Pozastavenie dodávok amerických zbraní Ukrajine približuje koniec špeciálnej vojenskej operácie, vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov

Spojené štáty zastavili niektoré dodávky striel protivzdušnej obrany a ďalšej munície Ukrajine. Dôvodom sú obavy, že ich vlastné zásoby sa príliš znížili. Pozastavenie dodávok zbraní z USA pre ukrajinskú armádu „približuje koniec špeciálnej vojenskej operácie“, vyhlásil v stredu 2. júla 2025 hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v reakcii na rozhodnutie Spojených štátov, ktoré odložili dodávky viacerých typov zbraní a munície pre Ukrajinu.

Peskov vo svojom vyjadrení o vojne rozpútanej Ruskom voči Ukrajine použil eufemistický termín zavedený v tejto súvislosti prezidentom Vladimirom Putinom.

Peskov sa pred novinármi podľa agentúry AFP vyjadril, že „pokiaľ vieme, dôvodom tohto rozhodnutia boli prázdne sklady, nedostatok zbraní v skladoch.“ Podľa Peskova platí, že „čím menej zbraní sa dodáva na Ukrajinu, tým bližšie je koniec špeciálnej vojenskej operácie“.

Denník Washington Post v stredu napísal, že ukrajinskí predstavitelia sú novou situáciou zaskočení a snažia sa získať ďalšie informácie o oznámení Bieleho domu z noci na stredu, že Spojené štáty zastavujú niektoré dodávky rakiet protivzdušnej obrany a ďalšej munície pre Ukrajinu.

Hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová vo vyhlásení zverejnenom v noci na stredu uviedla, že dané „rozhodnutie bolo urobené s cieľom uprednostniť záujmy Ameriky po tom, ako ministerstvo obrany preskúmalo vojenskú podporu a pomoc našej krajiny pre iné krajiny po celom svete.“

„Sila Ozbrojených síl Spojených štátov zostáva nesporná — len sa spýtajte Iránu,“ dodala v narážke na nedávne raketové údery USA na iránske jadrové zariadenia.

Pentagón pri revízii dospel k záveru, že zásoby niektorých prisľúbených položiek sú príliš nízke, preto plánované dodávky určitých zbraní nebudú zaslané, uviedol podľa AP nemenovaný americký predstaviteľ.

Ide o zbrane, ktoré Washington Ukrajine prisľúbil ešte za vlády predošlého prezidenta Joea Bidena. Zastavanie týchto dodávok podľa agentúry AP poukazuje na nové priority administratívy Bidenovho nástupcu Donalda Trumpa.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si v stredu na pokyn šéfa rezortu Andrija Sybihu predvolalo chargé d’affaires veľvyslanectva USA na Ukrajine Johna Ginkela, aby získalo informácie o najnovšom zastavení dodávok niektorých zbraní na Ukrajinu.

„Vyjasňujeme si situáciu. Myslím si, že všetko sa objasní v najbližších dňoch,“ vyhlásil v stredu podľa agentúry AFP poradca ukrajinského prezidenta Dmytro Litvin krátko po tom, čo si Kyjev predvolal amerického diplomata, aby od neho žiadal ďalšie informácie o rozhodnutí Washingtonu.

Dmitrij Peskov tiež informoval, že o telefonát so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom požiadal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Lídri spolu telefonovali v utorok 1. júla 2025 prvýkrát po takmer troch rokoch.

Prezidenti spolu hovorili naposledy v septembri 2022, viac ako pol roka po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Utorňajší telefonát podľa Elyzejského paláca trval viac ako dve hodiny, čo potvrdil aj Kremeľ. Okrem vojny na Ukrajine hovorili aj o vývoji na Blízkom východe a iránsko-izraelskom konflikte.

Francúzsky prezident v rozhovore podľa svojej kancelárie zdôraznil podporu Francúzska zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny a vyzval na čo najskoršie uzavretie prímeria a začatie rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom o trvalom urovnaní konfliktu. Vo vyhlásení Elyzejského paláca sa tiež uvádza, že prezidenti si budú o tejto otázke aj naďalej vymieňať názory.

Macron podľa denníka Le Parisien v posledných mesiacoch niekoľkokrát zopakoval, že s Ruskom opäť nadviaže kontakt, keď to bude považovať za prospešné. Francúzsky diplomatický zdroj podľa agentúry Reuters uviedol, že Macron pred telefonátom s Putinom a aj po ňom hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby ho o rozhovore informoval. Macron o rozhovore s Putinom vraj referoval tiež americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Okrem vojny na Ukrajine sa francúzsky a ruský prezident venovali aktuálnej situácii na Blízkom východe a nedávnym úderom Spojených štátov na iránske nukleárne zariadenia. Obaja sa zhodli, že konflikty v regióne by sa mali riešiť diplomatickou cestou a že Irán má právo na mierový jadrový program v súlade so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní. Macron navyše zdôraznil, že je potrebné, aby Irán plne spolupracoval s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE).

Zdroj: bleskovky.sk / hnonline.sk / InfoVojna