Putin: USA zosnovali a zorganizovali prevrat na Ukrajine, zatiaľ čo európski lídri sa len ticho prizerali a tvárili sa, že nevedia, čo sa deje. Mier nastane, keď dosiahneme svoje ciele.

Fico a Orbán nie sú proruskí, ale pronárodní politici, ktorí chránia záujmy svojho štátu. Šéf Kremľa Vladimir Putin na svojej koncoročnej tlačovej konferencii dňa 14. decembra 2023 zopakoval, že hlavným záujmom a cieľom Ruska je „denacifikovať a demilitarizovať“ Ukrajinu.

Rusko je pripravené na obnovenie svojich vzťahov so Spojenými štátmi, keď na to budú vytvorené vhodné podmienky. Vyhlásil to vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin počas svojej koncoročnej tlačovej konferencie.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

„Sme pripravení s nimi budovať vzťahy. USA považujeme za dôležitú a potrebnú krajinu,“ povedal Putin. Zároveň Spojené štáty obvinil z vedenia imperiálnej politiky, ktorá škodí aj im samým.

„Keď príde k nejakým vnútorným zmenám… keď budú hľadať kompromisy, namiesto toho, aby sa snažili riešiť svoje problémy sankciami a bojovými akciami, vtedy vzniknú základné podmienky na obnovenie plnohodnotných vzťahov. Zatiaľ však nie sú,“ dodal šéf Kremľa.

O vzťahoch s Európskou úniou Putin povedal, že ich normalizácia nezávisí len od samotného Ruska. Mnohé európske krajiny pritom podľa neho stratili svoju suverenitu. „Mnohé rozhodnutia, ktoré prijímajú, im škodia… no aj tak to robia,“ povedal Putin.

Zároveň označil premiérov Slovenska a Maďarska Roberta Fica a Viktora Orbána za pronárodných politikov. „Už som veľakrát hovoril. Oni nie sú proruskí politici, sú pronárodní, chránia svoje záujmy. Takí (politici) už viac nie sú… súvisí to s veľkou závislosťou od ‚staršieho brata‘ od (Spojených) štátov,“ povedal.

Putin dnes zopakoval, že Moskva chce „denacifikovať a demilitarizovať“ susednú krajinu. „Mier bude vtedy, keď dosiahneme naše ciele. Tie sa nemenia. Pripomeniem vám, o čom sme hovorili – o denacifikácii a demilitarizácii Ukrajiny, o jej neutrálnom statuse,“ odpovedal Putin na otázku, kedy nastane mier.

V súčasnosti podľa ruského prezidenta nie je potrebná druhá vlna mobilizácie. Do armády sa podľa neho prihlásilo počas roka približne 486-tisíc dobrovoľníkov. Ďalších 300-tisíc ľudí ruské úrady podľa agentúry Reuters vlani mobilizovali. Na Ukrajine podľa prezidentovho dnešného vyjadrenia bojuje 244-tisíc mobilizovaných Rusov, okolo 41-tisícich armáda prepustila z rôznych dôvodov, napríklad kvôli „zdravotnému stavu“.

Šéf Kremľa povedal, že na Ukrajine v súčasnosti bojuje 617-tisíc ruských vojakov. Z nich je podľa Putina približne 244-tisíc obyvateľov krajiny, ktorých povolali do vojenskej služby, aby bojovali popri profesionálnej ruskej armáde.

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že USA sú zodpovedné za zorganizovanie prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý viedol k zvrhnutiu prezidenta Viktora Janukovyča a nakoniec k súčasnému konfliktu. Dodal, že Washington „potreboval vytvoriť konflikt“ pre svoje vlastné účely.

Vo štvrtkovom prejave počas maratónu otázok a odpovedí Putin povedal, že USA „všetko zosnovali a zorganizovali“, zatiaľ čo európski lídri sa „ticho prizerali“ a tvárili sa, že nevedia, čo sa deje.

V dôsledku toho Ukrajina „do značnej miery stratila svoju suverenitu“ a odvtedy robí „mnohé rozhodnutia na vlastnú škodu“.

Po prevrate v roku 2014 vtedajšie ukrajinské regióny Doneck a Luhansk, známe ako Donbas, odmietli prijať novú vládu, ktorá čoraz viac presadzovala nacionalistickú ideológiu, a vyhlásili svoju nezávislosť. Kyjev reagoval násilnou vojenskou kampaňou proti týmto regiónom, ktorá vyvolala niekoľko rokov trvajúci konflikt.

Ruský líder ďalej obvinil Západ, že má krátku pamäť, a poukázal na Minské dodhody z roku 2015, ktoré sprostredkovali Rusko, Nemecko a Francúzsko a ktorých cieľom bolo ukončiť nepriateľstvo.

Šéf Kremľa okrem toho oznámil, že je možné, že budúci rok navštívi Turecko a stretne sa s tamojším prezidentom Recepom Tayyipom Erdogam. Upozornil pritom na vedúcu úlohu Erdogana v súvislosti s vojnou Izraela s palestínskym militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Zdroj: pravda.sk / rt.com / InfoVojna