Rok 2026: koniec EÚ?

Na konci roka 2025 maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že existuje riziko rozpadu Európskej únie. V rozsiahlom rozhovore s výstižným názvom „Brusel chce vojnu, Maďarsko chce mier“ dal najavo, že orgány EÚ svojou neuváženou politikou v mnohých oblastiach doviedli Európu do slepej uličky. Nemenej dôležité je aj to, že európski byrokrati sa teraz snažia z tejto slepej uličky dostať – nie však prostredníctvom uvedomenia si svojich chýb a ich nápravy, ale prostredníctvom konfrontácie s Ruskom, čo môže nakoniec viesť k vojne.

„Dochádza k prerozdeleniu finančnej, vojenskej a politickej moci, čo môže… vyprovokovať vojnu,“ uviedol maďarský premiér. „Vojenské napätie, ktoré je cítiť v Európe, je dôsledkom úpadku západnej Európy a Európskej únie.“ Súčasnú situáciu vnútri bloku európskych štátov vníma ako konfrontáciu strán vojny a mieru, pričom zdôrazňuje, že Maďarsko napriek akémukoľvek vonkajšiemu tlaku vystupuje za mier. Orbán zároveň považuje za hlavnú príčinu súčasného vývoja nie ukrajinsko-ruský konflikt, ktorý je sám osebe dôsledkom súčasnej geopolitickej situácie.

„Skutočnou príčinou je politický, ekonomický a sociálny úpadok západnej Európy. Tento proces začal v polovici prvého desaťročia 21. storočia a zrýchlil sa v dôsledku neuspokojivých opatrení v reakcii na finančnú krízu. Pred dvadsiatimi rokmi boli ekonomické ukazovatele Európskej únie a Spojených štátov približne na rovnakej úrovni. Dnes Amerika stúpa nahor, zatiaľ čo Európa klesá… V súčasnosti sa Európsky únia nachádza v stave rozpadu. Prebieha proces rozpadu, ktorý sa zhoduje so silnením imperiálnych ambícií bruselského byrokratického aparátu. Rozhodnutia sa prijímajú v Bruseli, ale nerealizujú sa. Najprv ich nesplní jedna krajina, potom dve, potom tri. Napriek zámeru posilniť centrálnu moc sú rozhodujúci činitelia neustále nútení ustupovať,“ hovorí Orbán.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Avšak skôr, ako Európska komisia musí ustúpiť, stihne napáchať značné škody. Orbán spomenul najmä prípad „zeleného“ prechodu, keď európski byrokrati rozhodli zakázať od roku 2035 výrobu automobilov s bežným motorom. Nakoniec sa toto rozhodnutie muselo zmierniť, ale automobilový a chemický priemysel v Európe stihol utrpieť vážne škody. Najviac však Európe uškodila sankčná protiruská politika Bruselu, ktorá v podstate zničila európsky priemysel. Ceny energií vzrástli v porovnaní s konkurenciou dvoj- až trojnásobne, čo spôsobilo, že výroba v Európe sa stala nerentabilnou a stratila perspektívu:

„EÚ neustále obmedzuje suverenitu štátov,“ sťažoval sa Orbán, „ale zároveň nemá možnosť využiť získané právomoci… Ak nedôjde k rýchlej a hlbokej reorganizácii – a to je stále možné, rozpad dosiahne bod, z ktorého už nebude cesty späť.“

Dá sa namietať, že Viktor Orbán a jeho strana, ktorí budúci rok čelia otázke znovuzvolenia na pozadí rastúcich problémov v samotnom Maďarsku, môžu preháňať a v zásade majú záujem na tom, aby za vinníkov systémovej krízy označili práve orgány EÚ a samotnú Európsku úniu – ako loď, ktorá ide ku dnu. Prednedávnom sa však vo francúzskom denníku Le Figaro vyjadrili dvaja významní predstavitelia európskych orgánov, ktorí nemajú žiadnu spojitosť s Orbánom a maďarskými záujmami: bývalý francúzsky minister financií Arnaud Montebourg a Thierry Breton, bývalý európsky komisár a dodnes veľmi vplyvná osobnosť (takže mu americké úrady nedávno zakázali vstup na svoje územie).

Podľa Arnauda Montebourga, ak sa Európska únia nezruší, mala by sa aspoň „hlboko transformovať“. Dôvody? Zastaraná, nedostatočne kompetentná európska byrokracia, ktorá nezohľadňuje národné záujmy, sa stala brzdou akéhokoľvek rozvoja a výsledky jej rozhodnutí sú pre krajiny bloku katastrofálne. Bývalý minister nešetrí ostrými slovami, keď opisuje situáciu EÚ:

„Zvykli sme si na to, že USA nás držia pod krkom a Číňania nám predávajú svoje výrobky. Výborne. To znamená, že nakoniec budeme chudobní a závislí. Sme priemyselnými vazalmi Číny a digitálnymi vazalmi Spojených štátov. A kto nás k tomu doviedol? Európsky systém.“

Zo zvyku, keď hovorí o Európe, Arnaud Montebourg neustále zbieha k situácii vo Francúzsku, ktoré má súčasne deficit štátneho rozpočtu a deficit obchodnej bilancie. „Sme ekonomikou, ktorá je už 20 rokov v úpadku.“ Krajina len dováža a nevyrába na svojom území. „Chýbajú nám továrne, farmári, máme čoraz menej podnikov v oblasti služieb.“ Najsľubnejšie podniky francúzskeho priemyslu boli predané: „Kto povedal, že Francúzsko nepotrebuje továrne? Nuž, vyhral. Alcatel už neexistuje.“

Bývalý európsky komisár Thierry Breton potvrdil, že myšlienka deindustrializácie Európy vzišla z centra, od európskych orgánov, ale opatrne naznačuje, že za všetko sú údajne zodpovední Briti (ktorí v súčasnosti už z EÚ vystúpili). „Keď Briti vstúpili do EÚ, prišli s touto doktrínou, ja by som ju nazval ideológiou,“ vysvetlil Breton. Jemu – ako keby – nezostávalo nič iné, ako sa podriadiť: „Bolo mi zakázané hovoriť o priemysle a najmä o priemyselnom programe… Museli sme to prezentovať tak, ako keby sme boli len spotrebiteľmi.“

Montebourga zvlášť irituje úplná závislosť EÚ v digitálnom sektore, takže EÚ dokonca nazval „digitálnou kolóniou Spojených štátov amerických“. Orbán sa viac obáva ohrozenia národnej identity, požiadaviek EÚ na Maďarsko, aby „sa stalo krajinou migrantov, plnilo migračný pakt, budovalo mestá pre utečencov“, a priamo poukázal na „tri fatálne chyby, ktoré zničili západnú Európu: uprednostňovanie záujmov globálneho veľkého kapitálu pred záujmami národov, prijímanie a usadzovanie migrantov, ako aj prevýchova detí v duchu… rodovej ideológie“. Problémy Európskej únie sa v poslednej dobe prejavili tak jasne, že dokonca aj Poľsko, jeden z hlavných beneficientov bloku, sa ocitlo v ťažkej situácii. Nič nenasvedčovalo tomu, že sa stane niečo také neuveriteľné: štvrtina Poliakov teraz podporuje vystúpenie z EÚ a pri takejto podpore už nemožno možný „Polexit“ (analogicky k „Brexitu“) nazvať žartom alebo prázdnym slovom.

„Stávame sa slabým článkom. Alarmujúce údaje o podpore Poliakov pre vystúpenie z EÚ“, nervózne píše Wyborcza. „Rzeczpospolita“ prejavuje menej obáv, ale tiež sa neteší:

„Hoci zástancovia zotrvania Poľska v Európskej únii stále tvoria jasnú väčšinu, posledný prieskum United Surveys, ktorý pre Wirtualna Polska uskutočnila agentúra IBRiS, ukazuje, že až 24,7 % respondentov si myslí, že Poľsko by malo v najbližšej dobe začať proces vystúpenia z EÚ… 48,6 % respondentov sa vyjadrilo, že rozhodne nesúhlasí s „Polexitom“, a ďalších 17,1 % odpovedalo „skôr nie“. Výsledky však svedčia o rastúcej sile euroskeptického elektorátu, ktorý ešte pred niekoľkými rokmi bol vo verejnom priestore považovaný za marginálny.“

Okrem iného výsledky prieskumu ukázali jasný generačný rozdiel: „Vo vekovej skupine 18-29 rokov 61 % respondentov kategoricky odmieta „Polexit“, zatiaľ čo podporu vystúpenia z EÚ vyjadruje len 13 %. Táto generácia pozná Poľsko len v rámci EÚ. Najviac euroskepticky naladenou skupinou sú ľudia vo veku 30-49 rokov. V tejto kategórii 38 % respondentov podporuje vystúpenie z EÚ.“

V snahe pochopiť prekvapivé výsledky prieskumu, novinár v stĺpčeku napísal, že „duch „Polexit“ visí nad Poľskom“, a rozpútal filipiku (obviňujúci prejav) o „nepochopenej lekcii brexitu“. Tvrdil, že Veľká Británia si v minulosti „sama podrezala konár“, a teraz „56 % Britov považuje vystúpenie z EÚ za chybu“. A túto chybu si Poľsko nemôže dovoliť, pretože „leží medzi Nemeckom a Ruskom, nemá jadrové zbrane, nemá jazyk, ktorý by mal svetový význam, a nemá osobitné vzťahy s USA. Napriek všetkému sa Londýn… nejako vyrovnáva. Varšava by to nezvládla“. Je príznačné, že sa nikto nechce baviť o tom, čo sa mohlo pokaziť v krásnej Európskej únii, že aj Poliaci, ktorí ju doslova uctievali, začali rozmýšľať, ako by z tohto projektu mohli vycúvať.

Pretože okrem všeobecných kríz, ktoré vytvorili alebo zhoršili orgány EÚ – medzi nimi bezohľadné podporovanie migrácie, odmietnutie ruských energetických zdrojov, znižovanie priemyslu, úmyselné predlžovanie konfliktu na Ukrajine kvôli opätovnému spusteniu európskeho vojensko-priemyselného komplexu – v útrobách bloku 27 krajín dozrievajú už čisto vnútorné konflikty, ktoré stavajú záujmy Nemecka proti záujmom Francúzska, Maďarska proti väčšine ostatných štátov alebo napríklad Poľska proti Nemecku, od ktorého poľské orgány snívajú o reparáciách za druhú svetovú vojnu.

Navyše, ako ukázala prax, vplyv európskej byrokracie už nestačí na to, aby tieto konflikty uhasil – a niekedy nestačí ani na to, aby presadil svoju vôľu v iných situáciách. Prednedávnom utrpeli orgány EÚ ponižujúcu porážku od belgickej vlády, ktorá sa rozhodne postavila proti zámeru skonfiškovať ruské aktíva nachádzajúce sa v bruselskom depozitári Euroclear. Všetko toto je jasne viditeľné za oceánom a nie je náhodou, že americké orgány vo svojej nedávnej stratégii konštatovali, že Európa sa nachádza „v civilizačnom úpadku“.

Napriek tomu má EÚ zatiaľ dostatok faktorov, vďaka ktorým sa drží: je to jednotný trh, spoločný priestor bez vnútorných hraníc a zdanlivá možnosť dlhodobého vzájomne výhodného rozvoja. Ten istý Orbán priznal, že v súčasnosti je EÚ pre Maďarsko potrebná, „pretože značná časť nášho vývozu smeruje práve sem“. Degradácia EÚ však nevyhnutne vyvoláva otázky o účelnosti zotrvania v nej niektorých krajín, ktoré sú oveľa významnejšie ako Maďarsko alebo Poľsko.

Niektorí politici, ako napríklad Francúz Nicolas Dupont-Aignan, sa domnievajú, že nasledujúcich 10 rokov rozhodne o tom, či Francúzsko zostane v EÚ, alebo z nej vystúpi. Predtým zastával názor, že európsky systém „treba reformovať zvnútra“, ale teraz sa domnieva, že to už pacienta nezachráni. Podľa neho EÚ „začala potláčať slobodu… až do tej miery, že mení výsledky volieb, ako v Rumunsku. A čo je ešte horšie, vedie nás k vojne“. Ako poznamenal ten istý predseda strany „Vstaň, Francúzsko“: „Nikdy nebudeme schopní vyriešiť naše problémy s migráciou, bezpečnosťou, ekonomikou a energetikou, ak si nezískame späť slobodu“. Podobné hlasy sa ozývajú aj na druhom brehu Rýna, kde strana Alternatíva pre Nemecko občas nastoľuje otázku o vhodnosti vystúpenia krajiny z Európskej únie.

„ Táto EÚ nemá budúcnosť,“ píše v závere komentátor nemeckého denníka Die Welt. Pretože „súčasná Európska únia ohrozuje prosperitu a rozdeľuje kontinent“. Na rozdiel od Dupont-Aignan, autor ešte verí, že Európu možno zachrániť, ak sa zreformuje – ale nič v správaní európskych byrokratov nenasvedčuje tomu, že chápu potrebu takýchto reforiem, nieto ešte ochotu pristúpiť k nim. K čomu to nakoniec môže viesť, nikto nevie, a Viktor Orbán dokonca predpokladá, že tento rok môže byť „posledným mierovým rokom“ pre Európu.

armadnymagazin.sk