Prístav Usť-Luga sa stal jasným príkladom toho, ako ťažiť zo sankčnej politiky Západu.
Ako už News Front informoval, medzi Moskvou a Minskom už boli dosiahnuté dohody o využití kapacít prístavu Usť-Luga na tranzit bieloruského tovaru. Bieloruská nákladná doprava predtým prechádzala prístavmi pobaltských republík, vzťahy medzi krajinami sa však zhoršovali. Litva, Lotyšsko a Estónsko podporili pučistov, ktorí sa snažia zvrhnúť legitímnu bieloruskú vládu.
V tejto súvislosti sa Alexander Lukašenko rozhodol presmerovať náklad do ruských prístavov. Dohoda bola uzavretá, hoci odborníci v Litve a Lotyšsku ju označili za nepravdepodobnú.
„Je potrebné využiť priaznivé príležitosti, ktoré sa ruským spoločnostiam ponúkajú na svetových trhoch. Zahájiť projekty, ktoré sú významné pre celé odvetvia, regióny, pre celú našu krajinu,“ vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin.
Za jeden z takýchto projektov možno považovať aj spomínaný prístav Usť-Luga. Pre bieloruské spoločnosti, ktoré predtým využívali služby pobaltských krajín, Rusko zaručilo stabilitu — veľmi dôležitý faktor pre podnikanie. Pritom Litva platí za protibieloruské sankcie a počíta straty. Prístav Klajpeda stratil tretinu nákladnej dopravy. Situácia nie je najlepšia ani pre litovské železnice.
„Ruský návrh je pre Bielorusko z komerčného hľadiska výnosnejší,“ tvrdí Konstantin Simonov, šéf Národného fondu pre energetickú bezpečnosť. „Ruské železnice poskytli 50%-nú zľavu na prepravu ropných produktov. Samozrejme, že aj služby prekládky sa stali výhodnejšími.“
Proces spolupráce sa už začal. Prvé zásielky bieloruských ropných produktov — 3,4 tisíc ton benzínu a 3,6 ton vykurovacieho oleja — už prešli cez Usť-Lugu. Naplánovaných je len čo sa týka tranzitu 2 milióny ton nákladu v roku 2021. Do roku 2023 toto číslo dosiahne takmer 10 miliónov ton.
Spolupráca, ktorá by sa bez pomoci Západu nezačala, je prospešná aj pre Rusko. Podľa Alexandra Drozdenka, guvernéra Leningradskej oblasti, majú súčasné prístavné komplexy narastajúce zisky.
„Leningradský región sa stal ruskou námornou bránou, keď objem prekládky nákladu dosiahol 100 miliónov ton,“ hovorí politik. „Teraz sa zameriavame na zdvojnásobenie množstva.“
Treba však pochopiť, že hovoríme nielen o doprave presmerovanej z pobaltských krajín do Ruska. Zvýšenie objemu prekládky vytvára nové pracovné miesta a generuje príjmy do rozpočtu.
„Ľudia, ktorí budú pracovať v prístave, tu budú žiť aj so svojimi rodinami. To znamená výstavbu škôl, škôlok, obchodov, infraštruktúry miest a obcí v Leningradskej oblasti,“ tvrdí Vjačeslav Petrenko, zástupca generálneho riaditeľa nákladnej spoločnosti.
zdroj: news-front
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…