regata Admirál Gorškov nesie ako základnú údernú zbraň raketový systém Kalibr-NK. Vojnová loď sa aktívne podieľala na testovaní prelomovej ruskej hypersonickej rakety Zirkón.
Ruská fregata Admirál Gorškov s hypersonickými strelami Cirkon (Zirkón) na palube preplávala Lamanšským prielivom. S odvolaním sa na oznámenie ruskej Severnej flotily o tom vo štvrtok 12. januára informovala agentúra TASS. Británia a Nórsko predtým vyslali vojnové lode, aby ruské plavidlo sledovali.
Rusko oficiálne nasadilo fregatu Admirál Gorškov minulý týždeň. Minister obrany Sergej Šojgu pri tejto príležitosti uviedol, že vojnová loď sa vydá na plavbu Atlantickým a Indickým oceánom a Stredozemným morom.
Podľa agentúry Reuters má plavba demonštrovať ruské odhodlanie pokračovať vo vojne na Ukrajine.
„Fregata (…) Admirál Gorškov dnes dokončila plavbu Lamanšským prielivom a včera prekonala jeho najužšiu časť pri Calais. Ruská loď potom bude pokračovať v plavbe v súlade s plánom plavby,“ uviedla ruská Severná flotila.
Britské námorníctvo v stredu uviedlo, že plavidlo Admirál Gorškov sprevádzané tankerom Kama sledujú v Severnom mori fregata Kráľovského námorníctva HMS Portland a nórska fregata Bergen.
„Kráľovské námorníctvo svojou viditeľnou a trvalou prítomnosťou zaisťuje dodržiavanie námorného práva a bráni škodlivým aktivitám, aby chránilo záujmy našej krajiny,“ uviedlo britské námorníctvo.
Protilodné strely Cirkon sú podľa skorších vyhlásení ruskej armády schopné dosiahnuť až deväťnásobok rýchlosti zvuku a pri dolete do 1000 kilometrov môžu zasahovať námorné aj pozemné ciele. Zbrane sú vzhľadom na svoju rýchlosť vnímané ako spôsob, ako získať prevahu nad akýmkoľvek protivníkom.
Fregata Admirál Gorškov nesie ako základnú údernú zbraň raketový systém Kalibr-NK. Vojnová loď sa aktívne podieľala na testovaní prelomovej ruskej hypersonickej rakety Cirkon, ktorú navrhlo a vyrobilo Výskumné a výrobné strojárske združenie so sídlom v Reutove (súčasť korporácie Taktické rakety).
Prezident Putin na rozšírenom zasadnutí rady ministerstva obrany 21. decembra 2022 uviedol, že fregata bude začiatkom januára nasadená na more, aby sa vydala na bojové hliadky s bezkonkurenčnými námornými hypersonickými raketovými systémami Tsirkon. Minister obrany Sergej Šojgu vtedy uviedol, že fregata sa pripravuje na bojové hliadkovanie v neplánovanej oblasti vo Svetovom oceáne.
Ruská vojenská loď vybavená hypersonickými zbraňami absolvovala cvičenie v Nórskom mori. Oznámilo to v utorok 10. januára ruské ministerstvo obrany.
„Posádka fregaty Admirál flotily Sovietskeho zväzu Gorškov vykonala vzdušné obranné cvičenie v Nórskom mori,“ uvádza ruský rezort obrany.
Ruský prezident Vladimir Putin vyslal minulý týždeň fregatu triedy Admirál Gorškov vyzbrojenú novými hypersonickými raketami Zirkón (Cirkon) do Atlantického oceánu. Podľa agentúry Reuters tak spravil, aby ukázal svetu, že Rusko sa v dôsledku vojny na Ukrajine nestiahne. Ruské fregaty tejto triedy merajú 135 metrov s plným výtlakom 5400 ton.
Rusko, Čína a USA sa v súčasnosti pretekajú vo vývoji hypersonických zbraní, ktoré vďaka svojej rýchlosti a manévrovateľnosti dávajú útočiacim silám značnú výhodu nad protivníkom. Cieľ hypersonickej rakety dokáže protivzdušná obrana oveľa ťažšie vypočítať ako v prípade medzikontinentálnych balistických striel.
Ch-47M2 Kinžal je hypersonická balistická raketa typu vzduch-zem s udávaným doletom 2000 kilometrov. Je určená na ničenie pozemných alebo námorných cieľov. Odpaľovaná môže byť zo stíhačiek MiG-31 a strategických bombardérov Tu-22M3M. Raketa je manévrovateľná v každej fáze letu. Môže niesť konvenčnú alebo jadrovú hlavicu.
Strely Kinžal začlenila ruská armáda do svojej výbavy v decembri 2017 a patria medzi šesť nových ruských strategických zbraní, ktoré 1. marca 2018 predstavil prezident Vladimir Putin.
Deľatyn sa nachádza na úpätí Karpát južne od mesta Ivano-Frankivsk. Rovnomenná oblasť má 50 kilometrov dlhú hranicu s Rumunskom, ktoré je členom NATO.
Letiacu strelu Kinžal si môžete pozrieť v krátkom videu TU.
Hypersonické zbrane sa pohybujú aspoň päťkrát väčšou rýchlosť než zvuk. Môžu preniknúť až do vesmíru, väčšinou ale ich let prebieha v zemskej atmosfére. Tieto zbrane vyvíja v posledných rokoch Rusko, USA, Čína aj niektoré ďalšie krajiny.
Existuje niekoľko typov vyvíjaných protilodných či protizemných striel či bezpilotných lietadiel, z ktorých niektoré už boli úspešne testované. Podľa vojenských expertov proti nim v súčasnej dobe neexistuje účinná obrana, niektorí sa však domnievajú, že tieto zbrane nie sú dostatočne presné.
Vďaka svojej veľmi vysokej rýchlosti, pohybu v atmosfére a schopnosti manévrovania sú hypersonické rakety súčasnými systémami protiraketovej obrany prakticky neodhaliteľné. Na ich pohon sa využívajú jednoduché reaktívne motory, respektíve varianty scramjet s nadzvukovým spaľovaním. Hypersonické rakety môžu niesť jadrové aj konvenčné hlavice. Podľa niektorých názorov môže vývoj novej generácie hypersonických zbraní narušiť či zmeniť súčasnú globálnu vojenskú rovnováhu. V súčasnosti je známych niekoľko vyvíjaných hypersonických lietadiel a striel v rôznych krajinách.
Armáda nemá zatiaľ tieto zbrane vo svojom arzenáli, zameriavala sa na ich výskum a testovanie. Skupina Lockheed Martin v októbri roku 2021 oznámila otvorenie prvej továrne na ich výrobu. Armáda testovala napríklad rôzne strely, klzák Advanced Hypersonic Weapon či rad bezpilotných lietadiel.
Ruská federácia v roku 2020 oznámila, že do svojho arzenálu zaradilo riadené hypersonické strely Avangard, ktoré sa uvoľňujú z medzikontinentálnych balistických rakiet a sú schopné cestovať v atmosfére viac ako dvadsaťnásobnou rýchlosťou zvuku. Ruský prezident Vladimir Putin strelu vtedy označil za „absolútnu zbraň“, ktorá je podľa neho úplne nezraniteľná prostriedkami protivzdušnej obrany.
Raketa Cirkon podľa prezidenta Putina môžu tieto rakety zasiahnuť akýkoľvek cieľ na Zemi a preniknúť americkou protiraketovou obranou.
Ruská armáda vykonala už niekoľko testov so strelami Cirkon. Prvýkrát táto raketa letela vo februári 2020 z fregaty Admiral Gorškov. V októbri 2021 potom počas jedného dňa vypálila dve strely Cirkon ponorka Severodvinsk, pričom jednu pri vynorení a druhú z hĺbky 40 metrov.
Ruský prezident Vladimir Putin koncom apríla varoval krajiny Západu pred zasahovaním do situácie na Ukrajine, inak budú podľa neho čeliť rýchlej reakcii zo strany Ruska.
Putin počas príhovoru venovanému petrohradským zákonodarcom uviedol, že Moskva má už všetko pripravené na to, aby mohla reagovať v prípade, ak sa nejaká krajina bude chcieť „miešať“ do situácie na Ukrajine a vznikne tak pre Rusko hrozba strategického charakteru.
„Máme na to všetky prostriedky, a to také, akými sa nemôže v súčasnosti pochváliť nikto. Nebudeme sa vychvaľovať, no použijeme ich, ak to bude potrebné,“ vyhlásil Putin.
Zdroj: irozhlas.cz / tass.com / cas.sk / YouTube / InfoVojna
Vučič povedal, že Trump by mohol na Vianoce ponúknuť Rusku a Ukrajine prímerie. Donald Trump,…
Nahradiť by ho mal Glück. Tibor Gašpar odstupuje z pozície predsedu parlamentného výboru pre obranu…
Dosud nezjištěné osoby svojí rukou vyplnily tisíce korespondenčních hlasů, kterým se v USA říká “registrace…
Čo sa týka dilemy rozhodovania sa medzi Donaldom Trumpom a Kamalou Harrisovou, pre mňa to…
"Podpísal im rozsudok smrti." Rusko reaguje na rozhodnutie českého prezidenta, umožniť 60 občanom bojovať na Ukrajine.…
Dodal, že vládna karavána ide v Číne ďalej. Výstavbu čínskej baterkárne v Šuranoch označil za…