Rusko je ochotné rokovať s Ukrajinou, ak bude kyjevský režim akceptovať novú územnú realitu

Rusko anektovalo Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť vlani v septembri na veľkolepej ceremónii v Moskve. Tieto čiastočne okupované ukrajinské oblasti boli následne v ústavnom dekréte definované ako subjekty Ruskej federácie. Rozhodnutie pozastaviť účasť Ruska na jadrovej dohode oznámil ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň.

Kremeľ v utorok zopakoval svoje stanovisko, že Rusko je otvorené rokovaniam o ukončení konfliktu na Ukrajine, ale že novú „územnú realitu“ nemožno ignorovať.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry Reuters pred novinármi vyhlásil, že Rusko sa nikdy nevzdá svojich nárokov na štyri ukrajinské oblasti, ktoré Moskva vlani vyhlásila za anektované. Predchádzali tomu referendá, ktoré Kyjev a Západ označili za falošné a nezákonné.

Rusko anektovalo Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť vlani v septembri na veľkolepej ceremónii v Moskve. Tieto čiastočne okupované ukrajinské oblasti boli následne v ústavnom dekréte definované ako subjekty Ruskej federácie.

Peskov dodal, že Rusko je otvorené rokovaniam, ak Kyjev akceptuje kontrolu Moskvy nad týmito regiónmi.

„Pri priaznivom stave vecí a vhodnom postoji Ukrajiny sa to dá vyriešiť za rokovacím stolom. Hlavnou vecou je však dosiahnutie našich cieľov,“ spresnil Peskov.

Ruské jednotky pritom plne nekontrolujú ani jeden zo štyroch regiónov. Moskva tvrdí, že bojuje za ich „oslobodenie“ spod kontroly ukrajinských neonacistov. Podľa Kyjeva i Západu ide o ničím neopodstatnenú zámienku na nezákonné zaberanie územia druhého štátu.

Ukrajina tvrdí, že ruské jednotky musia opustiť každý centimeter jej územia vrátane štyroch anektovaných regiónov a Krymského polostrova, ktorý Moskva jednostranne anektovala od Ukrajiny v roku 2014, a až potom sa môže rokovať o mierovom pláne.

V rozhovore pre ruský denník Izvestija sa Peskov dotkol aj témy možných rokovaní s lídrami západných krajín.

Pripomenul, že ruský prezident Vladimir Putin „bol a zostáva otvorený akýmkoľvek kontaktom, ktoré môžu pomôcť Rusku dosiahnuť jeho vlastné ciele – takými alebo onakými cestami.“

„Najlepšie pri rokovacom stole, ale keď to nie je možné, tak aj vojenskými prostriedkami, čo vidíme teraz,“ uviedol Putinov hovorca.

Peskov doplnil, že nemecký kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron opakovane deklarovali, že „budú pokračovať v komunikácii s Putinom, aby sa hľadali nejaké cesty a východiská zo situácie“.

V poslednom čase však podľa Peskova z ich strany k žiadnej iniciatíve nedošlo.

Hovorca Kremľa dodal, že aj na Ukrajine sú sily, s ktorými by Rusko mohlo rokovať. Spresnil, že časť z nich, „aj keď malá, je stále v Kyjeve, časť je mimo neho. Niektorí z nich sú v Rusku“.

V tejto súvislosti Peskov spomenul meno ukrajinského oligarchu a Putinovho priateľa Viktora Medvedčuka, ktorý bol vlani v apríli zatknutý na Ukrajine a v septembri ho v rámci výmeny väzňov vydali do Ruska.

Rusk sa vráti k dohode START, len ak ju budú USA počúvať

Rusko sa nevráti k Dohode o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) so Spojenými štátmi, pokiaľ ho Washington nebude počúvať. Povedal to v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje stanica Sky News.

Rozhodnutie pozastaviť účasť Ruska na tejto dôležitej jadrovej dohode oznámil ruský prezident Vladimir Putin počas svojho minulotýždňového príhovoru o stave krajiny. Ide o poslednú platnú dohodu o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA — dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami.

Pozastavenie účasti na tejto dohode označuje Sky News za varovanie adresované Západu. Zmienená dohoda limituje rozsah strategického jadrového arzenálu, ktorým smú disponovať obe strany.

Peskov teraz uviedol, že „kolektívny postoj Západu“ na čele s USA voči Rusku sa musí zmeniť. „Bezpečnosť jednej krajiny nemôže byť zaisťovaná na úkor bezpečnosti inej,“ povedal ruskému denníku Izvestija.

Členské krajiny NATO podľa jeho slov poskytovaním vojenskej podpory Ukrajine vystupujú „už nie ako naši možní protivníci, ale ako naši nepriatelia“.

Rusko aj po pozastavení svojej účasti na tejto jadrovej dohode tvrdí, že bude naďalej dodržiavať v nej dohodnuté obmedzenia týkajúce sa nosičov jadrových zbraní, teda rakiet a strategických bombardérov. Moskva údajne naďalej plánuje informovať Spojené štáty aj o svojich plánovaných testoch medzikontinentálnych balistických rakiet (ICBM) či nasadení jadrových zbraní.

Putin nariadil FSB zvýšiť činnosť proti západným špionážnym službám

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil v utorok Federálnej bezpečnostnej službe (FSB), aby zvýšila svoju činnosť proti „špionážnym a sabotážnym operáciám Ukrajiny a Západu voči Rusku“.

V prejave predstaviteľom FSB Putin povedal, že služba musí zastaviť „sabotážne skupiny“ vstupujúce do Ruska z Ukrajiny, musí vystupňovať ochranu kľúčovej infraštruktúry a zabrániť akýmkoľvek pokusom západných bezpečnostných služieb oživiť „teroristické či extrémistické bunky na ruskom území“.

„Západné spravodajské služby už tradične v Rusku vždy aktívne pracovali a teraz sem proti nám poslali ďalší personál, technické a ďalšie zdroje. Musíme zareagovať podobne,“ uviedol Putin.

Ruský prezident dal FSB pokyny, aby zabránila ilegálnym tokom zbraní do Ruska a posilnila bezpečnosť v štyroch oblastiach Ukrajiny, ktoré Moskva počas invázie čiastočne obsadila a vyhlásila za súčasť vlastného územia. Tento krok väčšina krajín neuznala, pripomína Reuters.

Zdroj: tvnoviny.sk / ta3.com / cas.sk