REMESLÁ: Rezbárstvo

Rezbárske remeslo, ktoré sa zaoberá zdobením drevených predmetov rezbou, rytím, pílením, brúsením, vybíjaním, vypaľovaním a inými technikami, a tiež zhotovovaním rôznych plastík z dreva, sa stalo jedným z najvýstavnejších remesiel na Slovensku.

V minulosti bolo rezbárstvo v mnohých prípadoch doplnkovou činnosťou iných remesiel (výroby poľnohospodárskeho náradia, tokárstva, varechárstva, stolárstva, kolárstva) a tiež doplnkom práce pastierov, mlynárov, baníkov, včelárov, pernikárov, roľníkov a drevorubačov, ktorí stvárňovali odpozorované témy zo svojho prostredia, alebo tematicky čerpali z náboženských tradícií.

Rezbárska výzdoba sa uplatňovala aj pri skrášľovaní obydlí, predovšetkým brán bohatších gazdovstiev (okolie Zvolena a Levíc), štítov domov a stĺpikov na prístenkoch. Rezbársky sa zdobil aj nábytok, náhrobné kríže (Detva, Gemer a Novohrad) a niekedy poľnohospodárske náradie.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Osobité črty rezbárskej tradície malo pastierstvo so zdobením palíc alebo náradia a s vyrezávaním črpákov, baníctvo so zhotovovaním rôznych figúrok, mlynárstvo s výzdobou mlynských zariadení a včelárstvo s výrobou drevených figurálnych úľov. Osobitým remeslom bolo vareškárstvo rozšírené po celom Slovensku s najväčšou koncentráciou v oblasti Starej Turej na západnom Slovensku. Výrobky vareškárov sa predávali na trhoch a jarmokoch, z ktorých najvýznamnejší bol Radvanský jarmok v Banskej Bystrici.

Slovenské ľudové rezbárstvo prešlo v období socializmu celkom špecifickým vývojom. Paralizácia sakrálnej tvorby a požiadavka „tradičnej výroby“ pozastavili prirodzený vývoj remesla. To znamená, že rezbári vyrastajúci v nových kultúrno-spoločenských podmienkach sa tematicky vracali k tvorbe svojich otcov a dedov, bez vlastného výtvarného vkladu.

Po roku 1989 však nastáva aj technologický posun výroby (vybavenie strojmi), ktorému napomáha i dostupnosť literatúry a v čoraz väčšej miere i využívanie internetu. V praxi to znamená vývoj v niekoľkých smeroch a obraz rezbára „stružlikajúceho“ nožíkom kúsok dreva pri peci je už minulosťou.

Na Slovensku sa výrazne etablovalo nové remeselné odvetvie – betlehemárstvo, ktoré už nie je lokálne viazané ako napríklad výroba bačovského riadu a pastierskych palíc. Vznikajú tiež malé domáce galérie rezbárov, ktoré sa podieľajú na tvorbe programovej ponuky jednotlivých regiónov, remeselníci vytvárajú združenia s bohatou prezentačnou činnosťou.

Krásne a rozmanité rezbárske výrobky je aj dnes možné vidieť na ľudových alebo historických trhoch a sú tiež obľúbeným slovenským suvenírom.

Zdroj: Vydavateľstvo Dajama; Andrej Irša

Web: www.rezbarstvo.sk

Tags: remeslo našich predkov