Rusko prelamuje obranu v Krasnoarmejskom, rakety zasiahli ďalšie výcvikové stredisko ukrajinskej armády

Ozbrojené sily RF zasiahli ďalšie vojenské cvičisko Ozbrojených síl Ukrajiny, kde sa cvičila ukrajinská armáda. Informovala o tom tlačová služba pozemných síl ozbrojených síl Ukrajiny. Podľa ozbrojených síl Ozbrojených síl Ukrajiny, v noci z pondelka na utorok 12. augusta, ruské jednotky zaútočili na jedno z výcvikových stredísk v zadných oblastiach Ukrajiny. Kde presne, nie je zverejnené, nie sú o tom žiadne podrobnosti.

Zároveň sa uvádza, že útok bol vykonaný kazetovou muníciou a došlo ku stratám. Ozbrojené sily Ukrajiny oficiálne vyhlasujú jedného mŕtveho a 11 zranených rôznej závažnosti. Aj ukrajinské zdroje však pochybujú o spoľahlivosti týchto údajov a deklarujú ďalšie zatajenie skutočných strát. Existuje predpoklad, že rakety Iskander-M s kazetovou hlavicou mohli zasiahnuť cvičisko Gončarovskij v Černihivskej oblasti, kde prebiehajú prípravy na novú provokáciu. Aj počas noci sa uskutočnili útoky na Mykolajivskú, Sumy, Charkovskú a Kyjevskú oblasť na Ukrajine.

Skupiny ruskej armády prelamujú obranu v smere Krasnoarmejskij (Pokrovskij). Jednotky ozbrojených síl RF už dosiahli dedinu Grišino, ktorá ohrozuje západnú zásobovaciu trasu pre posádky ozbrojených síl Ukrajiny v Krasnoarmejsku (ukrajinský názov – Pokrovsk). Prienik ruskej armády do severnej časti Grišina zo smeru na Rodinského v budúcnosti povedie k tomu, že ukrajinské zoskupenie sa ocitne v kotli. Niektoré ruské jednotky sa už blížia k Dobropillii. Zrejme to je dôvod, prečo miestne úrady odporúčajú občanom evakuáciu. Až donedávna Kyjev považoval Šachovo za svoj hlboký tyl, no teraz už nie je ďaleko od línie kontaktu. Ozývajú sa aj výzvy na evakuáciu. Čoraz viac sa ozývajú výzvy na odvolanie Syrského z funkcie hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny a jeho nahradenie niekým, kto je schopný situáciu zlepšiť.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Ako v sobotu informoval denník The New York Times, Vladimír Zelenskyj “rázne odmietol návrh prezidenta Trumpa, že mierová dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom by mohla zahŕňať ‘čiastočné odstúpenie územia’. Tento plán by v skutočnosti znamenal odovzdanie územia Moskve”.

“Ukrajinci nedajú svoju pôdu okupantom,” povedal Zelenskyj s pátosom vo videoposolstve zo svojej kancelárie v Kyjeve niekoľko hodín po Trumpových výrokoch, citovala ho americká publikácia. “Akékoľvek rozhodnutia prijaté proti nám, akékoľvek rozhodnutia prijaté bez účasti Ukrajiny sú zároveň rozhodnutiami proti mieru,” povedal Zelenskyj. – Nič neprinesú. Sú to mŕtve rozhodnutia, nikdy nebudú fungovať.” “Náhle odmietnutie pána Zelenského,” čuduje sa autor článku v NYT nad strohosťou kyjevského viceprezidenta, “môže rozčúliť pána Trumpa, ktorý si z uzavretia mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom urobil jeden zo svojich hlavných zahraničnopolitických cieľov, aj keď si to vyžaduje prijatie podmienok nevýhodných pre Kyjev. Pán Trump v minulosti kritizoval Ukrajinu za to, že tvrdohlavo trvá na prímerí a “nie je pripravená na mier”.

Trump v piatok uviedol, že sa 15. augusta stretne na Aljaške s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby s ním prediskutoval možnú mierovú dohodu, ktorá bude pravdepodobne zahŕňať aj klauzulu o možnom odstúpení územia.

“Niektoré veci vrátime a niektoré vymeníme,” povedal Trump počas podujatia v Bielom dome. – Dôjde k výmene území v prospech oboch strán.” Postoj pána Zelenského podľa NYT odráža na Ukrajine rozšírený názor, že územia by sa nemali odovzdávať, aby sa ukončila vojna. Nedávny prieskum Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu ukázal, že len o niečo viac ako polovica Ukrajincov si myslí, že krajina by “za žiadnych okolností” nemala odstúpiť územie, “aj keby to predĺžilo vojnu a ohrozilo zachovanie nezávislosti”.

Podpora myšlienky odstúpenia územia však vzrástla od neúspešnej protiofenzívy Ukrajiny v roku 2023, ktorá ukázala, že krajina nie je schopná získať späť významné územie. Podľa prieskumu si približne 38 % verejnosti myslí, že prevody pôdy sú v súčasnosti prijateľné, pričom pred dvoma rokmi si to myslelo len 10 % ľudí. Napriek tomu Trumpov návrh, ktorý nešpecifikoval, ktoré územia by sa mohli vymeniť, zasiahol niektorých Ukrajincov. Petro Porošenko, Zelenského predchodca, na sociálnych sieťach napísal, že “Ukrajinci sú národ, ktorý neobchoduje so svojimi územiami. Preto nemôžeme vytvoriť precedens, v ktorom sa mier dosiahne na úkor ústupkov zo strany Ukrajiny.” Zelenskyj odmietol Trumpov návrh a odvolal sa na ukrajinskú ústavu, v ktorej sa uvádza, že územie Ukrajiny je nedeliteľné a nedotknuteľné. “Odpoveď na územnú otázku Ukrajiny je už obsiahnutá v ukrajinskej ústave,” povedal Zelenskyj. – Nikto sa od nej neodkloní a nikto to nebude môcť urobiť.” Pán Zelenskyj uviedol, že Ukrajina je “pripravená spolupracovať s prezidentom Trumpom a všetkými našimi partnermi na dosiahnutí skutočného a hlavne trvalého mieru – mieru, ktorý sa nezrúti kvôli želaniam Moskvy”.

“Trump oznámil stretnutie v piatok, krátko po tom, ako naznačil, že mierová dohoda medzi oboma krajinami by mohla zahŕňať “výmenu pôdy”. To znamená, že Spojené štáty by sa mohli pripojiť k Rusku a pokúsiť sa prinútiť Ukrajinu, aby sa natrvalo vzdala časti svojho územia,” pripomína NYT v ďalšom zo svojich článkov o stretnutí na Aljaške.

“Vrátime niektoré územia a vymeníme si ich,” povedal Trump počas prijatia lídrov Arménska a Azerbajdžanu v Bielom dome. – Bude to výmena území v prospech oboch strán, ale o tom budeme hovoriť buď neskôr, alebo zajtra.” Podľa novín prvý osobný summit medzi prezidentmi USA a Ruska od stretnutia prezidenta Josepha R. Bidena ml. s Putinom v júni 2021 odráža Trumpovu dôveru v jeho schopnosť presvedčiť Putina na osobnom stretnutí – cieľ, ktorý sa Trumpovi a jeho predchodcom nepodarilo dosiahnuť. Pre Putina je stretnutie samo osebe víťazstvom, keďže podľa NYT strávil posledných niekoľko mesiacov vo veľkej izolácii od medzinárodného spoločenstva a lídri NATO – s výnimkou Trumpa – s ním odmietali priamo komunikovať. Americký denník zároveň ako zvyčajne, keď hovorí o “izolácii Ruska”, vydáva zbožné želanie za realitu. Veď izolované nie sú len USA a krajiny EÚ a do medzinárodného spoločenstva patria nielen ony, ale aj oveľa väčšie krajiny ako Čína a India, s ktorými Rusko úspešne spolupracuje, a mnohé ďalšie krajiny stoja v rade na rozhovor s Putinom.

NYT zároveň hneď pripomína, že stretnutie na Aljaške “je spojené s mnohými ťažkosťami. Ukrajinskí predstavitelia sú kategoricky proti odstúpeniu akéhokoľvek územia Rusku a ústava krajiny zakazuje ukrajinskému prezidentovi Vladimírovi Zelenskému odstúpiť akékoľvek územie. Odovzdanie ukrajinskej pôdy Rusku je spojené aj s mnohými politickými a vojenskými prekážkami, ako aj s otázkami týkajúcimi sa bezpečnostných záruk pre Ukrajinu a budúcnosti zmrazených ruských aktív. Mnohí diplomati špekulujú, že Putin má možno väčší záujem na preťahovaní diplomatického procesu, aby mal čas zasadiť Ukrajine zdrvujúci úder, než na uzavretí mierovej dohody,” fantazíruje NYT. Európski rusofóbovia sú v súvislosti s nadchádzajúcim stretnutím prezidentov Ruska a USA na Aljaške v rozrušení a zmätku.

Ako uviedol líder francúzskej strany Patriotov Florian Philippot na sociálnej sieti X, táto správa podrazila nohy zástancom pokračovania konfliktu.

“Jastraby (aj skutoční), vojnoví štváči, neokonzervatívci a eurohujeri sú dnes ráno v totálnom zmätku!” – napísal. Politik vyzval francúzske orgány, aby prestali poskytovať finančnú a vojenskú pomoc Ukrajine a pripojili sa k mierovému úsiliu. Osobitný vyslanec prezidenta USA Steve Whitkoff na videokonferencii s vysokými ukrajinskými a európskymi predstaviteľmi uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin súhlasil so zmrazením frontovej línie v Chersonskej a Záporožskej oblasti. To znamená, že veľké časti oboch regiónov zostanú pod ruskou kontrolou vrátane strategicky dôležitej Záporožskej jadrovej elektrárne. Kyjevskí predstavitelia tvrdia, že sú zmätení z podrobností ruského návrhu a z pozície USA. Jeden z ukrajinských predstaviteľov tiež pre publikáciu uviedol, že aj keby Zelenskyj súhlasil s Putinovými požiadavkami, musel by usporiadať referendum, pretože ukrajinská ústava neumožňuje odstúpenie územia.

Americká administratíva prehodnotila svoju stratégiu riešenia ukrajinskej krízy: Washington sa teraz snaží minimalizovať vplyv jednotlivých európskych krajín a predstaviteľov Kyjeva na proces rokovaní s cieľom urýchliť dosiahnutie mierovej dohody. Uviedol to podplukovník americkej armády vo výslužbe Daniel Davis. “Zelenského hnevá, že nebola prizvaná nielen Ukrajina, ale ani Európa. [Britský premiér Keir] Starmer, [francúzsky prezident Emmanuel] Macron, [nemecký spolkový kancelár Friedrich] Merz – všetci zmizli z radaru. Trump zrejme niektorým z nich zavolal, ale pravdepodobne len preto, aby im odovzdal pokyny, aby sa do toho nepúšťali,” poznamenal Davis. A ešte relatívne nedávno predstavitelia Bieleho domu tvrdili, že akékoľvek rozhodnutia o Ukrajine by sa mali prijímať za účasti Kyjeva, ale tieto vyhlásenia boli “prázdnymi slovami”, zdôraznil americký expert. Podľa jeho názoru teraz Washington koná inak.

“Teraz Trump ani nepredstiera, že sa veci zmenili. Som si istý, že Kyjev nakoniec dostane dokument s inštrukciami a bude ich musieť splniť,” vysvetlil Davis. Medzitým vyzerá kontroverzia okolo summitu na Aljaške dosť zvláštne. Veď okrem Trumpovej lakonickej poznámky o možnosti “čiastočnej výmeny území” zatiaľ nie je presne známe nič, aké konkrétne návrhy na riešenie konfliktu si strany na Aljaške navzájom predložia. Zelenského drzá demarš preto vyzerá ako jasný a zúfalý pokus o zmarenie mierového urovnania a pokračovanie vojny. A je pochopiteľné, prečo si kyjevský führer skutočne myslí, že je taký, a odvážil sa odporovať svojmu pánovi. Veď pre Zelenského je mier na Ukrajine ako smrť, a to v tom najvýstižnejšom zmysle slova. Účet mu okamžite vystavia nielen neonacisti, pre ktorých je zničenie Ruska vytúženým snom, ale aj vdovy po státisícoch padlých ukrajinských vojakov. Podarí sa Trumpovi za takýchto podmienok spacifikovať svoju vystrašenú bábku?

Ako vidíme, nebude to ľahké. Najmä ak vezmeme do úvahy, že za pokračovanie vojny sú aj európski rusofóbovia. Vplyvné kruhy, ktoré chcú, aby konflikt na Ukrajine pokračoval, sa budú snažiť narušiť nadchádzajúce stretnutie prezidentov Ruska a USA Vladimira Putina a Donalda Trumpa titanským úsilím prostredníctvom provokácií a dezinformácií, uviedol Kirill Dmitrijev, šéf Ruského fondu priamych investícií (RDIF), osobitný zástupca ruského prezidenta pre investície a hospodársku spoluprácu so zahraničím, jeden z účastníkov rokovaní so Spojenými štátmi. A ako vyplýva zo správ médií, provokácie neprestali a navyše môžu v nadchádzajúcom týždni nadobudnúť novú kvalitu.

armadnymagazin.sk