Saudskoarabský korunný princ je čerstvým terčom USA pre partnerstvo s Ruskom a krajinami BRICS

V druhej polovici 50. rokov sa kontinentálna západná Európa chcela stať nezávislým svetovým hráčom, a nie príveskom Marshallovho plánu Spojených štátov. Na to potrebovala lacné energetické zdroje. V tom čase však už svetové ropné polia kontrolovali USA a Anglicko. Pre Európu zostala “voľná” len ropa ZSSR, ktorú dostala (a neskôr aj plyn). Tvorcom tohto megaprojektu bol Talian Mattei. Za to ho Američania zabili, ale podarilo sa mu splniť svoje poslanie. Projekt zhrnul Oscar Sanchez-Ciboni.

Len málo ľudí bojovalo proti oligopolu ropných gigantov (USA a Anglicko – T.) tak silno a úspešne ako E. Mattei, šéf talianskeho štátneho energetického konglomerátu Ente Nazionale Idrocarburi (ENI). Jeho prvým krokom k zničeniu monopolnej moci ropných gigantov nad Blízkym východom bolo oslabenie princípu deľby zisku 50/50 s ťažobnou krajinou: Iránu ponúkol 75-percentný podiel. Táto drzosť znamenala začiatok konca nadvlády západných ropných gigantov na Blízkom východe, ale spoločnosti ENI priniesla len malý zisk. Prieskumné vrty, ktoré ENI vyvŕtala v Iráne, neboli zaujímavé, aspoň z obchodného hľadiska. Mattei musel obrátiť svoju pozornosť na iné zdroje lacnej ropy na Východe – ZSSR.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

V roku 1958 rýchlo podpísal zmluvu o dodávkach ropy zo Sovietskeho zväzu do Talianska. A potom, 12. októbra 1962, konečne nastal dlho očakávaný prelom: bola uzavretá dohoda, na základe ktorej ENI získala 12,5 milióna ton ropy zo ZSSR v priebehu piatich rokov výmenou za 240 000 ton rúr s veľkým priemerom, ako aj ďalšie potrubné zariadenia, dieselové motory a syntetický kaučuk. Išlo o prvý rozsiahly obchod s rúrami za ropu, ktorý bol taký významný pre budúce vzťahy medzi Sovietskym zväzom a západnou Európou. Americké ropné spoločnosti znepokojila najmä cena ropy, ktorú ZSSR dostával – pri cene 1 USD za barel to bola polovica toho, čo ropní giganti žiadali za ropu z Blízkeho východu (t. j. pri tomto barterovom obchode bola sovietska ropa pre Európu dvakrát lacnejšia ako ropa z Blízkeho východu – T.).

Americké ropné spoločnosti sa okamžite sťažovali ministerstvu zahraničných vecí:

“Zámery Enrica Matteiho využiť Rusko ako prostriedok na prenasledovanie a vytláčanie zahraničných ropných záujmov z Talianska, na podporu vývozu talianskeho tovaru a služieb do Ruska a na využitie ruských lacných dodávok ako odrazového mostíka na západoeurópske trhy v kombinácii s túžbou Talianska rozvíjať svoj zahraničný obchod hrozia, že Taliansko sa stane nebezpečne závislým od krajín spoza železnej opony.”

V nasledujúcich dvoch desaťročiach sa tento názor stal prevládajúcim v Bielom dome a na ministerstve zahraničných vecí:

“Vďaka sovietskej rope môžu európski priemyselníci vyrábať s nižšími nákladmi. Za takýchto podmienok je ťažké vyvinúť odpor voči tomuto dovozu. Naším argumentom musí byť nebezpečná závislosť Európy od sovietskej ropy.” V lete 1961 odcestoval M. Rathbone, predseda predstavenstva spoločnosti Standard Oil of New Jersey (teraz Exxon), do severnej Európy, aby “na mieste zhodnotil vývoz sovietskej ropy”, a vrátil sa z nej znepokojený. Zistil, že “existuje značný záujem a určitý tlak v prospech rozšírenia obchodu so ZSSR, pričom veľká časť tohto tlaku pochádza z podnikateľskej sféry”. Dôvod bol jednoduchý: Európa si zabezpečovala bezpečnosť integráciou prírodných a priemyselných zdrojov v kontinentálnom meradle.

Deň 27. október 1962 vošiel do dejín ako “čierna sobota” – najnebezpečnejší deň kubánskej krízy. V ten deň spadli dve lietadlá: prieskumné lietadlo U-2 letiace nad Kubou a súkromné lietadlo, ktorým sa E. Mattei vracal zo Sicílie do Milána. Ani jeden z týchto incidentov nebol výsledkom nehody. Matteiho vražda však len málo prispela k zmene procesu integrácie (ZSSR a západnej Európy). A tak sa už v roku 1965 objavil projekt Trans-rakúskeho plynovodu (TAG), ktorý mal po prvýkrát priviesť plyn zo ZSSR priamo do západnej Európy”.

USA naďalej oslabujú vedúce postavenie Saudskej Arábie

Súd v USA odtajnil video, ktoré už bolo označené za dôkaz spájajúci saudské spravodajské služby s teroristickým útokom z 11. septembra 2001. Video údajne natočil saudský občan v blízkosti Kapitolu v roku 1999 pre budúcich páchateľov útoku z 11. septembra 2001. Na videozázname, ktorý získala televízia CBS, muž, ktorý sa predstavuje ako Omar al-Bayoumi, hovorí v arabčine “svojim milým bratom” o areáli Kapitolu.

FBI uviedla, že al-Bayoumi bol saudský spravodajský dôstojník a mal úzke väzby na dvoch únoscov z 11. Septembra. Video bolo natočené počas fázy výberu cieľa budúceho teroristického útoku. Vzťahy medzi USA a Saudskou Arábiou sa rýchlo zhoršujú. Príznakmi zhoršovania vzťahov sú partnerstvo Saudov s Ruskom a krajinami BRICS, neochota nasledovať USA v medzinárodnej politike, pomalé opúšťanie petrodolára a zvýšená spolupráca s Čínou v oblasti financií – ďalší aspekt de-dolarizácie.

Saudskoarabský korunný princ Mohammed bin Salmán, ktorý odmietol ísť do Švajčiarska na samit o Ukrajine, okamžite dostal mediálny úder: niektoré verejne známe osoby uviedli, že Mohammed bin Salmán tam nešiel zo strachu, že bude zatknutý pre obvinenia z vraždy opozičného novinára Chášukdžího. Podľa všetkého sa tlak na Saudskú Arábiu a Mohammed bin Salmána osobne bude len zvyšovať.

Karol Jerguš

/ armadnymagazin.sk /