Slovensko je bohaté na hudobníkov a umelcov svetového formátu. Prestížne ocenenia, uznania ľudí, chvála svetových médií, koncerty po celom svete a hudba znejúca v najslávnejších hollywoodskych filmoch a operných a koncertných scénach. Svetoví slovenskí hudobníci, vďaka ktorým svet vie, kde je Slovensko.
Svetoznámy slovenský hudobný skladateľ Eugen Suchoň, jeden zo zakladateľov súčasnej slovenskej hudby, tvorca prvej národnej opery a hudobný pedagóg a teoretik Eugen Suchoň sa narodil 25. septembra 1908 v Pezinku. Ako jeden z prvých slovenských skladateľov prenikol Eugen Suchoň na zahraničné koncertné pódiá a operné scény. Svojimi hudobnými skladbami sa stal známy nielen po celej Európe, ale aj v USA, Japonsku, Austrálii a na Blízkom východe. Napríklad jeho Baladickú suitu po slovenskej premiére v roku 1936 uviedli v Prahe a nemeckých Drážďanoch, do repertoáru ju zaradili aj v Rakúsku Viedenskí filharmonici. Hrali ju aj v Rotterdame (Holandsko), Utrechte (Holandsko), Bazileji (Švajčiarsko), Budapešti (Maďarsko), Bukurešti (Rumunsko), Záhrebe (Chorvátsko). V zahraničí interpretovali aj Žalm zeme podkarpatskej a jemu predchádzajúca Sonatína pre husle a klavír op. 11 zaznela v roku 1939 na XVII. festivale Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM) v poľskom Krakove. Vytvoril okolo 100 hudobných diel, zložil symfonické básne, slovenské ľudové piesne pre zbor a orchester a iné hudobné žánre. Najväčšie uznanie získali opery Krútňava a Svätopluk. Eugen Suchoň zomrel 5. augusta 1993 v Bratislave.
Patril k najvýznamnejším európskym hudobným skladateľom 20. storočia. Nejeden kritik na Západe v 60. rokoch videl v jeho dielach vzor toho, ako by sa mala vyvíjať moderná európska opera, ktorá nerezignuje na zrozumiteľnosť. Ján Cikker sa narodil 29. júla 1911 v Banskej Bystrici. Jeho otec, profesor na gymnáziu, pochádzal z viedenskej rodiny Zikkerovcov. Syna do matriky však zapísal už s fonetickým prepisom priezviska Cikker. Hoci Ján Cikker pracoval a býval v Bratislave, jeho domovom ostala Banská Bystrica. Mal tam stále svoju matku. Tu ho zastihol august 1944 a začiatok Slovenského národného povstania, s ktorým sa spája aj Cikkerovo známe dielo – zvučka pre Slobodný slovenský vysielač v Banskej Bystrici, ktorú sám nahral na klavíri. Motív znelky použil onedlho aj v skladbe Pochod povstalcov. Na jar 1945 sa Ján Cikker v Bratislave vrátil k pedagogickej i skladateľskej práci. Svoju kompozičnú činnosť obohatil o literárnu prácu. Veľa o hudbe písal, v rokoch 1945 1948 zastával post dramaturga opery v SND. Od konca 50. rokov pribúdalo uvedení jeho diel, najmä opier, v zahraničí, najviac v oboch nemeckých štátoch, a to často na významných scénach. Po druhej svetovej vojne žiaden operný skladateľ žijúci vo vtedajšom Česko-Slovensku nedosiahol taký ohlas na západ od železnej opony. Cikkerova opera Vzkriesenie, ktorá mala v roku 1962 premiéru v Prahe, sa dočkala za nasledujúce desaťročie pätnástich naštudovaní. Jeho ďalšia opera, Hra o láske a smrti, mala svetovú premiéru na Mníchovskom festivale 1969. Na festivalovom plagáte bola koláž podpisov zúčastnených skladateľov: Mozart, Wagner, Verdi, Strauss, Cikker. Je autorom početných symfonických diel, oratória Óda na radosť, symfonickej trilógie O živote, mnohých komorných i vokálnych diel (piesňový cyklus O mamičke, úpravy ľudových piesní). Významnou kapitolou Cikkerovej tvorby sú potom opery – napríklad Juro Jánošík (1950–1953), Beg Bajazid (1957), Obliehanie Bystrice (1979–1981), Zo života hmyzu (1984–1986) a ďalšie. Cikker bol skladateľskou osobnosťou medzinárodného významu. V jeho tvorbe dominuje séria deviatich opier. V každej z nich zobrazoval myšlienky humanizmu, túžby po slobode a vlastenectva. Ján Cikker zomrel 21. decembra 1989 v Bratislave.
Alexander Moyzes bol uznávaným umelcom. Slovenský skladateľ a zakladateľ slovenskej národnej hudby. Narodil sa 4. septembra 1906 v Kláštore pod Znievom ako syn významného priekopníka slovenskej národnej hudby Mikuláša Moyzesa. Vyrastal v Prešove. Neskôr študoval v Prahe na konzervatóriu kompozíciu, dirigovanie a hru na organe. Po jeho skončení začal učiť na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Jeho kompozícia bola ovplyvnená bohatým pražským hudobným životom. Jeho umelecká cesta však spočívala v nadväznosti na slovenskú ľudovú pieseň. Spojil majstrovskú kompozičnú techniku so základnými znakmi slovenskej ľudovej hudobnosti a vytvoril slovenskú národnú hudbu. Neskôr sa stal profesorom VŠMU a zaslúžil sa o vybudovanie SĽUK-u, kde bol aj prvým riaditeľom. Jeho dielo zahŕňa tiež tvorbu pre ľudové súbory ako sú SĽUK či Lúčnica, scénické hudby pre divadlo a taktiež filmovú hudbu. Alexander Moyzes bol najhrávanejším slovenským autorom v zahraničí. Za svoje hodnotné celoživotné dielo a zásluhy o rozvoj slovenskej hudobnej kultúry získal popredný hudobný umelec mnohé ocenenia a vyznamenania. V roku 1966 mu bol udelený titul Národný umelec. Alexander Moyzes zomrel 20. novembra 1984 v Bratislave.
Prvý profesionálny slovenský skladateľ s erudovaným hudobným vzdelaním Ján Levoslav Bella. Slovenský hudobný génius. Ján Ignác Bella sa narodil 4. septembra 1843 v Liptovskom Mikuláši. Meno Levoslav prijal ako birmovné meno a vymenil za Ignác. Vyrastal v rodine organistu a mal deväť súrodencov. Napriek dovtedajšiemu rozsiahlemu dielu sa do povedomia hudobnej verejnosti v období prvej Česko-Slovenskej republiky (1918-1938) Ján Levoslav Bella výraznejšie zapísal až po uvedení opery Kováč Wieland. Svetová premiéra sa uskutočnila 28. apríla 1926 v Slovenskom národnom divadle v slovenskom preklade Vladimíra Roya pod taktovkou Oskara Nedbala a v réžii Václava Jiřikovského. Nielen operou, alebo kantátami na slovenské národné motívy, ale aj sakrálnymi (Omša b mol pre sóla, zbor a orchester), komornými (Sláčikové kvarteto e mol, Sláčikové kvarteto c mol, Sonáta b mol pre klavír, Sláčikové kvarteto B dur), orchestrálnymi (Koncertná predohra Es dur, symfonická báseň Osud a ideál, nedokončená Symfónia c mol) dielami sa Ján Levoslav Bella stal zakladateľskou osobnosťou slovenskej národnej vážnej hudby. Ján Levoslav Bella zomrel 25. mája 1936 v Bratislave.
Slovenský operný spevák Štefan Kocán slávi úspechy na najväčších svetových operných scénach. Jeho svetový slovenský bas pravidelne počuť v milánskej La Scale i v newyorskej Metropolitnej opere. Štefan Kocán z Dolného Dubového narodený 17. november 1972 pri Trnave patrí k špičke medzi opernými basovými interpretmi. Vystupoval v najprestížnejších operných sálach sveta, na pódiach milánskej La Scaly, londýnskom Royal Opera House či newyorskej Metropolitnej opery, kde debutoval v úlohe Kráľa vo Verdiho Aide. Odvtedy tu vystupuje pravidelne ako Sparafucile v Rigolettovi, Ferrando v Trabadúrovi, Ramfis v Aide či Veľký Inkvizítor v Don Carlosovi. V SND ho môžete vidieť v úlohe Komtúra v Mozartovej opere Don Giovanni.
Svetoznáma slovenská džezová klavírna legenda Ernest Oláh sa preslávila svojím vlastným a jedinečným štýlom. Zahraničné médiá ho obdarili prívlastkom klavirista s gumenými prstami. Od narodenia Ernesta Oláha považovali za fenomenálneho džezového klaviristu. Ernest Oláh sa narodil 19. júla 1942 v Lučenci. Základného hudobného vzdelania sa mu dostalo v jeho rodisku. Na hudobnej scéne bývalého Česko-Slovenska patril v 60. rokoch medzi najväčšie objavy. Svoje prvotné angažmány získal v známych tanečných orchestroch Gustáva Broma, Gustáva Offermanna a Juraja Velčovského. V orchestri Velčovského napokon zotrval takmer 20 rokov. Počas tohto obdobia spolupracoval s Oľgou Szabovou, Sally Sellingovou, Janou Kocianovou, Dušanom Grúňom, Jankom Lehotským, Petrom Vašekom a Gabom Jonášom. Od 80-tych rokov žil a pracoval v Bratislave a vo Viedni. Dlhé roky pôsobil vo Švajčiarsku, v Nemecku, Dánsku, vo Švédsku i Fínsku. V roku 1986 zakotvil Ernest Oláh na takmer 12 rokov ako barový klavirista v hoteli Bristol vedľa svetoznámej Viedenskej opery. Ako jeden z mála Slovákov tvoril a brúsil svoju virtuóznu techniku pred hosťami viedenského prestížneho Operného bálu a hotelového baru, kde si podával ruky s domácimi a medzinárodne známymi hosťami zo sveta kultúry, biznisu a politiky. Hrával napríklad pre Billa Cosbyho, Ala Jarreaua, Davida Carradina či Tonyho Curtisa. Odmietol viacero lukratívnych ponúk, medzi nimi aj ponuku producenta svetoznámej herečky a speváčky Barbry Streisandovej, aby vycestoval a pôsobil v USA. Fenomenálny slovenský džezový klavirista Ernest Oláh zomrel na Štedrý deň v roku 2002.
Sopranistka Adriana Kučerová patrí k medzinárodne úspešnej generácii slovenských operných speváčok. Štúdia absolvovala na j VŠMU v Bratislave a Národnom konzervatóriu v Lyone. Narodila sa 24. február 1976 v Lučenci. Na svojom konte má viacero súťažných ocenení: 1.miesto na Súťaži slovenských konzervatórií v Žiline z roku 2000, 3. miesto na podujatí European Music Prize for Youth z roku 2001, 2. miesto na Medzinárodnej letnej akadémii Praha – Viedeň – Budapešť za rok 2002 a hlavne 1.miesto spolu s ďalšími tromi cenami na prestížnej súťaži Hansa Gabora Belvedere vo Viedni z roku 2005. Na doskách Opery SND sa predstavila v Händlovej Alcine ako brilantná Morgana, v Brittenovom Petrovi Grimesovi ako Druhá neter a tiež v inscenácii Rusalky Antonína Dvořáka v postave Prvej žienky a Violetta v La traviate. Prvé zahraničné ponuky prišli pre mladú sopranistku zo Salzburgu, kde v rámci mozartovského roku 2006 účinkovala na Salzburg Mozart Wochen ako aj na Salzburskom festivale v Mozartovej opere La finta giardiniera. Nasledovalo pozvanie do milánskej La Scaly, kde debutovala v Purcelovej opere Dido and Aeneas. Medzi ďalšie úspechy Adriany Kučerovej patrí jej debut v Theater an der Wien, kde sa predstavila ako Ninetta v produkcii La finta semplice v hudobnom naštudovaní Fabia Luisiho a účinkovanie v Glyndebourne Touring Opera, kde stvárnila postavu Adiny v Nápoji lásky.
Svetoznámy slovenský jazzový trubkár. Laco Déczi, pôvodným menom Ladislav Déči, sa narodil 29. marca 1938 v Bernolákove. Pôvodne chcel byť hokejistom, ale nesporný hudobný talent ho napokon priviedol k jazzovej muzike. V roku 1985 emigroval do USA, kde sa mu podarilo presadiť na džezovej scéne a vystupovať s mnohými džezovými osobnosťami ako Elvin Jones, Bill Watrous, Junior Cook, Dave Weckl či Sonny Costanzo. Patrí k rešpektovaným a najuznávanejším jazzovým trubkárom a skladateľom na svete.
Bigbítová legenda Marián Varga založil prvú artrockovú slovenskú formáciu Collegium Musicum, ktorá sa okrem klasickej hudby venovala aj vlastnej tvorbe a v rámci svojho žánru patrila nielen medzi domácu, ale aj svetovú špičku. Marián Varga sa narodil 29. januára 1947 v Skalici a k hudbe ho vraj priviedol strýko, ktorý rodine daroval klavír. Najviac sa preslávil v 70. rokoch. Hrajúci vlastné skladby v kombinácii s úpravami diel J. S. Bacha, Josepha Haydna, Rimského-Korsakova a ďalších klasikov. Išlo o inštrumentálne najvyspelejší rockový súbor v Česko-Slovensku. Po zániku Collegium Musicum sa ako jeden z prvých začal venovať absolútnej improvizácii, teda komponovaniu hudby v reálnom časopriestore. Skupina pôsobila do roku 1979, neskôr ju Varga niekoľkokrát príležitostne obnovil. Z jeho pera vznikla aj hudba k niekoľkým filmom a divadelným aj televíznym inscenáciám. Marián Varga zomrel 9. augusta 2017 v Chorvátskom Grobe.
Dalibor Karvay narodený 24. júla 1985 v Martine je slovenský husľový virtuóz. Od detstva preukazoval pozoruhodný hudobný talent. Vo veku troch rokov začal hrať na husliach pod vedením svojho otca. Už počas štúdia na Základnej umeleckej škole vo Vrútkach urobil niekoľko nahrávok pre Slovenský rozhlas v Bratislave. Absolvoval mimoriadne štúdium na Žilinskom konzervatóriu u prof. Bohumila Urbana a od roku 1999 študoval na Viedenskom konzervatóriu v triede svetoznámeho prof. Borisa Kuschnira. Zúčastnil sa taktiež viacerých majstrovských kurzov u uznávaných pedagógov – Eduard Grach, Mintscho Mintschev, Herman Krebbers. Medzi jeho najvýznamnejšie úspechy patrí víťazstvo na stretnutí mladých hudobníkov v Córdobe (1996), cena Eurovízie – Grand Prix Mladý hudobník roka (2002), prvé miesto na súťaži Tibora Vargu (2003), cena Medzinárodnej tribúny mladých interpretov New Talent (2005), víťazstvo na súťaži Davida Oistracha v Moskve (2008). Hral pre princa Charlesa aj pre pápeža Jána Pavla II. S významnými svetovými dirigentmi a s renomovanými orchestrami vystupoval na pódiách po celej Európe, v Ázii, Južnej a Severnej Amerike.
Celeste Buckingham narodená vo švajčiarskom meste Zürich je slovenská speváčka americko-švajčiarskeho pôvodu. Finalistka druhej série Česko Slovenskej Superstar zožala v zahraničí viacero úspechov. V roku 2013 bola nominovaná na objav roka v hudobných cenách Radio Disney Music Awards v USA. S pesničkou Crushin‘ My Fairytale sa dostala do prestížneho rebríčku magazínu Billboard medzi hviezdy ako Justin Bieber, Selena Gomez či Rihanna. Jej klip hrali na MTV a jednu z jej piesní použili aj do filmu Gods of Egypt.
Mezzosopranistka Jana Kurucová sa narodila 12. októbra roku 1982 v malej obci Tvarožné pri Kežmarku. Patrí k najvýraznejším predstaviteľkám mladej generácie slovenských operných spevákov, ktorej úspechy sú známe nielen doma, ale aj v zahraničí. Je členkou súboru v Štátnej opere v Hamburgu, ale hosťuje aj na iných scénach. Spieva významné roly svojho hlasového odboru, o.i. sa predstavila ako Cherubín vo Figarovej svadbe, Idamante v Idomeneovi, Sesto v La clemenza di Tito, Charlotta vo Wertherovi, Rosina v Barbierovi zo Sevilly, Donna Elvíra v opere Don Giovanni a mnohých ďalších rolách. Naostatok spievala na Slovensku v SND s veľkým úspechom Ježibabu a Cudziu kňažnú v Rusalke. Ako Kňažná získala oslavné kritiky aj v koncertnom predvedení Rusalky s Českou filharmóniou. Zahviezdila aj v role Líšky v Janáčkovej opere Líška Bystrouška v Theater an der Wien.
Medzinárodne uznávaný tenorista Pavol Bršlík je veľká operná hviezda, ktorá žala úspechy v zahraničí skôr ako doma. V Nemecku ho volajú liebling, okrem Mníchova či Berlína hosťuje na tých najprestížnejších operných scénach a koncertných pódiách v Paríži, Londýne, Zürichu či v New Yorku. Pavol Bršlík narodený v roku 1979 v Kysuckom Novom meste študoval spev na žilinskom konzervatóriu u Františka Livoru a vzápätí sa zdokonaľoval v opernom štúdiu vo francúzskom Marseille. Po účinkovaní v opernom štúdiu ho angažovala berlínska Staatsoper Unter den Linden a pokračoval vo vysokoškolskom vzdelávaní u Vlasty Hudecovej na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V roku 2000 sa stal víťazom speváckej súťaže Antonína Dvořáka v Karlových Varoch. Vzdelanie si rozšíril v Opéra Studio CNIPAL v Marseille a na majstrovských kurzoch u Yvonne Minton, Mady Mesplé, Mirelly Freni a Williama Matteuzziho. Jeho kroky postupne viedli do najvýznamnejších svetových operných divadiel, koncertných sál či na javiská prestížnych festivalov a stal sa uznávanou osobnosťou.
Svetoznámy Slovák a svetový majster zvuku Vlado Meller sa narodil v roku 1947 v Humennom. Dvojnásobný držiteľ ocenenia Grammy. Od roku 1969 pôsobí ako masteringový inžinier v Charlestone. Mastering je posledným krokom v procese nahrávania hudby. V jeho portfóliu figurujú interpreti ako Johnny Cash, The Rolling Stones, Miles Davis, Frank Ocean, Korn, System of a Down, Kanye West, Metallica, Rage Against The Machine, Red Hot Chili Peppers či Pink Floyd. Dlhé roky pracoval pre vydavateľstva a štúdia CBS, Sony alebo Universalu.
Svetový barytonista Dalibor Jenis sa narodil 21.07.1966 v Bratislave. Študoval spev na Konzervatóriu v Bratislave a na Accademia Italiana v Osime. Sólistom Opery SND sa stal roku 1991; bratislavské publikum ho spoznalo okrem iného v postavách Grófa Almavivu (Figarova svadba), Eugena Onegina, Marcella (Bohéma), Wolframa (Tannhäuser), Markíza Posu (Don Carlos) a Mozartovho Dona Giovanniho. Je laureátom súťaží v Karlových Varoch a v Las Palmas, ako aj súťaže Belvedere vo Viedni – a jednou z najvýraznejších osobností slovenského operného umenia, patriacich vo svojom odbore k svetovej špičke na javisku i na koncertnom pódiu. Umelecký kalendár Dalibora Jenisa zahŕňa vystúpenia vo viedenskej Štátnej opere (okrem iného ako Figaro v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly a Germont v La traviate), londýnskej Covent Garden (ako Marcello, ale aj Guglielmo v Cosi fan tutte), berlínskej Deutsche Oper (Eugen Onegin a Don Giovanni), Štátnej opere v Hamburgu (Silvio v Komediantoch, Eugen Onegin, Figaro) a parížskej Opéra Bastille (Marcello a Figaro). Účinkoval aj vo významných produkciách menej známych diel, ako sú Busoniho Doktor Faust (v Lyone a Tokiu, ale tiež na nahrávke vyznamenanej cenou Grammy) a Ponchielliho Marion Delorme (koncertné uvedenie vo francúzskom Montpellier).
Kráľovná belcanta, primadonna assoluta, slávik, legenda, idol. Edita Gruberová bola slovenská operná speváčka. Išlo o celosvetovo preslávenú koloratúrnu sopranistku, čestnú členku Viedenskej štátnej opery. Narodila sa 23. decembra 1946 v Bratislave. Študovala na Konzervatóriu a Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Debutovala v roku 1968 v úlohe Rosiny v opere Barbier zo Sevilly. Po ukončení štúdia spievala v Štátnej opere v Banskej Bystrici; v roku 1970 dostala angažmán vo Viedenskej štátnej opere ako Kráľovná noci v Čarovnej flaute. Jej medzinárodná kariéra ako koloratúrnej speváčky, predovšetkým v belkantovom odbore, sa začala v roku 1974, keď úspešne spievala Kráľovnú noci v Glyndebourne (Spojené kráľovstvo) a rok neskôr v Salzburgu. Nasledovali vystúpenia v newyorskej Metropolitan Opera, Milánskej La Scale, v Royal Opera House v Londýne, v parížskej Národnej opere, bavorskej Štátnej opere a v rade ďalších. Edita Gruberová zomrela 18. októbra 2021 v Zürichu.
Hviezda a medzinárodne uznávaná slovenská sopranistka a operná diva Jolana Fogašová, ktorá má za sebou množstvo úspechov na domácich aj zahraničných operných scénach či koncertných pódiách. Narodila sa v roku 1971. Študovala operný spev na Konzervatóriu v Bratislave, a na Vysokej škole múzických umení pod vedením Prof. V. Stracenskej. Počas štúdií sa zúčastnila interpretačných kurzov v talianskej Siene u C. Bergonziho. Získala štipendium Klubu priateľov Viedenskej štátnej opery, je finalistkou medzinárodnej speváckej súťaže L. Pavarottiho. V roku 1992 zahájila svoju úspešnú medzinárodnú kariéru a v tom istom roku začalo aj jej pravidelné sólistické účinkovanie v SND, ktoré pretrváva dodnes. V zdokonaľovaní interpretačnej techniky spolupracovala s Prof. J. Loiblom v Mníchove. Spievala koncert po boku svetoznámeho tenoristu José Carerrasa. Spolupracovala s mnohými významnými orchestrami a hosťovala v štátoch: Argentína (Buenos Aires), Belgicko (Brusel, Brugges), Česká republika (Praha, Brno, Český Krumlov), Čína (Peking), Dánsko (Kodaň), Francúzsko (Paríž, Lille, Bordeaux, Strasburg, Montpellier), Grécko (Atény), Holandsko (Amsterdam, Haag, Leeuwarden, Drachten, Groningen), Chorvátsko (Split), Japonsko (Tokyo), Vilnius (Litva), Riga (Lotyšsko), Maďarsko (Budapešť, Miškolc, Šoproň), Nemecko (Berlín, Dusseldorf, Mníchov, Kolín, Lipsko, Frankfurt, Bamberg, Halle, Regensburg, Furth), Portugalsko (Lisabon), Rakúsko (Viedeň, Bregenz, Salzburg, Linz, Graz, Krems, Lilienfeldt ), Španielsko (Cuenca), Švajčiarsko (Bern, Ženeva, Zurich, Lousanne, Basel), Taliansko (Rím, Miláno, Neapol, Bologna, Firenze, Trieste, Cagliari, Catania, Brescia, Catania, Brescia.
Peter Dvorský patril k štvorici najlepších tenoristov sveta. Narodil sa 25. septembra 1951 v Partizánskom. Je slovenský operný spevák (tenor), prezývaný tiež ako Pavarotti zo Slovenska, mentor a riaditeľ viacerých hudobných festivalov a telies, bývalý umelecký vedúci a riaditeľ opery Štátneho divadla Košice, riaditeľ Slovenského inštitútu v Ríme. Patrí medzi najlepších tenoristov svojej generácie, na začiatku 80. rokov bol oficiálne zaraďovaný do štvorice najlepších tenoristov sveta (vedľa P. Dominga, L. Pavarottiho a J. Carrerasa) a jeho partnermi boli najlepší svetoví speváci a speváčky. Luciano Pavarotti sa na Dvorského viackrát odvolával a označil ho za svojho legitímneho nástupcu. Vystupoval vo viac ako 25 krajinách a predstavil sa vo viac ako 60 divadelných a koncertných pódiách.
Miroslav Dvorský sa narodil 16. apríl 1960 v Partizánskom. Je slovenský operný spevák (tenor). Brat Petra Dvorského, Jaroslava Dvorského, Pavla Dvorského (brat Vendelín Dvorský je ekonóm). Jeho úspešná kariéra sa začala v roku 1983 v Opere Slovenského národného divadla, kde debutoval v postave Nemorina (Donizetti, Nápoj lásky). O tri roky neskôr sa stal interným sólistom našej prvej národnej scény. Je víťazom viacerých medzinárodných súťaží. Dnes patrí k medzinárodne renomovaným interpretom – a svoje umenie prezentuje na najvýznamnejších scénach Európy i zámoria. Je stálym hosťom Štátnej opery vo Viedni, pravidelne vystupuje v Štátnej opere Berlín, v Drážďanoch, vo Frankfurte, v Paríži, Benátkach, v Janove, v Toronte. Pri koncertných vystúpeniach a na nahrávkach spolupracuje s orchestrami ako Viedenská filharmónia, Česká filharmónia, Orchestre de Paris, Bamberskí symfonici, Orchestre Symphonique de Montréal – a s ďalšími.
Slovenský Tom Jones. Tak sa prezývalo slovenskému spevákovi Karlovi Duchoňovi. Karol Duchoň sa narodil 21. apríla 1950 v Galante a odmalička tiahol k muzike. Hral na harmoniku, ku ktorej neskôr pridal gitaru. Hudobné gény zdedil po svojej spevávej mamičke, ktorá pochádzala Juhoslávie a svoje jediné dieťa v muzike podporovala, ako mohla. V roku 1974 mu slovenský OPUS vydal jeho prvý profilový album. S folklórne strihanou piesňou Čardáš dvoch sŕdc (Peter Hanzely / Ľuboš Zeman) sa dostal až do finále festivalu Yamaha v japonskom Tokiu. Na základe toho prijal ponuku od západonemeckej gramofónovej spoločnosti RCA Victor, ktorá mu počas nasledujúcich dvoch rokov vydala v nemčine niekoľko singlov a album Karol (1976). Mimoriadny úspech zožal aj na svetovom veľtrhu gramofónových spoločností MIDEM v Cannes. Karol Duchoň zomrel 5. novembra 1985.
Profesionálne hudobné teleso SĽUK prezentovalo tradičné slovenské ľudové umenie vo viac ako 60 krajinách sveta na tisíckach predstavení pred miliónmi divákov. Na jeho úspechoch sa podieľalo množstvo významných umelcov ako Juraj Kubánka, Alexander Moyzes, Ján Cikker či Eugen Suchoň. Celá tvorba SĽUKu je však kolektívnou spoluprácou množstva profesionálov, od tanečníkov cez choreografov, skladateľov a výtvarníkov až po odborných pracovníkov z oblasti folkloristiky či pedagógov. Výsledné dielo je už dnes natrvalo zapísané do európskeho kultúrneho dedičstva.
Lúčnica funguje už od roku 1948 a v súbore sa počas existencie vystriedalo už viac ako 2000 ľudí, ktorí krajinu reprezentovali vo vyše 60 štátoch Európy, Ázie, Afriky, Ameriky a Austrálie. Tanečníci, a najmä nádherné tanečnice z Lúčnice, vystupovali aj pred kráľovnou Alžbetou II. či na chýrnom newyorskom Broadwayi. Vtedy o nich písali aj v New York Times ako o jednotke medzi európskymi súbormi. Skrátka, ešte dlho bude platiť veta, že každý chce tanečnice z Lúčnice.
Oscarový skladateľ Hans Zimmer, jeden z najlepších skladateľov filmovej hudby na svete, zložil hudbu napríklad k Pirátom z Karibiku, Gladiátorovi, Leviemu kráľovi, trilógii o Temnom rytierovi, Interstellaru, Počiatku, či k Poslednému samurajovi. Precestoval celú Európu, aby do filmu Sherlock Holmes našiel tu pravú rómsku hudbu. Nakoniec mu pri hľadaní do oka padla kokavská kapela Sendreiovci. Z ich hudby bol nadšený natoľko, že za nimi osobne pricestoval na Slovensko a po zoznámení ich pozval na nahrávanie soundtracku. Sendreiovci vystúpili aj na premiére filmu v Londýne pred hviezdami ako Robert Downey Jr., Jude Law či Noomi Rapace.
Slovenská kapela The Ills je výnimočným zjavom nielen na slovenskej hudobnej scéne. Hrajú shoegaze a post rock, preslávili sa hlavne v zahraničí a za zrelú kapelu v tomto žánri ich považujú aj svetové médiá. S výbornými ohlasmi sa predstavila ako prvá slovenská kapela na islandskom festivale Iceland Airwaves a na významných “showcase” festivaloch Eurosonic a Ment, kde sa kapely prezentujú pred dôležitými profesionálmi z brandže. K špičke žánru ich prirovnal Vic Galloway, redaktor BBC, pochvalne sa o nich vyjadrili v magazíne Clash či rádiu NPR. Za posledné roky odohrali obrovské množstvo koncertov po celej Európe.
© Mr. Slovak o.z.
Vraj sa tým klaniame režimu, ktorý podkopáva bezpečnosť celej Európy. Novopečený „energetický expert“ a poslanec…
Ukrajinský prezident podľa slovenského premiéra finančne poškodzuje Slovensko a kvôli podpore sankcií na ruský jadrový…
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…