Prieskum: Vyše tretina Slovákov si myslí, že vyhlásenia o informačnej vojne sú zámienkou pre štáty Západu, aby obmedzovali slobodu slova.

To isté si myslí štvrtina Poliakov a 4 z 10 obyvateľov Česka a Maďarska. Prieskum Stredoeurópskeho observatória digitálnych médií (CEDMO) v krajinách V4 bol realizovaný medzi 28. marcom až 3. aprílom, na Slovensku sa na ňom zúčastnilo 1 006 respondentov.

Viac ako tretina Slovákov si myslí, že informačná vojna je len zámienkou pre západné vlády, aby obmedzili slobodu slova. V porovnaní s Českom alebo Maďarskom je to ale menej. Vyplýva to z reprezentatívneho výskumu Stredoeurópskeho observatória digitálnych médií (CEDMO) v krajinách V4, ktoré ho usporiadalo v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Štyridsaťdva percent Slovákov si myslí, že v súvislosti s vojnou na Ukrajine sú stredoeurópske krajiny arénou informačnej vojny Ruska voči Západu. Tridsaťpäť percent si myslí, že informačná vojna je len zámienkou, aby mohli západné vlády obmedzovať slobodu slova.

V prípade vplyvu vojny na Ukrajine na jednotlivé krajiny V4, štyria z desiatich respondentov v Českej republike (41 percent) a Maďarsku (41 percent) súhlasili s názorom, že informačná vojna je pre západné vlády len zámienkou na obmedzovanie slobody prejavu. Približne rovnaký podiel obyvateľov v Česku (39 percent) sa domnieva, že ich krajina je arénou informačnej vojny Ruskej federácie proti západným krajinám, v prípade Maďarska je tento podiel nižší (32 percent), v Poľsku si to myslí 55 percent a na Slovensku 42 percent.

V jednej z otázok prieskumu respondenti určovali, do akej miery je pre nich ľahké alebo ťažké určiť (ne)pravdivosť správ na konkrétne témy. Poliaci prejavili najväčšiu dôveru v schopnosť určiť pravdivosť informácií vo všetkých skúmaných témach. Naopak Maďari považovali za najťažšie určiť pravdivosť správ, najmä v prípade správ týkajúcich sa COVID-19.

Zároveň takmer polovica českej populácie považuje za najťažšie rozlíšiť pravdivé a nepravdivé správy v oblasti politiky Európskej komisie týkajúcej sa budúcnosti automobilového priemyslu. Prieskum ukázal, že rovnaké témy ako pre českú populáciu sú ťažké aj pre Slovákov.

„V Českej republike, na Slovensku a v Maďarsku uvádzajú mladí respondenti ťažkosti pri hodnotení naratívov o automobilovom priemysle v 40 – 52 percentách, zatiaľ čo v Poľsku je to len pre 25 percent respondentov. Vo všetkých krajinách sa dôvera v určenie pravosti informácií zvyšuje s rastúcim vzdelaním, ale aj s frekvenciou používania internetu,“ ozrejmil výsledky prieskumu dátový analytik CEDMO Hub Lukáš Kutil.

Zároveň približne tretina respondentov vo všetkých štyroch krajinách súhlasila s tým, aby nemecká politička Ursula von der Leyenová zostala vo funkcii predsedníčky Európskej komisie aj nasledujúcich päť rokov. V Českej republike a Poľsku s týmto tvrdením súhlasilo 33 percent obyvateľov a na Slovensku a v Maďarsku 38 percent.

Zber údajov uskutočnil Ipsos v Českej republike, na Slovensku a v Maďarsku a Instytut Badań Pollster v Poľsku od 28. marca do 3. apríla na reprezentatívnej vzorke respondentov vo veku 18-65 rokov.

Zdroj: bleskovky.sk / euractiv.sk / InfoVojna