Slovensko – krajina bohatá na svetové kultúrne a prírodné dedičstvo

Už v roku 1993 boli do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zaradené tri lokality: Spišský hrad s okolím, Banská Štiavnica a Vlkolínec, v roku 2000 sa pridalo historické šarišské mesto Bardejov, v roku 2008 drevené kostoly Karpatského oblúka a v roku 2009 spišské mesto Levoča. 

Najrozsiahlejšou lokalitou je Spišský hrad – najväčší hradný stredoveký komplex v strednej Európe, a jeho okolie s mestečkom Spišské Podhradie (s typickými renesančno-barokovými meštianskymi domami), cirkevným mestečkom Spišská Kapitula (s viacerými sakrálnymi pamiatkami a najmä impozantným dvojvežím katedrály sv. Martina) a gotickým kostolíkom Ducha svätého v Žehre zo 14. storočia s interiérom zdobeným freskami zo 14. a 15. storočia. Zachovalosť týchto pamiatkových súborov spolu s okolitým prírodným rámcom travertínového územia národnej prírodnej rezervácie Dreveník, vytvára ojedinelý celok. V júni 2009 sa k tomuto spišskému súboru pridalo aj historické mesto Levoča.

Banská Štiavnica je mestská pamiatková rezervácia reprezentujúca banskú tradíciu na Slovensku, Vlkolínec predstavuje pamiatkovú rezerváciu tradičnej ľudovej architektúry a starobylý Bardejov sa považuje za najgotickejšie mesto Slovenska. 

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Výnimočnú celosvetovú hodnotu majú aj drevené kostoly Karpatského oblúka: rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku, chrámy východného obradu v Bodružali, Ladomirovej a Ruskej Bystrej. 

Prírodné pamiatky UNESCO 

Medzi prírodnými pamiatkami v Zozname svetového dedičstva UNESCO reprezentujú Slovensko jaskyne a priepasti Slovenského krasu a Dobšinská ľadová jaskyňa. V roku 2007 boli na zoznam pridané aj Karpatské bukové pralesy v Bukovských a Vihorlatských vrchoch na východe Slovenska. 

Slovenský kras ležiaci na juhu Slovenska pri hraniciach s Maďarskom je najväčším krasovým územím v strednej Európe a má najviac podzemných priestorov (nachádza sa tu 1110 jaskýň a priepastí). Už v roku 1995 uspel bilaterálny slovensko-maďarský projekt pod názvom Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu (Ochtinská aragonitová jaskyňa, Gombasecká jaskyňa, Jaskyňa Domica, Krásnohorská jaskyňa, Jasovská jaskyňa, …). V roku 2000 tento zápis rozšírili aj o Dobšinskú ľadovú jaskyňu, jednu z najväčších svojho druhu v Európe. 

V júni 2007 bola na Zoznam svetového dedičstva UNESCO pripísaná lokalita Karpatských bukových pralesov na území Slovenska a Ukrajiny. Pralesy Stužica, Rožok, Havešová v Bukovských vrchoch a Vihorlatský prales vo Vihorlatských vrchoch v CHKO Vihorlat sa tak zaradili medzi svetové prírodné unikáty. Prvé tri z nich sa nachádzajú v oblasti Národného parku Poloniny. 

Nehmotné pamiatky UNESCO

Fujara je najtypickejším slovenským hudobným nástrojom, ktorý bol v novembri 2005 v Paríži zapísaný organizáciou UNESCO do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva. Zoznam založili v roku 2001. 

Fujara je vzduchozvučná hranová píšťala dlhá niekedy až 1,8 m, zvyčajne zhotovená z bazového dreva s charakteristickým zádumčivým zvukom.

Nie je známa nikde inde na svete. Za miesto jej zrodu sa považuje stredné Slovensko – oblasť Poľany a severný Gemer. Bola charakteristickým nástrojom pastierov. Fujary sa zdobili ornamentálnymi a zriedkavejšie figurálnymi vzormi.

Najdlhším hudobným nástrojom je fujara trombita dlhá až 6 m, ktorá mala hlásnu funkciu a slúžila na signalizáciu a komunikáciu medzi pastiermi na pasienkoch, pretože má mohutný a silný zvuk. Zhotovuje sa zo smrekového dreva.

Druhou nehmotnou pamiatkou UNESCO je Terchovská muzika –  “nebeská” archaická ľudová hudba vyskytujúca sa v Terchovej a okolitých obciach. Typický je pre ňu výrazný viachlasný spev všetkých muzikantov. Terchovská muzika pôvodne úzka súvisela s tancom, preto je jej hudobný štýl temperamentný. Presný vznik Terchovskej muziky ako ľudového prejavu nepoznáme, pretože sa prirodzene dedí ústnym podaním z generácie na generáciu. 

Gajdošská kultúra je názov ďalšieho úspešného projektu Slovenskej republiky, ktorý bol v roku 2015 zapísaný do Zoznamu nehmotného dedičstva UNESCO. Tradícia gájd je prítomná na celom území Slovenska, hoci existujú aj regionálne rozdiely. Zatiaľ čo na začiatku dvadsiateho storočia boli gajdoši v stovkách lokalít, dnes hrá a tvorí na Slovensku čosi cez 100 gajdošov. Nezameniteľný zvuk tohto hudobného nástroja, vyrobeného z kovu, dreva a kože zvierat, môžete počuť na niektorom z folklórnych festivalov, ktoré sa od júna do septembra konajú po celom Slovensku.

zdroj: slovakia.travel