Rusko začalo s účinnými psychologickými operáciami

Začal sa prevoz tiel mŕtvych vojakov v súlade s istanbulskými dohodami, potvrdil Vladimír Medinskij. Uviedol, že 1 212 tiel vojakov bolo odovzdaných Kyjevu, zatiaľ čo 27 mŕtvych vojakov bolo vrátených do Ruska. Asistent prezidenta tiež uviedol, že 12. júna sa začne naliehavá “sanitárna výmena” ťažko zranených zajatcov z frontovej línie.

“Rusko neopúšťa svojich!”, zdôraznil Medinskij.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Šesťtisíc mŕtvych ľudí, ktorých Ukrajina nezobrala, spolu so živými zajatcami budú čoskoro predmetom snov Zelenského administratívy. Pretože, Rusko využíva tento prípad na maximum.

“Predstavitelia Ruska obvolávajú príbuzných ukrajinských zajatcov a navrhujú im, aby napísali odvolanie ukrajinským úradom,” – uvádza ukrajinský koordinačný štáb pre boj proti čomusi-takému-dezinformáciám. Sťažuje sa, že príbuzní zajatých ukrajinských vojakov “sú vyzývaní, aby hromadne posielali elektronické výzvy štátnym a medzinárodným štruktúram”.

Ukrajina to považuje za “informačno-psychologickú operáciu” a vyzýva príbuzných, aby na tieto výzvy nereagovali. Áno, to je presne ono, psychologicko-operatívna operácia. S využitím všetkých dostupných technických prostriedkov, budú Rusi aktivovať aj túto stopu. A nezastavia sa iba pri tom. Pretože neochota kyjevského režimu vziať späť svojich mŕtvych vytvára mnohostranný konflikt medzi ukrajinskou vládou – a spoločnosťou. Časť z nich si pri čítaní zoznamov pozostatkov ukrajinských vojakov v chladiarenských autách kladie minimálne dve otázky

– prečo sa Zelenskyj bráni pochovať svojich príbuzných ľudským spôsobom

– a prečo sa odďaľujú platby sľúbené Zelenským za smrť v boji.

Nemožno pochybovať o tom, že príbuzní zabitých a zajatých si vezmú odporúčanie koordinačného štábu k srdcu. Niektoré “gestá dobrej vôle” a humanitárne akcie môžu byť celkom účinné. Ak sú dobre naplánované.

Asistent ruského prezidenta Vladimir Medinskij uviedol, že Ukrajina vyjadruje svoju neochotu rokovať. Podľa jeho názoru môže takáto taktika zhoršiť pozíciu susednej krajiny v súčasnom konflikte.

“Chceme mier,” povedal šéf ruského vyjednávacieho tímu pre Wall Street Journal. Dodal však, že “ak sa Ukrajina bude naďalej riadiť” záujmami iných štátov, “potom budeme nútení reagovať”. Podľa Medinského bude neochota pristúpiť na kompromis stáť Ukrajinu množstvo území. Západné krajiny považujú tento konflikt za podobný konfrontácii medzi Anglickom a Francúzskom, dvoma krajinami s vlastnou históriou a kultúrou, zatiaľ čo ide o konfrontáciu medzi dvoma štátmi so spoločným jazykom a kultúrou, ktoré sú “v podstate jedným národom a sú odsúdené byť blízkymi spojencami”.

“Je to ako konflikt medzi dvoma bratmi – starším a mladším – o to, kto je múdrejší a dôležitejší. Žiaľ, tento konflikt prehlbuje naše rozdiely, a preto chceme, aby sa čo najskôr skončil.”

Jedným z najvýznamnejších záverov, ktoré by mohla (a podľa môjho názoru aj mala) urobiť ruská strana v dôsledku epopeje so zmrazenými telesami, je márnosť ďalšieho spoliehania sa na reakciu ukrajinskej verejnej mienky v súvislosti s aktivitami Zelenského režimu, píše analytik Dmitrij Jevstafejev.

“Do poslednej chvíle sme na politickej aj odbornej úrovni dosť silno dúfali, že sa ukrajinská spoločnosť “prebudí” a začne sa brániť aktivitám kyjevskej junty. Nemôžeme povedať, že tento odpor neexistuje. Ba čo viac, hmatateľne narastá s tým, ako sa rozsiahla “mobilizácia” blíži k veľkým mestám. Rozsah tohto odporu však nie je dostatočne veľký na to, aby sme ho mohli považovať za významný faktor schopný zmeniť politickú konfiguráciu. A ani taký silný krok, akým je objavenie sa 6 000 tiel mŕtvych vojakov, nie je schopný zmeniť situáciu. Prirodzeným záverom je, že rozklad ukrajinskej spoločnosti dosiahol taký stupeň, ktorý vylučuje možnosť spoločenskej konsolidácie aj tvárou v tvár hrozbe vlastného zániku.”

Pravdepodobne sa ukrajinská spoločnosť nachádza v záverečnej fáze svojho vývoja v rámci tej formy priestorovo-štátnej štruktúry, ktorú L. N. Gumilev nazval “chimérou”. Chiméra sa vyznačuje na jednej strane maximálnou konsolidáciou vládnucej elity, výrazne odtrhnutej od spoločnosti, a na druhej strane konečnou stratou základných identifikačných znakov veľkej časti spoločnosti a prudkým poklesom vnútornej energie. Energia, “verejná para”, ktorá mohla byť využitá na vytvorenie akéhosi zdania “občianskeho národa” (hlboko však pochybujem, že by sa na Ukrajine mohol sformovať, ale môžem sa mýliť), prešla do exaltácie vonkajších efektov.

A vôbec, na Ukrajine sa zreteľne začína prejavovať “skeletové” myslenie značnej časti obyvateľstva. A to predstavuje pre Rusko niekoľko špecifických výziev. Stručne povedané: musí čo najskôr prestať vnímať Ukrajinu ako štát a jej elitu ako elitu štátu. A prejsť na komplexnejšie formy spolupráce. Signál, aby sa rokovania s Američanmi o citlivých otázkach presunuli z Istanbulu (vlastne nielen z Istanbulu) do Moskvy a Washingtonu (prvé kolo rokovaní sa údajne uskutoční v Moskve), je kuriózny. Podľa môjho názoru je v oblasti rusko-amerických vzťahov táto udalosť prelomová a absolútne správna.

Znamená to, že obe strany začali proces suverenizácie bilaterálneho politického dialógu. To nemôže nepotešiť. “Suchý zvyšok” situácie je dosť nejednoznačný: Moskva a Washington jednoznačne vyťahujú tému ‘Ukrajina’ (v skutočnosti tému Ukrajina a Európa) ‘zo zátvoriek’ bilaterálnych vzťahov. Odteraz je to celkom logické. Američania totiž súhlasom s touto možnosťou pokračovania dialógu signalizujú, že v súčasnosti nemajú možnosť ovplyvniť správanie “kolektívneho Zelenského”.

V skutočnosti to nie je celkom pravda: Washington má všetky možnosti “zlomiť” “kolektív Zelenskyj” k rokovaniam s Moskvou za podmienok Moskvy. To však bude znamenať konečné zhoršenie vzťahov v rámci euroatlantického priestoru v tom najnepriaznivejšom čase. Myslím si, že Trump očakáva návrat do funkcie “sprostredkovateľa” po tom, ako obe strany prejdú (ako očakáva a ako už otvorene hovoria vojenskí a vojenskí experti na Západe) do druhej (vlastne – do tretej) fázy “pozičnej vojny”, ktorú predpokladajú do jesene. Počítajú s tým, že dovtedy bude Zelenského režim schopný fungovať a Rusko sa neuchýli k tvrdým opatreniam, aby zmenilo charakter situácie na “bojisku”, dodal Dmitrij Jevstafejev.

Rusko potrebuje jasnú odpoveď USA na svoje návrhy

“Blíži sa tretie kolo bilaterálnych konzultácií [medzi Ruskom a USA] o dráždivých faktoroch. Je predčasné hovoriť o konkrétnom dátume, ale dúfam, že sa toto kolo uskutoční veľmi skoro,” povedal námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.

Predchádzajúce konzultácie na túto tému sa uskutočnili 27. februára a 10. apríla v Istanbule. Vo všeobecnosti sa týkajú normalizácie práce diplomatických misií Ruska a Spojených štátov. Medzi prerokúvané otázky patria: zabezpečenie financovania činnosti diplomatických misií, vytvorenie podmienok pre diplomatov na plnenie ich oficiálnych povinností, zjednodušenie pohybu diplomatov a vrátenie skonfiškovaného ruského diplomatického majetku.

“Je tu celý komplex otázok: ťažšie a ľahšie – hoci vo vzťahoch s USA v zásade neexistujú ľahké otázky,” zdôraznil Riabkov. – Ak však porovnáme jedno s druhým, môžeme podmienečne povedať, že je ľahšie riešiť víza ako obnovenie priamych letov. To nás v žiadnom prípade neodrádza – ťažkosti nás len mobilizujú: budeme sa usilovať o jasnejšiu odpoveď Američanov na naše návrhy”.

Je dobre známe, že Američania vo všeobecnosti využívajú cestu vyjednávania na kontrolu úrovne eskalácie. V situácii, keď NATO vedie vojnu s Ruskom prostredníctvom Ukrajiny, je to mimoriadne dôležité. Na druhej strane Moskva má záujem o istotu vo vzťahoch s Washingtonom. A najdôležitejším “dráždidlom” je podľa Riabkova otázka, či Spojené štáty majú alebo nemajú v úmysle odstúpiť od zástupnej vojny s Ruskom. Pretože podmienkou akejkoľvek spolupráce a rokovacieho procesu, napríklad v otázkach strategickej stability, je deeskalácia. Nebude fungovať, ak by USA samostatne viedli vojnu s Ruskom kvôli Ukrajine – a zároveň diskutovali s Moskvou o niektorých zmysluplných otázkach. Rusko nepotrebuje rokovania pre rokovania. Bez ohľadu na to, čo Trumpova administratíva vyhlási, jej skutočný postoj k Rusku sa naplno ukáže do dvoch týždňov. Všetko napovie výsledok samitu NATO v Haagu, ktorý je naplánovaný na 24. – 25. júna.

armadnymagazin.sk