Sudca JUDr. Peter Šamko: Zá­kaz diskusie ako no­vý trest­ný čin

Do pri­po­mien­ko­vé­ho ko­na­nia bol pred­lo­že­ný návrh po­mer­ne roz­sia­hlej no­ve­ly Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­rý má am­bí­ciu vstú­piť do účin­nos­ti od 01.06.2022. 

Ten­to návrh zá­ko­na si za cieľ vy­tý­čil aj za­ve­de­nie no­vé­ho a tre­ba po­ve­dať, že bi­zar­né­ho tres­tné­ho či­nu s náz­vom „Šíre­nie nep­rav­di­vej in­for­má­cie“, kto­rý by mal up­ra­vo­vať § 361a Tr. zák., pri­čom tres­tným by ma­la byť do­kon­ca aj ned­ban­li­vos­tná for­ma toh­to tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 362 Tr. zák. 

Ide o zjav­ný po­kus o za­ve­de­nie cen­zú­ry na iné ná­zo­ry, kto­ré bu­de môcť štát pros­tred­níc­tvom tres­tné­ho ko­na­nia ozna­čo­vať za nep­rav­di­vé a tres­tať za ne. Nie je pri­tom úlo­hou štá­tu ur­čo­vať (vnu­co­vať) pra­vid­lá dis­ku­sie na ce­los­po­lo­čen­ské té­my pros­tred­níc­tvom tres­tné­ho prá­va. Za­ve­de­nie toh­to tres­tné­ho či­nu do praxe bu­de mať za nás­le­dok pot­la­če­nie dis­ku­sie, vy­miz­nu­tie ar­gu­men­to­va­nia a proti­ar­gu­men­to­va­nia, kri­mi­na­li­zo­va­nie ná­zo­rov, kto­ré nie sú ozna­če­né ako väč­ši­no­vé, te­da pot­la­če­nie slo­bo­dy pre­ja­vu a vý­sled­kom tej­to práv­nej úp­ra­vy bu­de na­po­kon ti­cho (ale­bo iba opa­ko­va­nie to­ho, čo už auto­ri­ty štá­tu ozna­či­li v tres­tnom ko­na­ní za prav­di­vú – ko­rek­tnú in­for­má­ciu, kto­rá sa mô­že ší­riť ďa­lej).

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta navr­ho­va­né­ho tres­tné­ho či­nu ší­re­nia nep­rav­di­vej in­for­má­cie pod­ľa § 361a ods. 1 Tr. zák. znie:

Kto vy­ro­bí ale­bo roz­ši­ru­je nep­rav­di­vú in­for­má­ciu, kto­rá je spô­so­bi­lá vy­vo­lať ne­bez­pe­čen­stvo váž­ne­ho zne­po­ko­je­nia as­poň čas­ti oby­va­teľ­stva ne­ja­ké­ho mies­ta, oh­ro­ziť ži­vo­ty ale­bo zdra­vie ľu­dí ale­bo ov­plyv­niť oby­va­teľ­stvo pri je­ho roz­ho­do­va­ní o zá­važ­ných otáz­kach spo­lo­čen­ské­ho vý­zna­mu ale­bo sa do­pus­tí ob­dob­né­ho ko­na­nia slov­ne ale­bo pí­som­ne pros­tred­níc­tvom elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­kač­nej služ­by, zvu­ko­vé­ho zá­zna­mu, zvu­ko­vo-ob­ra­zo­vé­ho zá­zna­mu ale­bo iné­ho zá­zna­mu, pot­res­tá sa od­ňa­tí slo­bo­dy na 1 rok až 5 ro­kov. 

Už na pr­vý poh­ľad je zrej­mé, že ide fak­tic­ky o ob­do­bu exis­tu­jú­ce­ho tres­tné­ho či­nu ší­re­nia pop­laš­nej sprá­vy pod­ľa § 361 ods. 1 Tr. zák., kto­rý je však dopl­ne­ný o po­div­nú sa­mos­tat­nú skut­ko­vú pod­sta­tu tý­ka­jú­cu sa

„vy­ro­be­nia ale­bo roz­ši­ro­va­nia nep­rav­di­vej in­for­má­cie, kto­rá je spô­so­bi­lá ov­plyv­niť oby­va­teľ­stvo pri je­ho roz­ho­do­va­ní o zá­važ­ných otáz­kach ce­los­po­lo­čen­ské­ho vý­zna­mu“.

Ce­lá tá­to časť navr­ho­va­né­ho no­vé­ho tres­tné­ho či­nu je ab­so­lút­ne neur­či­tá, vág­na a cel­kom ur­či­te by tak­to ne­ma­li vy­ze­rať zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu, kto­ré je nás­led­ne nut­né v tres­tnom ko­na­ní do­ka­zo­vať.

V pr­vom ra­de je pot­reb­né spo­me­núť znak skut­ko­vej pod­sta­ty navr­ho­va­né­ho tres­tné­ho či­nu, kto­rý ho­vo­rí o „vy­ro­be­ní ale­bo roz­ši­ro­va­ní nep­rav­di­vej in­for­má­cie“. Ako sa bu­de do­ka­zo­vať nep­rav­di­vosť in­for­má­cie, kto­rá je nap­rík­lad hod­no­tia­cim úsud­kom? Zna­lec­kým po­sud­kom? (za­ve­die­me znal­ca z od­bo­ru prav­dy?). A čo s in­for­má­cia­mi, kto­rých prav­di­vosť, či nep­rav­di­vosť sa ča­som me­ní? Sta­čí sa po­zrieť do his­tó­rie a zis­tí­me, že in­for­má­cia „Zem je gu­ľa­tá“ bo­la po­va­žo­va­ná ro­ky za hoax a tí čo tú­to in­for­má­ciu roz­ši­ro­va­li bo­li upa­ľo­va­ní a až nes­kôr sa uká­za­la ako prav­di­vá (nie na­dar­mo sa ho­vo­rí, že dneš­ný hoax mô­že byť za­jtraj­šia prav­da). Bu­de po­tom nas­le­do­vať ob­no­va ko­na­nia a od­škod­ne­nie od­sú­de­né­ho?

Navr­ho­va­ný no­vý trest­ný čin má pos­ti­ho­vať nie­len vý­ro­bu (vy­mys­le­nie) nep­rav­di­vej in­for­má­cie, ale aj jej roz­ši­ro­va­nie. Veľ­ké množ­stvo in­for­má­cií, kto­ré sa roz­ši­ru­jú oby­va­teľ­stvom však pre­zen­tu­jú od­bor­ní­ci (nap­rík­lad le­ká­ri, ved­ci, práv­ni­ci a po­dob­ne) a čas­to sú tie­to in­for­má­cie pod­po­re­né rôz­ny­mi od­bor­ný­mi štú­dia­mi, šta­tis­ti­ka­mi, či vý­sku­mom. Mož­no te­da tres­tne stí­hať lai­ka za to, že ve­rí in­for­má­ciám od oso­by, kto­rá je ozna­če­ná za od­bor­ní­ka vo svo­jom od­bo­re a tie­to in­for­má­cie nás­led­ne ďa­lej poš­le iným oso­bám, te­da ší­ri? Pod­ľa no­vej práv­nej úp­ra­vy áno, le­bo tres­tným bu­de aj ned­ban­li­vos­tné ko­na­nie (t. j., že ne­ve­del, že ide o nep­rav­di­vú in­for­má­ciu, ale ve­dieť to mal a mo­hol). Zrej­me sa tu vy­chá­dza z to­ho, že kaž­dá in­for­má­cia da­ná od­bor­ní­kom mô­že byť lži­vá a má po­dlie­hať pres­kú­ma­niu lai­ka, kto­rý sa s ňou oboz­na­mu­je, av­šak skôr ako ju za­čne ší­riť ju má kon­fron­to­vať s iný­mi ná­zor­mi iných od­bor­ní­kov (kto­rý z ná­zo­rov od­bor­ní­kov je však správ­ny?). To­to mož­no ozna­čiť za ab­so­lút­ne neo­pod­stat­ne­nú až preh­na­nú sna­hu štá­tu o kri­mi­na­li­zá­ciu všet­ké­ho ne­po­hodl­né­ho.

Nap­rík­lad, ak sa dve sku­pi­ny od­bor­ní­kov há­da­jú o bez­peč­nos­ti, či ne­bez­peč­nos­ti oč­ko­va­nia a svo­je tvr­de­nia pod­po­ru­jú rôz­ny­mi šta­tis­ti­ka­mi a štú­dia­mi a laik za­čne ve­riť jed­nej zo sku­pín tých­to od­bor­ní­kov, ako bu­de nás­led­ne štát v tres­tnom ko­na­ní do­ka­zo­vať, že roz­ši­ro­val nep­rav­di­vé in­for­má­cie? Pros­tred­níc­tvom tej dru­hej sku­pi­ny od­bor­ní­kov? A ne­vyt­vo­rí tak po­tom štát svo­ju vlas­tnú sku­pi­nu „prav­dov­rav­ných od­bor­ní­kov“, kto­rým mož­no ve­riť le­bo za­stá­va­jú správ­ne od­bor­né ná­zo­ry a aké­koľ­vek ich spo­chyb­ňo­va­nie bu­de nás­led­ne tres­tnop­ráv­ne san­kcio­no­va­né? Ne­bu­de to mať ce­lé za cieľ, či nás­le­dok aj oh­ro­ze­nie slo­bod­nej od­bor­nej (či ve­dec­kej) dis­ku­sie?[1]

Ako po­ve­dal Frid­rich Niet­zsche: „Opa­kom prav­dy nie je nep­rav­da, ale pres­ved­če­nie“. Je nut­né nie­ko­ho tres­tne stí­hať len za je­ho pres­ved­če­nie?

Po­kiaľ si ro­zo­be­rie­me ďal­šie vy­ššie uve­de­né zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty navr­ho­va­né­ho tres­tné­ho či­nu tak zis­tí­me via­ce­ré ne­jas­nos­ti (až ab­sur­dnos­ti), na­koľ­ko nie je vô­bec zrej­mé

– ako sa bu­de do­ka­zo­vať mož­nosť (spô­so­bi­losť) nep­rav­di­vej in­for­má­cie „ov­plyv­niť oby­va­teľ­stvo pri je­ho roz­ho­do­va­ní“, te­da čo sa bu­de ro­zu­mieť pod poj­mom „oby­va­teľ­stvo“ (oby­va­teľ­stvo ob­ce, mes­ta, kra­ja, ce­lé­ho štá­tu, ce­lá po­pu­lá­cia ale­bo len dos­pe­lá, res­pek­tí­ve aké veľ­ké množ­stvo osôb bu­de tvo­riť oby­va­teľ­stvo?),

– čo zna­me­ná po­jem „roz­ho­do­va­nie oby­va­teľ­stva“ (nap­rík­lad je to nie­čo čo ov­plyv­ní roz­ho­do­va­nie oby­va­teľ­stva ko­ho ísť vo­liť? Ale­bo aj nie­čo čo ov­plyv­ní roz­ho­do­va­nie oby­va­te­ľov o tom ako sa sprá­vať na ve­rej­nos­ti? Ale­bo sem mož­no za­hr­núť aj roz­ho­do­va­nie o tom aké ná­zo­ry má oby­va­teľ­stvo za­stá­vať?),

– nie je jas­né ani to, čo sa ro­zu­mie pod poj­mom „zá­važ­né otáz­ky ce­los­po­lo­čen­ské­ho vý­zna­mu“, te­da z aké­ho dô­ka­zu sa bu­de vy­vo­dzo­vať „zá­važ­nosť ale­bo ne­zá­važ­nosť otáz­ky ce­los­po­lo­čen­ské­ho vý­zna­mu“ (pre kaž­dé­ho mô­že byť zá­važ­ným, me­nej zá­važ­ným, či ne­pod­stat­ným nie­čo iné), pri­čom po­jem zá­važ­nosť mô­že, ale aj ne­mu­sí za­hŕňať ce­lé spek­trum ce­los­po­lo­čen­ských otá­zok; nap­rík­lad otáz­ky euta­ná­zie, le­ga­li­zá­cie drog, pot­ra­to­vej po­li­ti­ky, za­hra­nič­nej po­li­ti­ky (nap­rík­lad prob­le­ma­ti­ka vy­stú­pe­nia z EÚ), mig­rá­cie, od­lu­ky cir­kvi od štá­tu, stav­by di­aľ­nic, ochra­ny ži­vot­né­ho pros­tre­dia, tres­tnej po­li­ti­ky, me­diál­ne­ho pries­to­ru, ná­zo­rov na LGBT, jus­tí­ciu a po­dob­ne. Kto bu­de roz­ho­do­vať a pod­ľa čo­ho o tom, kto­rá otáz­ka je „zá­važ­ná“ a te­da nes­mie byť ov­plyv­ňo­va­ná nep­rav­dou a je chrá­ne­ná tres­tným prá­vom a kto­rá je me­nej zá­važ­ná, mô­že byť ov­plyv­ňo­va­ná nep­rav­dou a ne­bu­de pred­me­tom po­su­dzo­va­nia v tres­tnom ko­na­ní?

Pre navr­ho­va­te­ľa zrej­me nie je až tak pod­stat­ným, že za zna­ky no­vé­ho tres­tné­ho či­nu sta­no­vil iba neur­či­té a ťaž­ko de­fi­no­va­teľ­né poj­my, kto­ré sa da­jú ľu­bo­voľ­ne ohý­bať (mož­no aj to je cieľ tej­to no­ve­ly), ale pod­stat­ným tu mô­že byť to, že sa bu­dú kri­mi­na­li­zo­vať ná­zo­ry, kto­ré ne­bu­dú kon­for­mné (ne­bu­dú ne­ko­rek­tné) a to sa­mot­ným ve­de­ním tres­tné­ho ko­na­nia, čo mô­že mať chce­ný od­stra­šu­jú­ci úči­nok na utl­me­ní ne­po­hodl­nej dis­ku­sie a je bez vý­zna­mu, či sa nie­ke­dy štát dop­ra­cu­je k prá­vop­lat­né­mu roz­sud­ku sú­du.

Ab­sur­dnosť tej­to skut­ko­vej pod­sta­ty mož­no de­monštro­vať aj na nas­le­dov­ných prík­la­doch:

 – nap­rík­lad in­for­má­cia „niek­to­ré mé­diá pla­tia za­hra­nič­né spra­vo­daj­ské služ­by a rôz­ni za­hra­nič­ní me­ce­ná­ši, aby pí­sa­li ich ná­zo­ry na svet“ sa ne­bu­de môcť iba ozna­čiť v tres­tnom ko­na­ní za nep­rav­di­vú in­for­má­ciu, ale nep­rav­di­vosť to­ho vý­ro­ku bu­de mu­sieť vy­plý­vať z do­ka­zo­va­nia (bu­dú sa vy­po­čú­vať všet­ci vlas­tní­ci mé­dií, či pred­sta­vi­te­lia spra­vo­daj­ských slu­žieb, aby sa nep­rav­di­vosť preu­ká­za­la? A vô­bec, je to­to zá­važ­ná otáz­ka ce­los­po­lo­čen­ské­ho vý­zna­mu a ak áno, mô­že ov­plyv­niť oby­va­teľ­stvo pri roz­ho­do­va­ní? A pri akom roz­ho­do­va­ní, nap­rík­lad či pres­ta­ne oby­va­teľ­stvo ku­po­vať ale­bo si pred­plá­cať ur­či­té den­ní­ky? Ale­bo že ne­bu­de za­stá­vať ná­zo­ry pre­zen­to­va­né v tých­to den­ní­koch?),

– ďa­lej nap­rík­lad ako sa bu­de do­ka­zo­vať prav­di­vosť ale­bo nep­rav­di­vosť in­for­má­cie po­da­nej po­li­ti­kom, že „jus­tí­cia je sko­rum­po­va­ná a sud­com nie je mož­né ve­riť a ani ich roz­hod­nu­tiam“? Tak, že sa zis­tí po­čet ve­de­ných tres­tných stí­ha­ní sud­cov a bu­de sa ča­kať či bu­dú ale­bo ne­bu­dú prá­vop­lat­ne od­sú­de­ní a po­tom sa na vzor­ke od­sú­de­ných bu­de dať po­ve­dať, že tá in­for­má­cia je nep­rav­di­vá le­bo sa ne­tý­ka ce­lej jus­tí­cie? Ale­bo prav­di­vá le­bo pos­ta­čí aj od­sú­de­ná vzor­ka sud­cov?

Navr­ho­va­teľ pre­zen­tu­je ten­to no­vý trest­ný čin ako po­môc­ku pri vy­tvo­re­ní (bu­do­va­ní) slo­bod­nej a ko­rek­tnej bu­dúc­nos­ti, kto­rá ne­bu­de za­ťa­že­ná zby­toč­ný­mi lža­mi. Po­kú­ša sa os­tat­ných vy­cho­vá­vať, zves­to­vať im rôz­ne správ­ne hod­no­ty a chce, aby dob­ro­de­nie ním vy­zná­va­ných hod­nôt po­cí­ti­la ce­lá spo­loč­nosť a aby sa tie­to je­ho pred­sta­vy o sve­te sta­li zá­ko­nom[2]. Na­mies­to to­ho sa však po­kú­ša nas­to­liť „ty­ra­niu na­šej prav­dy“ a to už bu­de no­vý typ ty­ra­nie, kto­rú bu­de­me vy­ko­ná­vať všet­ci me­dzi se­bou tak, že si bu­de­me filtro­vať ná­zo­ry na tie správ­ne a to pros­tred­níc­tvom tres­tných ozná­me­ní a tres­tných ko­na­ní, v kto­rých mám už náš dob­rý a po­zor­ný štát dá od­po­veď na to, či je nie­čo hoax ale­bo nie je (ale­bo je, ale len ta­ký me­nej zá­važ­ný). To­to by už cel­kom ur­či­te ne­bo­la slo­bo­da pre­ja­vu, ale slo­bo­da v ty­ra­ni­zo­va­ní pre­ja­vu, te­da opak slo­bo­dy pre­ja­vu. Pre­to je nut­né ta­ký­to návrh no­vej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu dô­raz­ne od­miet­nuť ako nie­čo, čo by ma­lo byť kaž­dej de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti cu­dzie. Hlú­pos­ti, de­zin­for­má­cie, hoaxy (nech už to naz­ve­me ako­koľ­vek) sa ma­jú po­rá­žať v dis­ku­sii a nie tres­tným prá­vom.

P.S.

Mož­né je však aj to, že sa mý­lim a navr­ho­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu ší­re­nia nep­rav­di­vej in­for­má­cie si vy­svet­ľu­jem nes­práv­ne; niek­to by mož­no po­ve­dal, že až lži­vo. Ak je to tak, tak som rád, že eš­te mô­žem pí­sať ta­ké­to „nep­rav­dy“ a neh­ro­zí mi za to tres­tné stí­ha­nie pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu ší­re­nia nep­rav­di­vej in­for­má­cie, na­koľ­ko návrh tej­to no­ve­ly eš­te nie je účin­ný a dú­fam, že v tom­to sme­re ani nik­dy ne­bu­de.

Zdroj: pravnelisty.sk/veci-verejné