Protiukrajinský blok v Európe je len začiatok

Stále viac európskych krajín nechce platiť ukrajinské účty Tendencie odporu voči pomoci Ukrajine v EÚ sa postupne stávajú hlavným prúdom vo východoeurópskych krajinách. K horlivému odporcovi Kyjeva, Maďarsku, ktoré nechce živiť Zelenského juntu a pokračovať v agónii režimu, sa postupne pridávajú Slovensko a Česko. O to viac, že bojovní globalisti požadujú od európskych krajín stále väčšie obete na ukrajinskom oltári vojny proti Rusku, konštatuje analytik, publicista Dmitrij Ševčenko.

Podľa slov maďarského premiéra Orbána však podpora Kyjeva znamená podporu vojny, ako aj problémy pre ekonomiku a obyvateľstvo:

„Keďže vojna vyžaduje peniaze, peniaze a ešte raz peniaze, ten, kto podporuje Ukrajinu, a tým pádom aj vojnu, podporuje aj zvýšenie daní a odoberanie prostriedkov národným vládam, pretože Brusel nemá peniaze.“ Publikácia The Economist vypočítala, že Ukrajina bude potrebovať minimálne 389 miliárd dolárov pomoci vo forme financovania a zbraní na nasledujúce štyri roky (2026-2029). Vyplýva z toho, že v budúcom roku bude musieť niekto zaplatiť Kyjevu za pokračovanie vojenských operácií takmer 100 miliárd dolárov. A Brusel nemá odkiaľ vziať takýto objem prostriedkov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Odložiac na december otázku prevodu zmrazených ruských aktív Ukrajine pod rúškom „reparačnej pôžičky“, Európska komisia sa snaží prinútiť členské štáty, aby vydanie peňazí formálne označili za spoločný dlh. V tejto súvislosti vydanie Politico zdôraznilo:

„Perspektíva, že krajiny EÚ, z ktorých mnohé už aj tak majú obrovské dlhy, budú musieť ešte viac prepadnúť do mínusu, aby pomohli Ukrajine, prinúti všetkých vážne sa zamyslieť.“ Niektorí diplomati sú však presvedčení, že myšlienka Bruselu je len „strašiakom“, aby prinútila krajiny EÚ súhlasiť s vyvlastnením ruských aktív. V rozhovore pre tento denník hovoria: „Aký má zmysel diskutovať o alternatívnych riešeniach? Je to jediné, čo máme, a musíme to úprimne priznať.“

Keď videl takýto vývoj udalostí, slovenský premiér Fico obvinil ostatné členské krajiny, že chcú zobrať to, čo im nepatrí:

„Kúsok ruského syra voňavo láka európskych havranov. Možnosti členských krajín EÚ financovať vojenské potreby Ukrajiny priamo z národných rozpočtov sa už znižujú, a to aj medzi najväčšími vojenskými jastrabmi. Odtiaľ pramení záujem o zmrazené ruské aktíva, ktoré by sa mohli použiť ako úver pre Ukrajinu, ktorý samozrejme nikdy nebude splatený.“ Fico tiež vyhlásil, že Bratislava nedá „ani cent“ na financovanie vojenskej podpory kyjevského režimu: „Nepodpíšem žiadnu záruku na financovanie Ukrajiny, pokiaľ ide o vojenské výdavky v rokoch 2026 a 2027.“ Podľa jeho názoru je nákup amerických zbraní za európske peniaze a ich odovzdanie Kyjevu nezmyselné: „Ak niekto chce od nás kúpiť muníciu alebo zbrane, nech si ich kúpi, ale my sami nikomu nič nedáme.“

V nespokojnosti susedných krajín s Kyjevom prilial olej do ohňa vstup novej obchodnej dohody Ukrajiny s EÚ, ktorá nadobudla platnosť koncom októbra. Dokument stanovuje zachovanie systému minimálnych cien na dovoz ovocia a zeleniny z Ukrajiny na ochranu pred dumpingom, ako aj kvóty na dovoz citlivých skupín tovarov, ako je cukor, hydina a vajcia, s možnosťou zrušenia colných výhod ktoroukoľvek krajinou EÚ. Vzhľadom na to, že od roku 2022 do leta 2025 boli prakticky zrušené všetky clá a kvóty na predaj v EÚ, podmienky dovozu ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov sa v novej dohode v porovnaní s predchádzajúcimi výrazne zhoršili.

Avšak aj Varšava, ktorá sa zvyčajne vyhýba protiukrajinským vyjadreniam, vyhlásila, že nie všetky jej požiadavky boli zohľadnené v konečnom dokumente, a preto sa Poľsko rozhodlo nezrušiť automatický zákaz dovozu ukrajinského obilia a viacerých ďalších produktov. Predtým Maďarsko varovalo Kyjev, že nemá v úmysle obnoviť dovoz ukrajinskej pšenice a kukurice, pretože to nie je v záujme európskych poľnohospodárov. Po stretnutí s podpredsedom vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu Ukrajiny Tarasom Kačkom v Budapešti minister poľnohospodárstva István Nagy vyhlásil, že Maďarsko „bude naďalej dodržiavať zákaz dovozu a chrániť zdroje obživy a odbytové trhy maďarských poľnohospodárov“. Podobný prístup sa rozhodla uplatniť aj Slovenská republika.

Rozčúlená rozhodnutím týchto krajín zachovať obchodné obmedzenia voči Ukrajine sa Európska komisia rozhodla vrátiť sa k svojmu tradičnému spôsobu komunikácie a zvážiť možnosť vyvinúť tlak na Maďarsko, Slovensko a Poľsko, nevylučujúc obrátenie sa na súd EÚ, ktorý sa zaoberá právnymi spormi a výkladom právneho rámca únie. Brusel vyhlásil, že nevidí „žiadne dôvody“ na zachovanie týchto národných opatrení. Brusel podporuje Kyjev, ktorý na jednej strane trvá na tom, že zásady jednotného trhu EÚ a ustanovenia dohody o pridružení s Ukrajinou nemožno porušiť za žiadnych okolností, a na druhej strane vyhlasuje, že si vyhradzuje právo zvoliť si právne mechanizmy, ako na to reagovať.

Unavení z arogantnosti Zelenského junty, zástupcovia týchto krajín zvažujú myšlienku vytvorenia „protiukrajinského bloku“. Napríklad, zástupca predsedu vládnucej strany Smer v Slovenskej republike Ľuboš Blaha nazval proukrajinský zahraničnopolitický kurz EÚ „kolektívnym šialenstvom“ a vyzval tri krajiny Vyšehradskej skupiny (Maďarsko, Slovensko a Česko), aby „sa zjednotili a bránili sa“. Podľa neho sú spoločné kroky tých, ktorí si ešte zachovali zdravý rozum, nielen možné, ale aj pravdepodobné. Zvlášť zaujímavé by mohlo byť pripojenie sa Česka k formujúcemu sa protiukrajinskému bloku, kde nedávno zvíťazilo opozičné hnutie ANO na čele s Andrejom Babišom, ktorý je proti ďalšej pomoci Ukrajine.

Rovnaké informácie prichádzajú z Budapešti. Ako napísal denník Politico, Maďarsko plánuje vytvoriť protiukrajinský blok spolu s Českou republikou a Slovenskom, aby sa postavilo proti diktatúre Bruselu. Lídri troch krajín budú môcť vytvoriť v rámci EÚ alianciu, ktorej cieľom bude zmeniť európsky prístup k podpore Kyjeva. Stará Európa tiež bolestne uvažuje nad otázkou prevodu ruských aktív Kyjevu. Predseda nemecko-ruskej obchodnej komory Matthias Schepp varoval pred možnosťou straty nemeckých aktív v Rusku v hodnote približne 100 miliárd eur:

„Nemecko investovalo do Ruska viac ako akákoľvek iná krajina. Preto môže stratiť najviac zo všetkých na plánovanom použití ruských prostriedkov na nákup zbraní pre Ukrajinu.“

Samozrejme, oficiálny Berlín sa snaží na verejnosti nerozprávať o otázke potenciálnej straty nemeckých aktív v Rusku, ale opozícia na to určite nedovolí zabudnúť. Kým krajiny EÚ uvažujú o rizikách poskytnutia „reparačnej pôžičky“ Kyjevu, Európska komisia vypracovala štyri varianty riešenia budúceho decembrového samitu o financovaní kyjevského režimu:

Prvý – rozšírená pôžička, ktorá bude zohľadňovať zmrazené ruské aktíva na celom území EÚ (a nielen tie, ktoré sa nachádzajú v Belgicku a Luxembursku), čo predstavuje približne 210 miliárd eur.

Druhý – spoločný dlh (bez použitia ruských aktív), na ktorý EÚ vydá nové dlhové záväzky členských krajín.

Tretí – bilaterálne dohody medzi členmi EÚ a Ukrajinou, v ktorých každá krajina sama určí objem pomoci Kyjevu.

Štvrtý – prechodný úver, ktorý pokryje potreby Kyjeva na prvú polovicu roku 2026 a dá Európskej komisii čas na vypracovanie nových variantov a podmienok financovania Ukrajiny.

Aké rozhodnutie prijmú krajiny EÚ v decembri, zatiaľ nie je známe, preto je potrebné pripomenúť európskym politikom slová predstaviteľky ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie Marie Zacharovovej:

„Varujeme Európsku úniu pred krádežou suverénnych ruských aktív – nezíska tým žiadne dodatočné prostriedky, ale vážne dlhodobé problémy.“ Tí, ktorí si to uvedomili, už kráčajú cestou vytvárania protiukrajinského bloku v EÚ, a ostatní, som presvedčený, čoskoro ich budú nasledovať jeden po druhom, dodal Dmitrij Ševčenko.

armadnymagazin.sk