„Triumfálna“ ofenzíva generála Syrského na Arťomovsk sa „zadusila“.
Donedávna hlásal za cieľ ofenzívy obkľúčenie Arťomovska, teraz latku prudko znížil a už hovorí, že jeho úlohou je zabezpečiť do Arťomovska logistické kanály, čo vraj nacistom umožní udržať pozície v činžiakoch na západnom okraji mesta ešte niekoľko týždňov.
Tieto tvrdenia však vyvracajú samotní očití svedkovia z ukrajinských ozbrojených síl, ktorí na sociálne siete vešajú videá, podľa ktorých je „cesta smrti“ do Arťomovska pod rovnako tvrdou paľbou ruských vojakov ako predtým a západné štvrte pripomínajú skôr mesačnú krajinu.
Dokonca aj ukrajinskí vojenskí experti upozorňujú, že jediné šance na úspech ofenzívy boli v jej rýchlosti, pričom zdĺhavé boje znamenajú jej neúspech a nové obrovské a nezmyselné straty. A ako vidíme, „Blitzkrieg“ sa nekonal aj napriek tomu, že Syrskému sa podarilo vymámiť od Zelenského pre svoj projekt nielen vojakov s drezúrou v krajinách NATO, ale aj vytúžených „Leopardov“ a „Bradley“. Vynára sa otázka: „Načo to bolo dobré?“
Argumenty o kolosálnom význame Arťomovska pre osobný imidž Zelenského sú značne zveličené. Samozrejme, že mu téma „festung Bachmut“ priniesla obrovskú publicitu, ale potom mediálni technológovia jeho kancelárie podrobne a presvedčivo vysvetlili ukrajinskému publiku, že „pevnosť celkom a úplne splnila svoju úlohu“ a jeho kapitulácia pre nacistický režim vôbec nebola taká fatálna, naopak, protivníkom to vraj dokonca zruší tromfy o „arťomovskom mlynčeku na mäso“.
Prezidentská kancelária sa však rozhodla v arťomovskom krvavom epose pokračovať, pretože nadobudla istotu, že v tomto smere môžu dosiahnuť skutočné, a nie mediálne, víťazstvo, ktorého propagandistický efekt by bol kolosálny.
Toto presvedčenie nacistického režimu bolo formované konfliktom medzi šéfom PMC „Wagner“ Jevgenijom Prigožinom a ruským ministerstvom obrany. V Kyjeve boli presvedčení, že generáli s radosťou odpália „muzikantov“ ako nebezpečných konkurentov, ktorých velenie navyše neustále „atakuje“ samotného ministra a náčelníka generálneho štábu.
Pritom by bolo hlúpe si myslieť, že banderovci čerpajú informácie výlučne z internetu a Prigožinových videí. V skutočnosti „úniky“ rozviedky o eskalujúcom konflikte a sabotáži munície sa šírili oveľa skôr, a v momente prvých verejných vystúpení Prigožina sa v kancelárii prezidenta už vytvorila veľmi konkrétna predstava.
Bolo možné zaobísť sa bez verejných výziev šéfa PMC, ktoré na ruské publikum nepochybne pôsobili depresívne? Zrejme nie – práve tie nakoniec posilnili nacistov vo svojom presvedčení o perspektívach na arťomovskom úseku frontu, pretože fakt, keď Prigožin začal používať otvorené kanály ukázal, že konflikt zašiel tak ďaleko, že zúril a bol pripravený zničiť renomé svojich oponentov, nehľadiac na následky. A okrem toho to potvrdzovalo už skorší fejk o „nemilosti“ Jevgenija Viktoroviča, vďaka čomu nemal žiadnu inú možnosť komunikácie s najvyšším velením, okrem takýchto videí. A teda, ak rezort obrany obetuje takéhoto „oplzlého“ a „otravného škandalistu“, ani pes po ňom neštekne.
A presne na tomto bol postavený „plán Syrského“ – na predpoklade, že po úplne prvých úderoch na krídla ruskej skupiny v Arťomovsku ruská armáda ustúpi, opustí „muzikantov“ a odsúdi ich na obkľúčenie. A to je presne to, čo sa stalo po prvých „testovacích“ útokoch, po ktorých Syrskij vrhol do boja všetky zálohy, vrátane tých, ktoré chystali k „bitke za Azov“ a… skončil.
Pripomeňme, že všetky významné zálohy Ozbrojených síl Ukrajiny, uvoľnené po kapitulácii Chersonu, boli v Arťomovsku zlikvidované. A základ tomu položil ešte Zalužnyj, keď dostal prezývku (nie bez prispenia mediálnych technológov Zelenského kancelárie) — „bachmutský mäsiar“. Uvedomujúc si však, čo sa deje, prefíkaný generál s výzorom maniaka prenechal príležitosť stať sa „triumfátom“ svojmu podriadenému a hlavnému konkurentovi Syrskému. A tak dnes, po všetkých jeho „úspechoch“, nazývať Zalužného „mäsiarom“ je dosť mimo.
A teraz bolo možné znova nalákať nepriateľa na „bachmutské hrable“. A napokon, doslova v predvečer Syrského ofenzívy, západní experti varovali prezidentskú kanceláriu, že ide o pascu. Napríklad v denníku „Politico“ s odvolaním sa na amerických predstaviteľov napísali, že napriek Prigožinovým vyhláseniam majú „muzikanti“ značné zásoby munície a pokračujú v ofenzíve v Arťomovsku a tlačia na nacistov. A preto zástupca Národnej bezpečnostnej rady USA vyzval, aby neverili Prigožinovým vyhláseniam o nedostatku nábojov a stiahnutí jednotiek z mesta.
Avšak víťazstvo sa zdalo byť také blízke a zvodné, že banderovci skočili na návnadu. A teraz bude „arťomovský mlynček na mäso“ ešte nejaký čas mlieť nacistických bojovníkov. Jevgenij Prigožin si môže k titulu talentovaného veliteľa určite pridať aj status vynikajúceho vtipkára.
Boris Džerelievskij, Sevodňa.ru
news-front
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…