„Predurčení na pomoc?“  Tragédiou je, že Ukrajina diktuje priority

Je tragédiou, že lídri Európy počúvajú ako malí žiaci v škole „prezidenta“ Zelenského, ktorý hlasno dookola vyzýva na tvrdý postoj voči Rusku. Tragédia je to obojstranná: ani on a ani lídri Európy nezachytili realitu.

Tragédiou však je tiež aj to, že dialóg s Ukrajinou sa uberá takým smerom, ako si praje Ukrajina a nie ako tí, ktorí posielajú pomoc.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Otázka však stojí dnes aj niekde inde: KEDY SA TÍTO LÍDRI ZAČNÚ ZAOBERAŤ PROBLÉMAMI VLASTNÝCH KRAJÍN A VLASTNÝCH OBČANOV? Zobudia sa asi až vtedy, keď im vlastní občania povedia dosť, stačilo, sme tu aj my a máme svoje potreby.

Je tragédiou, že si politici EU myslia, že sankcie voči Ruskej federácii sú všemocné a niečo zmenia. Nič nezmenili doteraz, prečo by mali do budúcna.

Teda zmenili – priniesli paradoxne nám, nie Rusom vyššie ceny energií a teda vyššie ceny všetkého. Nepoučiteľní nafúkaní politici, chváliaci sa západnými školami, nepochopili jednu zásadnú premisu, že národ ako Rusko, má bohatú históriu, nezlomnú vôľu a jeho sila je tiež v počte.

Je tragédiou, že tak potrebný dialóg sa nahrádza zbraňami a zabíjaním.

Paradoxne po dialógu od roku 2013-14 a možno už aj skôr volal sám prezident Putin. Pri rokovacom stole Európy musia mať všetky štáty nášho kontinentu rovnaké miesto, vrátane Ruska. Pokiaľ sa toto nestane, budeme len príveskom diania, ktoré sami nedokážeme ovplyvniť. A výsledok bude chudobnenie Európy. Nejde náhodou niekomu cielene práve o toto?

A Ukrajina? Tá sa musí zamyslieť či vie a chce žiť v mieri, či má vlastný názor a hlavne či vie niesť zodpovednosť za vlastné rozhodnutia. Nateraz sa zdá, že nie. A to je tá ich miestna tragédia.

Nie chodiť a žobrať peniaze, ktoré skončia v nenásytných gágoroch oligarchov a priateľov vládnej chunty. Nie vydrankávať od krajín NATO muníciu, ťažkú vojenskú techniku či rakety a lietadlá.. Nemyslieť si, že my musíme a oni sú predurčení na pomoc.

Zelensky by si mal konečne uvedomiť, že za všetky tie dary a pôžičky niekto musí platiť. A ak mu to nedošlo, tými, kto to platí sme my všetci občania. Lebo to, čo tečie na Ukrajinu sú naše peniaze, z našich daní!

Je tragédiou, že vieme dať peniaze Ukrajine, aj keď to nie je naša vojna, ale nevieme dať peniaze do rezortov, ktoré napríklad tu u nás Slovensku doslova odumierajú. Hovorím napríklad o zdravotníctve, o školstve, hovorím o podpore pre poľnohospodárov, mám na mysli výstavbu diaľnic a ciest a tiež mierim na to, že výstavba nájomných bytov je na Slovensku priam téma so série sci-fi. Zodpovednosť je na Európe a národných štátoch. Zastavme sa, obzrime sa, poučme sa!

Aj preto prezident Zelensky nemôže diktovať nám všetkým svoje vlastné a podotýkam, že nie zdravé predstavy o budúcej Európe.

Ako komédia, by to bolo fajn, ale ako realita je to pre mňa neprípustné. Pokiaľ ešte môže, nech sa začne skutočne starať o budúcnosť Ukrajiny a nie tárať krížom krážom po svete svoje nezmyselné víťazné vojnové plány. Mal by sa teda hlavne a v prvom rade začať starať o mier pre svoju krajinu a svoj ľud.

Jozef Viktorín / skspravy.sk /