Ruská invázia na Ukrajine je podľa Emmanuela Macrona pre Rusko vojenským, ekonomickým a strategickým neúspechom.

Rozpadajúce sa NATO sa vraj iba posilnilo. Francúzskemu prezidentovi v proukrajinskej propagande sekundoval nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásením, že „vojnu ukončíme len spoločnými silami, lebo osud Ukrajiny je naším osudom“.

Európski vojnoví štváči si dnes propagandistickými proukrajinskými, rusofóbnymi vyhláseniami pripomínajú 4. výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú Rusko oficiálne nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“. Do Kyjeva dnes pricestovali viacerí európski lídri, vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen a predsedu Európskej rady Antonia Costu.

Rusi si jedného dňa uvedomia závažnosť zločinu spáchaného v ich mene, vyhlásil v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

V príspevku na sieti X prisľúbil, že Francúzsko bude pokračovať v podpore Ukrajiny a v sankciách proti Rusku. Moskva podľa Macrona musí pochopiť, že čas nie je na jej strane.

„Pred štyrmi rokmi sa Európa prebudila na zvuk ruských bômb padajúcich na Ukrajinu,“ pripomenul Macron a poukázal na to, že Rusko vojnu proti susednej krajine rozpútalo „v rozpore s medzinárodným právom, so suverenitou národa a s ľudským životom“.

Ukrajina je podľa neho od februára 2022 vystavená bombardovaniu miest, ničeniu škôl a nemocníc a tiež energetickej infraštruktúry.

„Štyri roky zničených životov – násilie, znásilňovanie, mučenie, vojnové zločiny a teror. Štyri roky a tisíce ukrajinských detí vytrhnutých zo svojej krajiny a od svojich rodín. A predsa, už štyri roky Ukrajina odoláva a bráni sa,“ poznamenal.

Napriek tomu, že Kremeľ chcel Ukrajinu dobyť za niekoľko dní, od novembra 2022 ruské sily podľa francúzskeho prezidenta obsadili len jedno percento ukrajinského územia a ukrajinská armáda v januári tohto roka dokonca časť svojho územia získala späť.

Invázia na Ukrajine je pre Rusko podľa neho trojitým – vojenským, ekonomickým a strategickým – neúspechom:

Vojenský neúspech: Macron uviedol, že Rusko od stabilizácie frontu v novembri 2022 dobylo len približne 1 % ukrajinského územia, a to za cenu straty viac ako 1,2 milióna zranených alebo zabitých vojakov. Dodal, že ide o najvyšší počet ruských vojnových strát od druhej svetovej vojny.

Ekonomický neúspech: Invázia podľa neho vyčerpáva ruskú vojnovú ekonomiku, pričom sankcie a kroky proti ruskej „tieňovej flotile“ budú pokračovať.

Strategický neúspech: Macron zdôraznil, že vojna posilnila NATO (o čom svedčí vstup Fínska a Švédska), zjednotila Európanov a odhalila „krehkosť imperializmu z inej éry“

Podľa neho sa tým „posilnilo NATO, ktorého rozšíreniu sa snažilo zabrániť, zjednotilo Európanov, ktorých sa snažilo oslabiť, a odhalilo krehkosť imperializmu z inej éry“.

„Jedného dňa si Rusi uvedomia obrovský rozsah zločinu spáchaného v ich mene, prázdnosť použitých zámienok a dlhodobé, ničivé dôsledky pre ich vlastnú krajinu,“ dodal francúzsky prezident.

„Vojnu ukončíme len spoločnými silami, lebo osud Ukrajiny je naším osudom,“ vyhlásil nemecký kancelár Friedrich Merz

Nemecký kancelár Friedrich Merz v utorok, v deň štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu, vyzval na európsku jednotu. Tvrdí, že len kolektívnou silou možno dosiahnuť koniec vojny na Ukrajine.

„Už štyri roky je každý deň a noc nočnou morou pre ľud Ukrajiny. A nielen pre nich, ale pre nás všetkých. Pretože vojna sa vrátila do Európy,“ napísal Merz na sociálnej sieti X.

„Len spoločnými silami to ukončíme. Lebo osud Ukrajiny je naším osudom,“ dodal nemecký kancelár.

Merz v pondelok vo svojom prejave odsúdil barbarstvo Ruska počas vládnutia prezidenta Vladimira Putina. „Táto krajina sa pod týmto vedením momentálne nachádza na najnižšom bode totálneho barbarstva a nikto by nemal mať žiadne pochybnosti o tom, s akým režimom a barbarstvom z Ruska máme v súčasnosti dočinenia,“ povedal Merz v Berlíne.

Kancelár zároveň obvinil Rusko z „psychologickej vojny“ a vyzval európske krajiny, aby podporili Ukrajinu a odolali dojmu, že Rusko vojnu vyhráva.

Do Kyjeva dnes pricestovali viacerí európski lídri, vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen a predsedu Európskej rady Antonia Costu, aby si pripomenuli štvrté výročie začiatku ruskej invázie. Sprevádzali ich lídri ďalších deviatich krajín, vrátane prezidenta Fínska a premiérov Dánska, Estónska, Chorvátska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Nórska a Švédska.

Lídri sa zúčastnili spomienkového obradu za padlých vojakov a navštívili energetickú infraštruktúru poškodenú ruskými útokmi.

Naplánované je trilaterálne stretnutie s prezidentom Volodymyrom Zelenským a účasť na zasadnutí skupiny známej ako „Koalícia ochotných“ (Coalition of the Willing).

Návštevu doplnili aj ďalší európski lídri ako francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer, ktorí sa k rokovaniam pripojili prostredníctvom videokonferencie.

Od začiatku vojny na Ukrajine 24. februára 2022 zahynuli desaťtisíce ľudí a milióny ďalších vyhnala zo svojich domovov.

AFP konštatuje, že Spojené štáty minulý rok obnovili rokovania medzi predstaviteľmi Ruska a Ukrajiny, no tieto rozhovory dosiaľ nepriniesli ukončenie bojov, ktoré spustošili ukrajinské územie.

Rusko, ktoré v súčasnosti okupuje takmer 20 percent územia Ukrajiny, denne útočí na civilné oblasti a infraštruktúru. Počas tejto zimy pritom zintenzívnilo svoje útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, čím spôsobilo najhoršiu energetickú krízu od začiatku invázie.

Ruské jednotky napriek stratám v uplynulých mesiacoch zaznamenali pomalý postup na frontovej línii, najmä na Donbase na východe Ukrajiny. Práve tento región zostáva podľa AFP kľúčovým sporným bodom v rokovaniach o ukončení vojny. Rusko si ho nárokuje celý, aj keď v súčasnosti okupuje približne 80 percent jeho územia. Ukrajina túto požiadavku dôrazne odmieta.

Zdroj: hnonline.sk / info.sk / InfoVojna