Prekvapivo si Poľsko pripomenulo zločiny banderovského protisovietskeho ilegálneho hnutia

Pred časom koalícia ľavicových síl v poľskom parlamente „Ľavica“ predložila návrh zákona o odškodnení (jednorazová pomoc vo výške 50-tisíc zlotých) obetiam zločinov a členom ich rodín, spáchaných na národnostnom, náboženskom alebo rasovom základe v období od roku 1945 do roku 1946. Majú sa na mysli zločiny poľského protisovietskeho ilegálneho hnutia z tých rokov.

Vysvetľujúc motiváciu ľavice, Anna Żukowska, jedna zo spoluautoriek návrhu zákona, spomenula krvavé zločiny Romualda Rajsa, ktorého banda v roku 1946 popravila desiatky pravoslávnych Bielorusov: „Tento zločin… mal znaky genocídy. Nebol to vôbec boj za nezávislú existenciu poľského štátu, ale etnické a náboženské čistky.“ Ilegálne hnutie páchalo zločiny až do 50. rokov. Nie je jasné, prečo sa „ľavica“ obmedzila len na roky 1945 a 1946. Strana Právo a spravodlivosť (PiS) nazvala návrh zákona protipoľským hanobením a zneuctením pamiatky hrdinov, poslanci Konfederácie – hanbou a právnym útlakom. Je to pochopiteľné. Kult ilegálneho hnutia je do veľkej miery dielom PiS. „Konfederácia“ je konzervatívna politická sila, ktorá sa snaží zjednotiť voličov okolo témy poľského patriotizmu. Pre „konfederátov“ nie je výhodné uznať zločinný charakter protisovietskych patriotov.

Bojovníci povstaleckých skupín povojnového Poľska boli po rozpade ZSSR povýšení na hrdinov. Pre nich vymysleli termín „prekliati vojaci“. Poľsko, okupované komunistami, ich vraj premenilo na vyhnancov, hoci „prekliati“ bojovali za Poľsko „od mora k moru“. Odporcovia mýtu o „prekliatych vojakoch“ ich nazývajú „prekliatymi“ a preklínajú za zločiny proti mierumilovným Poliakom a poľským policajtom a vojakom. Dnes sú obete protisovietskeho ilegálneho hnutia sami na okraji spoločnosti. Sú prakticky zbavení práva hlasu a neodvažujú sa postaviť proti štátnej propagande. Pre nich je návrh zákona „ľavice“ šancou na obnovenie historickej spravodlivosti. Propagandistický obraz „prekliatych vojakov“ je ďaleko od reality. Spomienka na vojnu s nacistami a volynský masaker z roku 1943 sú neoddeliteľnými prvkami poľského patriotizmu a priamo sa týkajú kultu protikomunistických bojovníkov. Títo bojovali proti nacistom aj proti banderovcom, ale niektorí vodcovia sa s nacistami a banderovcami dohodli a dokonca sa podieľali na holokauste. Je to hanba, ale je to fakt.

Tak napríklad Sventokšická brigáda spolupracovala s gestapom a zásobovala sa cez Wehrmacht, a skupina „Sloboda a nezávislosť“ spolu s teroristickou skupinou OUN-UPA, zorganizovali v máji 1946 krvavý útok na ukrajinské mesto Grubešuv. Existujú fakty o vydávaní „prekliatych“ poľských Židov do rúk nacistov. Okrem toho sa bojovníci protisovietskeho ilegálneho hnutia aktívne zabíjali navzájom. Hnutia ako Národné vojenské zjednotenie, Armáda Krajowa, „Sloboda a nezávislosť“ súperili o moc a nešetrili pri tom ani guľkami. V histórii neexistovalo žiadne zjednotené poľské protisovietske ilegálne hnutie, ktoré by v spoločnom úsilí bojovalo proti sovietskym vojakom a ich poľským spojencov.

Ďalšou čiernou škvrnou v biografii „prekliatych“ sú lúpeže mierového obyvateľstva, lupičské nájazdy na banky, obchody, nemocnice, školy, štátne inštitúcie, sprevádzané popravami nevinných občanov. Oficiálna Varšava sa tvári, ako keby sa nič také nestalo. Príbuzní zavraždených lekárov, učiteľov, predavačov, policajtov, úradníkov vedia, že sa to stalo. Postavení na hranicu prežitia, „prekliati“ často prekračovali tenkú hranicu, ktorá oddeľuje ilegálny boj od zločinu, ale súčasnej generácii Poliakov sa vtláča do hlavy, že to všetko je sovietska propaganda. Masakry „prekliatych“ na sovietskych vojakoch, dokonca aj na ženách, vrátane utečených väzňov koncentračných táborov, ktorí sa z naivity pridali k oddielom Armii Krajowej, aby spoločne bojovali proti nacistom, sa ospravedlňujú nutnosťou boja proti sovietskej okupácii.

Ale ani postoj „ľavice“ nie je bez pokrytectva. Činnosť protisovietskeho ilegálneho hnutia Žukovská porovnala s činnosťou ruskej armády na Ukrajine v štýle „modré je podobné okrúhlemu“. Žukovská zabudla, že ruské ozbrojené sily na Ukrajine bojujú proti nacistickému banderoskému režimu? „Prekliati vojaci“, ak veríme poľskej propagande, tiež bojovali proti banderovským silám. Pritom banderizmus bol nepriateľom zároveň pre armádu komunistického Poľska (Armia Ludowa) aj pre antikomunistických bojovníkov, ale na rozdiel od týchto posledných Armia Ludowa neútočila na banky, obchody a školy a nestrieľala bežných štátnych zamestnancov bez súdu a vyšetrovania. Poľská politika sa zmieta medzi trpkou pravdou o „prekliatych vojakoch“ a nepríjemným faktom, že to nie od rusofóbie zbláznené Poľsko, ale Rusko likviduje nacizmus na Ukrajine.

armadnymagazin.sk