Novozvolená poslankyňa PS, ktorá v septembrových parlamentných voľbách kandidovala za Progresívne Slovensko zo štvrtého miesta, 34-ročná environmentalistka z Bratislavy Tamara Stohlová sa vyznamenala svojimi „vedomosťami“ o našej histórii, keď v jednom z predvolebných rozhovorov nevedela odpovedať na otázku študentov, kedy vznikla 1. Československá republika a kto bol na čele štátu.
Viac vo videu:
Prvá česko-slovenská republika je tradičné označenie úseku dejín Česko-Slovenska od vyhlásenia nezávislosti od Rakúsko-Uhorska dňa 28. októbra 1918 v Prahe do zabratia Sudet Nemeckom dňa 1. októbra 1938 na základe Mníchovskej dohody.
Dňa 30. októbra 1918 sa martinskou deklaráciou prihlásili k spoločného štátu Čechov a Slovákov i zástupcovia Slovenska. Hranice nového štátu stanovila Svetová mierová konferencia v Paríži, pričom súčasťou ČSR sa stala tiež Podkarpatská Rus.
České a slovenské snahy vymaniť sa spod tútorstva Viedne a Budapešti získali v priebehu prvej svetovej vojny reálnu šancu na realizáciu. Pre Slovensko to znamenalo zabrániť definitívnemu zániku národného bytia. Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín. Túto česko-slovenskú orientáciu, ktorej priekopníkom bol následne prvý prezident ČSR Tomáš Garrique Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci slovenskí politici v zahraničí i doma. Uvedená idea sa presadila aj v rozhodujúcich centrách svetovej politiky.
V júni až v septembri 1918 postupne Francúzsko, Veľká Británia, USA a Japonsko uznali za oficiálneho predstaviteľa budúceho Československa zahraničný čs. vrcholný orgán odboja, Česko-Slovenskú národnú radu (ČSNR), založenú už vo februári 1916 v Paríži. Predstaviteľmi ČSNR boli T. G. Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik a ich diplomatické úsilie účinne podporovali vojenské úspechy čs. légií.
V júli 1918 české politické strany vytvorili ako domáci vrcholný orgán národnej a demokratickej revolúcie 30-členný československý Národný výbor (NV).
Dňa 14. októbra 1918 E. Beneš dohodovým štátom oznámil, že 26. septembra 1918 vznikla dočasná čs. vláda s T. G. Masarykom ako prezidentom, predsedom ministerskej rady a ministrom financií, E. Benešom ako ministrom zahraničných vecí a vnútra a M. R. Štefánikom ako ministrom vojny.
Vo Washingtone bola 18. októbra 1918 vydaná deklarácia o čs. samostatnosti vypracovaná T. G. Masarykom, ktorý ju s podpismi všetkých troch čs. vládnych činiteľov odovzdal vláde USA – hoci bez vedomia M. R. Štefánika, nachádzajúceho sa v tom čase mimo USA. V Budapešti v uhorskom sneme dňa 19. októbra 1918 vystúpil jediný zástupca Slovákov Ferdinand Juriga s požiadavkou na priznanie sebaurčovacieho práva pre slovenský národ.
V Prahe 28. októbra 1918 NV vyhlásil samostatný čs. štát, a to v nadväznosti na kapitulantskú odpoveď rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Gyulu Andrássyho vláde USA z predchádzajúceho dňa a po mimoriadne nadšenej manifestácii Pražanov.
Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k čs. štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli. ČSR znamenala pre Slovákov vybudovanie základných spoločenských, kultúrnych a školských ustanovizní, ktoré im na rozdiel od väčšiny národov Európy chýbali.
Spoločná štátnosť Čechov a Slovákov preklenula tragické obdobie druhej svetovej vojny, ale aj socialistického Československa. K prijatiu federatívneho usporiadania spoločnej republiky došlo v roku 1968, k pádu komunistickej diktatúry v roku 1989. Spoločný štát Čechov a Slovákov – Česká a Slovenská Federatívna Republika – sa rozdelil na dva samostatné celky 1. januára 1993.
V Českej republike (ČR) je Deň vzniku samostatného Československa 28. október štátnym sviatkom a považuje sa za najvýznamnejší sviatok krajiny.
Výročie vzniku Československa, ku ktorému oficiálne došlo 28. októbra 1918, je v Slovenskej republike (SR) pamätným dňom.
V roku 2019 vtedajší podpredsedovia Progresívneho Slovenska Zora Jaurová a Michal Šimečka dali Slovákom vo svojom videoblogu lekciu z histórie, v ktorej hovoria o tom, kto sme ako národ a na aké tradície nadväzujeme.
Viac vo videu:
Zdroj: Facebook Jozef Banáš / InfoVojna
Novoletie 7533 nastáva 19.septembra o 18:00 podľa slovanského kalendára Koľadov Dar. Rozvoj Šľachetnosti (Cti) bude…
"Obyvatelia slovenskej obce Smilno zbierajú peniaze na pomoc obyvateľom regiónu Kursk."Informuje agentúra RIA. "Je to fantastická…
György Gyimesi, podpredseda Maďarskej Aliancie upozorňuje na fakt, že to, na čo prichádzajú západné štáty…
Sú múdri ako Matovičovo "lietadlo", zrazu vedia kde a koľko ušetriť, ale takmer štvormiliardovú sekeru,…
Slovenská republika uspela voči žalobe holandskej spoločnosti Achmea B.V., ktorá je akcionárom Union zdravotnej poisťovne.…
Bývalý novinár a exriaditeľ kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Peter Tóth vo svojom príspevku na sociálnej…