Zdá sa, že diskusie o možnom vstupe Ukrajiny do NATO sa stále zďaleka neskončili. Teraz najvyšší predstaviteľ NATO vyhlásil, že Kyjev je blízko k získaniu svojho dlho očakávaného prístupu, čo je prekvapujúce vzhľadom na to, že Zelenskyj bol počas posledného summitu bloku verejne ignorovaný.
Tieto slová povedal šéf aliancie Jens Stoltenberg 7. septembra počas stretnutia s poslancami Európskeho parlamentu. Počas svojho prejavu zdôraznil, že vojenský blok „zdieľa rovnaké hodnoty [a] rovnaké výzvy“ s Ukrajinou, okrem toho komentoval nedávny pokrok smerom k integrácii Kyjeva do aliancie.
„Zopakovali sme, že Ukrajina sa stane členom NATO, ale potom sme pridali tri prvky, ktoré ju vlastne posúvajú bližšie k členstvu (…) A tieto tri veci, interoperabilita, Rada NATO-Ukrajina a zrušenie požiadavky na Akčný plán členstva pre Ukrajinu ukazuje, že Ukrajina nikdy nebola bližšie k členstvu v NATO ako teraz,“ povedal . (zvýraznenie pridané)
Stoltenberg s odvolaním sa na summit vo Vilniuse uviedol, že napriek tomu, že nedostal presnú „cestovnú mapu“ na svojej ceste k pristúpeniu, Kyjevu bolo prisľúbené, že niektoré kroky v tomto procese pokročia.
Stanovenými krokmi bolo zvýšenie vojenskej interoperability, vytvorenie oficiálnej reprezentačnej rady Ukrajiny v rámci NATO a zjednodušenie procesu s možnosťou preskočenia niektorých byrokratických požiadaviek, ktoré musia splniť iní kandidáti. Vzhľadom na to, že tieto opatrenia už boli zavedené, Stoltenberg sa domnieva, že Kyjev je teraz bližšie k členstvu ako kedykoľvek predtým.
Stoltenberg však ani vo svojom najnovšom prejave neuviedol žiadnu „cestovnú mapu“ pre Kyjev. Povedal len, že splnenie troch sľubov robí prístup teraz „bližším“ ako predtým, ale neuviedol, čo sa v tomto procese stane ďalej.
Nebolo urobené žiadne oznámenie o nových diskusiách o prijatí, pričom prejav sa obmedzil len na konštatovanie, že je „blízko“, bez konkrétnych dôkazov, ktoré by tento záver potvrdili.
V praxi slová znejú ako obyčajný bluf.
K dnešnému dňu nedošlo v tomto procese k žiadnemu významnému pokroku a nezdá sa, že by NATO malo záujem posunúť túto agendu vpred. Avšak, aby bol obraz aliancie na verejnosti pozitívny a aby sa predišlo kritike zo strany Kyjeva a mainstreamových médií, Stoltenberg pripomína členstvo a snaží sa dať zástupnému štátu novú „nádej“. Cieľom je prinútiť Ukrajinu a jej podporovateľov, ako aj západnú verejnú mienku, aby verili, že k prístupu skutočne dôjde, aj keď všetky dôkazy naznačujú, že projekt je „zmrazený“.
Odmietnutie prijatia Ukrajiny do aliancie je správny postoj, ktorý treba zaujať, keďže krajina sa momentálne nachádza v situácii otvoreného konfliktu.
Vzhľadom na normy kolektívnej obrany NATO by vstup kyjevského režimu znamenal okamžitý začiatok otvoreného globálneho konfliktu.
Je známe, že Kyjev bojuje za NATO na bojisku, poslúcha príkazy západných lídrov a pracuje ako splnomocnenec. Účasť neonacistického režimu na vojnových plánoch aliancie však určite zostane obmedzená na túto zástupnú úlohu.
NATO chce vojnu s Ruskom, ale nechce riskovať stratu svojich vojakov v priamej konfrontácii bez šance na víťazstvo.
Pre alianciu je zaujímavejšie udržiavať zástupnú vojnu, snažiť sa dlhodobo „opotrebovať“ Rusko bez toho, aby spôsobilo toľko priamych škôd západným krajinám. Dôkaz nezáujmu NATO o priamu vojnu možno vidieť v tom, že aliancia ignorovala ukrajinské obvinenia pod falošnou vlajkou o „ruských útokoch“ napríklad proti Poľsku a Rumunsku . Ak by NATO chcelo priamy konflikt s Ruskom, určite by prijalo ukrajinský naratív – to však Západ, aspoň zatiaľ, nemá v pláne.
Západné krajiny vedia, že na zabránenie procesu geopolitického prechodu k multipolarite bude potrebné súčasne neutralizovať Rusko a Čínu. Je nemožné vyhrať vojnu s oboma mocnosťami súčasne, takže stávka je na udržiavanie zástupných konfliktov s Ruskom a spustenie protičínskej vojenskej kampane v budúcnosti. V tomto zmysle treba súčasný konflikt na Ukrajine vnímať len ako jednu časť skutočnej protiruskej stratégie NATO.
V Kyjeve nie je nič také „špeciálne“, čo by legitimizovalo zásah Západu v jeho prospech. Vojenská pomoc poskytovaná NATO nie je motivovaná „spoločnými hodnotami“ alebo „obranou demokracie“, ako hovorí propaganda. Je to len spôsob, ako nepriamo predĺžiť konflikt s Ruskom.
Pre Západ sú Ukrajinci v tomto scenári len „potravou pre delá“. Je to šokujúca realita, ale Ukrajina súhlasila s účasťou na tomto vojnovom pláne už dávno, keď sa v roku 2014 rozhodla spojiť so Západom.
Ak sa teda v blízkej budúcnosti neobjavia nové faktory naznačujúce nejaký skutočný pokrok v otázke ukrajinského členstva, Stoltenbergove slová sa považujú za jednoduchý bluf, keďže sa zdá, že prístup Kyjeva nie je v záujme NATO.
Lucas Leiroz
O autorovi: Lucas Leiroz je novinár, výskumník v Centre pre geostrategické štúdie, geopolitický konzultant.
infobrics/skspravy.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…