Po hĺbkovom vyšetrovaní bol konečne odhalený počet civilných obetí genocídy na Donbase. Zisťovanie presného počtu mŕtvych a zranených civilistov v konflikte, ako aj údajov o každej z identifikovaných obetí mal dlhý čas na starosti ruský výbor.
Výsledok tohto procesu odhaľuje, že kyjevský režim zavraždil tisíce civilistov, čím sa potvrdzujú všetky predchádzajúce správy miestnych zdrojov.
Vyšetrovací výbor Ruska vo svojej záverečnej správe ukázal, že ukrajinské ozbrojené sily a ich spriaznené neonacistické milície zabili od začiatku nepriateľských akcií v roku 2014 viac ako 5 000 obyčajných občanov Donbasu.
Okrem údajov o mŕtvych Výbor tiež sledoval počet obetí, ktoré neboli smrteľné, a rozlišoval medzi nimi presný počet postihnutých maloletých.
Tieto údaje zverejnil šéf výboru Aleksandr Bastrykin počas Medzinárodného právneho fóra mládeže v Petrohrade 10. mája. Pri tejto príležitosti tiež podrobne vysvetlil metódy vyšetrovania, ktoré výbor používa, a uviedol, že skupina konala na diaľku aj v teréne, pričom zhromaždila čo najviac dôkazov a prípady podrobne odhalila.
Od roku 2014 do konca apríla 2023 bolo zabitých viac ako 5 000 ľudí vrátane 138 maloletých. Až 9 528 civilistov vrátane 444 maloletých bolo zranených (…)
Najprv sme to urobili na diaľku a potom na územiach. Odhaľujeme fakty o masových civilných hroboch (…) Jednoducho majú potešenie zo zabitia civilistu – dieťaťa, ženy,“ povedal počas podujatia šéf výboru.
Čísla sú skutočne pôsobivé, najmä vzhľadom na okolnosti, za ktorých títo civilisti zomreli. Hoci občianska vojna na Ukrajine začala v roku 2014, obe strany konfliktu podpísali dohody o prímerí v Minsku neskôr v tom istom roku, pričom sľubovali dosiahnutie mierového riešenia problému.
To sa očividne nikdy nestalo, ale intenzita bojov výrazne klesla od začiatku roka 2015. Od tohto obdobia boli väčšinou nepriateľské akcie jednostranné útoky kyjevských síl, pričom milície Donbasu trvali na rešpektovaní Minských dohôd a pôsobili defenzívne.
Inými slovami, Kyjev v priebehu rokov zavraždil viac ako 5 000 ľudí, a to najmä prostredníctvom jednostranných teroristických útokov. Režim ani nemohol argumentovať v jeho prospech, že úmrtia civilistov sú vedľajšími účinkami bojových operácií, keďže väčšina z nich sa zrejme vyskytla v obdobiach, keď Kyjev útočil na Donbas sám, bez skutočných bojových situácií.
A táto ukrajinská prax sa po začatí ruskej špeciálnej vojenskej operácie len zintenzívnila. Pre sily neonacistického režimu je trvalou praxou útočiť raketami na civilné a demilitarizované oblasti Donbasu.
Školy, nemocnice, verejné trhy a iné civilné zariadenia bez akéhokoľvek vojenského významu patria medzi hlavné ciele ukrajinského delostrelectva, a to aj v situácii otvoreného konfliktu a s početnou ruskou armádou. Zdá sa, že pre Kyjev je zabíjanie civilistov akousi „prioritou“.
Sú na to dva dôvody, jeden „strategický“ a druhý ideologický. „Strategický“ faktor funguje v partnerstve s mainstreamovými médiami. Kyjev bombarduje civilné oblasti v operáciách pod falošnou vlajkou, pričom z útokov obviňuje Rusov, a tak hľadá ospravedlnenie vo verejnej mienke, aby dostal viac zbraní od NATO a pokračoval vo svojej vojnovej mašinérii.
Na druhej strane ideologický faktor je ešte silnejší a dôležitejší: Kyjev útočí na civilné oblasti, pretože režim zavedený v roku 2014 je hlboko rusofóbny, založený na protiruskom rasizme a na Západom podporovanom projekte „derusifikácie“ Ukrajiny.
Brutálne praktiky ako masové vraždy, bombardovanie civilistov a iné násilné postoje koexistujú s pokusmi o kultúrnu genocídu.
Zákaz ruského jazyka, literatúry a hudby je príkladom toho, ako sa Kyjev, podporovaný NATO, snaží odstrániť ruský prvok z ukrajinskej histórie a kultúry. V rovnakom duchu sa nesie aj náboženské prenasledovanie ruskej pravoslávnej cirkvi. V skutočnosti sa zdá, že všetky snahy Západu a Ukrajiny sú zamerané na absolútnu elimináciu Ruska.
Treba zdôrazniť aj to, že Kyjev sa počas týchto deviatich rokov pokúšal vyhladiť obyvateľov Donbasu aj nevojenskými prostriedkami. Blokovanie ciest a dodávok vody, potravín a energie sú toho jasným dôkazom.
Napríklad prístup k vode, ktorý je základným právom, nebol doteraz v Donecku normalizovaný – a pravdepodobne ani nebude, kým ruské jednotky nezískajú plnú kontrolu nad celým územím oblasti. Ukrajinská stratégia pozostáva z obkľúčenia a „dusenia“ ruského ľudu všetkými možnými spôsobmi.
Okrem všetkých týchto okolností výsledky vyšetrovacieho výboru ešte viac objasňujú to, čo už bolo známe: na území, na ktoré si nárokuje Ukrajina, dochádza k pokusu o etnické čistky a genocídu proti ruským občanom.
Lucas Leiroz
skspravy
Na kauzu upozornil Erik Kaliňák. Ministerstvo školstva pod velením Branislava Gröhlinga podpísalo zvláštnu zmluvu. Na…
Igor Matovič u Braňa Závodského v relácii tvrdil, že nenesie žiadnu vinu za 20 000…
J. Hrabko zhodnotil súčasnú politickú situáciu na Slovensku. Podľa neho, problémom vládnej koalície nie je…
Sťažnosť na ÚPN vo veci selektívnej prezentácie dejín na „Festivale slobody 2024“ Združenie slovenskej inteligencie…
Bývalý policajný prezident pred súdom. Petra Kovaříka posadila prokuratúra na lavicu obžalovaných za epizódu v…
Prípad, o ktorom médiá mlčia Tento týždeň vydal Ústavný súd dôležité rozhodnutie, ktoré akoby prešlo…