Prečo treba stopnúť aj ideológie

Práve som podpísal petíciu proti šíreniu a prejavom jednej z agilne pretláčaných ideológií – gender (LGBTI+) agendy. Pretože som a priori proti šíreniu, prejavom, glorifikácii a najmä riadeniu spoločnosti orgánmi verejnej moci a reprezentáciou štátu podľa akýchkoľvek ideologických dogiem.

Prečo? Pretože v roku 1989 sme sa zbavili jednej 40-ročnej totalitnej ideológie (marx-leninizmus), ktorá diktovala nakoniec všetkým spôsob života, myslenia, konania, postojov a názorov. A najmä preto, že tí s vlastným názorom boli systémom diskriminovaní, kariérne utláčaní či až likvidovaní.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Preto patrí česť výnimkám, ktoré sa postavili proti (napr. bývalí politickí väzni). A tiež preto, lebo máme v Európe historickú pamäť na negatívne a deštrukčné pôsobenie dvoch ideológií, ktoré sa najskôr brutálne pretláčali do verejného života a potom, keď uchopili moc, nastolili totalitný režim a šírili ideologické dogmy už internacionálne skoro na celý kontinent.

A rovnako preto, lebo Slováci zažili aj ďalšie dve neškodne sa tváriace štátne ideológie – veľkomaďarský iredentizmus a čechoslovakizmus – obe namierené proti našej národnej identite a právu na sebaurčenie, čo je pre mňa ako vlastenca rovnako odsúdeniahodné.

Preto je našou povinnosťou v mene obetí, ktoré zanechali tieto ideológie rázne odmietnuť akékoľvek opakovanie šírenia ideologických konštrukcií, keďže na konci pochodu ideológií, ktoré sa navyše agresívne pretláčajú, je nastolenie nejakej formy totalitného systému, kde menšinové ideologické úderky vnútia svoje videnie spoločnosti tichej, mlčiacej či apatickej väčšine, navyše pod dohľadom “ideologickej polície”.

Nie je to len moje presvedčenie a môj názor. Je to aj moja životná skúsenosť s tým, čo mnohí nevideli, ani nepocítili, keďže som syn politického väzňa, ktorý sa postavil za pravdu a slobodu a hovoril „veď ten kráľ je nahý! Z osobnej skúsenosti a aj životných príbehov takto postihnutých ľudí, ktorých zastupujem ako podpredseda PV ZOKO (III.odboj) viem, čo to znamená a čo treba robiť, aby sa zlo -izmov a -ológií nevrátilo späť.

Nevidím totiž nijaký rozdiel v tejto hrozbe negatívnych vplyvov ideológií medzi tým, čo sme zažili a tým, čo sa teraz zo Západu opäť valí v podobe dogiem neomarxizmu („kultúrneho komunizmu Západu), multikulturalizmu, progresívneho liberalizmu a gender (rodovej) agendy, ktoré našli oporu na najvyšších mocenských priečkach v EÚ aj medzinárodných organizáciách, až to pripomína choromyseľnú posadnutosť.

Technológia výroby ideológií

Koncept vlády ideológií je ako cez kopirák: oslovia svoj “utláčaný proletariát” (menšinu, triedu, demografickú skupinu alebo národ), samozvane si natiahnu talár „ochrancov“ (napr. ľudskoprávnej agendy „utláčanej menšiny) a určia vinníka – vnútorného, triedneho alebo iného etnického nepriateľa. Zorganizujú sa do agilných úderiek (milicionári, mimovládne organizácie a pod.) a začnú vytvárať spoločenský nátlak, najskôr systémom Overtonovho okna „veď len otvorme tému“…, aby nakoniec svoje naratívy vnútili spoločnosti ako jediné ustálené normy, na ktoré sa nevzťahuje ani kritika, ani sa o nich už nemá/nesmie diskutovať bez toho, aby človek hľadajúci pravdu nebol označený za „nepriateľa demokracie podľa ich ďalšej – alinského taktiky a metódy (Saul Alinski 1909-72) „Name&Shame (označ a zhanob!)

K tomu začne masívna celoplošná a finančnými zdrojmi krytá propaganda a nátlakové akcie. A slabí začnú ustupovať, lebo každá ideológia na začiatku tvrdí, že ide len odstraňovať diskrimináciu, útlak či nespravodlivosť voči skupine obyvateľstva či celej spoločnosti a tým, ktorí sa jej postavia dáva automaticky difamačné nálepky s podporou ofenzívy režimových médií.

Slabí jedinci v stáde sa zväčša stiahnu radšej do ulity, a tak ich agresivita narastá, formalizuje sa a dokonca legitimizuje a legalizuje už aj represívnou legislatívou. Ideológia sa tak formálne stáva štátnou a štátnymi orgánmi vynucovanou. A to napriek tomu, že platí Ústava: „Slovenská republika sa neriadi nijakou ideológiou…“ (Čl. I, Ústavy SR).

A potom získa politickú podporu populistov, prospechárov a začne choré dogmy programovo vnucovať všetkým bez ohľadu na dopady…

Toto nechcem opäť zažiť a nechcem, aby deti a mládež indoktrinovali ideologické bludy a ich fanatickí aktivisti.

Rafael Rafaj

Petíciu môžete podpísať TU

facebook/skspravy.sk