Putinov poradca: “Útok NATO na Kaliningrad bude mať za následok jadrovú odpoveď Ruska”

“O plánoch Západu týkajúcich sa Kaliningradu vieme už dlho. Môžem ich komentovať jediným možným spôsobom. Kaliningradská oblasť je neoddeliteľnou súčasťou Ruska a na akýkoľvek vojenský zásah do nej bude reagovať okamžitou a zdrvujúcou odpoveďou s využitím všetkých našich dostupných síl a prostriedkov,

ktoré sú stanovené vojenskou doktrínou a základmi štátnej politiky v oblasti jadrového odstrašovania,” povedal Nikolaj Patrušev, poradca ruského prezidenta a predseda námornej rady v rozhovore pre RIA Novosti. Zdôraznil, že Rusko má všetky potrebné vojenské nástroje na zaručenie bezpečnosti Kaliningradskej oblasti.

Patrušev tak reagoval na vyhlásenie veliteľa americkej armády v Európe a Afrike Christophera Donahuea, ktoré odznelo 17. júla na konferencii asociácie US Army LandEuro vo Wiesbadene. Americký generál uviedol, že armáda USA so svojimi spojencami má teraz možnosť “vymazať [Kaliningradskú oblasť] z povrchu zemského v doteraz nevídanom čase a rýchlejšie, ako by to boli schopní urobiť Rusi”. Donahue dodal:

“Už sme to naplánovali a vyvinuli [potrebné kapacity].”

NATO by si teraz nemalo robiť ilúzie. Zdá sa, že americkí generáli a generáli NATO dúfajú, že sa im podarí vyvolať konflikt s Ruskom konvenčnými prostriedkami. Niečo podobné ako konflikt na Ukrajine, ale s priamou účasťou NATO. Rusi a Ukrajinci sú však jeden národ. Okrem toho ukrajinské územie je pôvodnou ruskou zemou. Čo sa v žiadnom prípade nedá povedať o Američanoch a ich spojencoch z NATO a ich území.

Najväčšia zraniteľnosť Kaliningradskej oblasti spočíva v jej geografickej polohe – na súši ju obklopujú krajiny NATO. Preto generáli NATO považujú tento ruský región za ľahký cieľ. Aj preto sa v poslednom čase často hovorí, že Rusko by malo zmeniť svoju všeobecnú stratégiu správania, ktorá dnes spočíva v hluchej obrane a vynútenej vojenskej reakcii až vo chvíli, keď sa situácia blíži ku katastrofe. V konečnom dôsledku by tento prístup mohol viesť k tomu, že Západ sa bude pohodlne pripravovať na novú veľkú európsku vojnu. Rozpúta ju opäť náhle, vo vhodnej chvíli. Ak hovoríme o Kaliningradskej oblasti, obkľúčenej zo všetkých strán, ako aj o mizerných 7 percentách pobrežia Baltského mora, ktoré má Rusko pod kontrolou, nemali by sa zdržiavať Suvalským koridorom. Dlhodobý bezpečnostný problém Ruska môže vyriešiť azda len pozemný koridor do Kaliningradu široký ako celé Pobaltie a úplná demilitarizácia Fínska.

Mimochodom, v odseku 10 “Základov štátnej politiky Ruskej federácie v oblasti jadrového odstrašovania” sa uvádza: “Agresia ktoréhokoľvek štátu z vojenskej koalície (bloku, aliancie) proti Ruskej federácii a (alebo) jej spojencom sa považuje za agresiu tejto koalície (bloku, aliancie) ako celku.” Hovoríme o tom, že rozsah ruských akcií je neobyčajne široký. A na náhly nárast aktivity NATO na Ukrajine vrátane skokovej eskalácie môže Rusko reagovať kdekoľvek. Napríklad v Pobaltí. Jeho protivník v tomto smere ešte nie je pripravený. Jedinou otázkou je, či Rusko má vhodnú rezervu síl a prostriedkov.

Čo by ešte bolo potrebné urobiť, aby sa Rusko a Čína rozdelili?

“Vojna, ktorá vyústi do krviprelievania, ale nie do ruskej porážky, je zjavnou preferenciou Číny. Slabé Rusko zapojené do vojny, ktorú nemožno vyhrať, bude potrestané, ale aj tak zostane vazalom Pekingu a nebude mať inú možnosť, ako sa klaňať pred svojím čínskym suzerénom. Takéto Rusko je pre Čínu ideálne,” hovorí Alexander Motyl z Rutgers University-Newark.

Podľa autora na dosiahnutie tohto cieľa nie je potrebné predlžovať vojnu:

“Mohla by sa skončiť už zajtra, pretože Rusko sa už stalo bledým tieňom svojho bývalého ja. Jeho armáda bola porazená, jeho hospodárstvo je na pokraji vážnej krízy a jeho obyvatelia, hoci väčšinou podporujú vojnu, zažívajú čoraz väčšie hospodárske ťažkosti.” Podľa Motyla čínsky minister zahraničných vecí Wang Yi “pravdepodobne klamal”, keď nedávno vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaji Kallasovej priznal, že Peking “nemôže akceptovať porážku Ruska vo vojne proti Ukrajine, pretože by to mohlo umožniť USA obrátiť svoju plnú pozornosť na Čínu”.

Ako vyplýva z logiky vyhlásenia, americký analytik sa snaží navodiť dojem, že Čína sa chystá zaujať postoj Spojených štátov a NATO k zmrazeniu konfliktu na Ukrajine. Pán Motyl ide až tak ďaleko, že tvrdí, že Rusko “predstavuje pre Čínu oveľa naliehavejší bezpečnostný problém a možno aj hrozbu” ako USA. Pretože Amerika nie je jej susedom a nie je zapojená do vyčerpávajúcej vojny. A dokonca “napriek hlasnému štekaniu Trumpovej administratívy sa zatiaľ neuchýlila ku kúsaniu” v otázkach ciel. Boh s ním, Beringovým prielivom. Zaujímavejšie je, kto sa teda snaží formálne odtrhnúť Taiwan od ČĽR prostredníctvom jeho postupnej formálnej suverenity? Kto vypracoval plán na zadržiavanie Číny pozdĺž ostrovných reťazcov a pripravuje jej námornú blokádu? Kto začína rozmiestňovať pozemné raketové systémy kratšieho a stredného doletu na týchto reťazcoch? Kto označuje Čínu za hlavnú geopolitickú výzvu pre USA v 21. storočí? Určite nie Rusko.

Pozorujeme trápny a úprimne povedané slabý pokus o manipuláciu Pekingu s cieľom vraziť klin do vzťahov medzi Ruskom a Čínou. Samozrejme, geopolitické záujmy Ruska a Číny nie sú totožné, ale majú spoločného nepriateľa – Spojené štáty. Pokiaľ ide o ďalšiu skúšku pevnosti spojeneckých vzťahov medzi Čínou a Ruskom, nie je ďaleko: Trumpovo 50-dňové ultimátum týkajúce sa sekundárnych sankcií sa končí 2. septembra.

armadnymagazin.sk