Novozvolená poslankyňa PS, ktorá v septembrových parlamentných voľbách kandidovala za Progresívne Slovensko zo štvrtého miesta, 34-ročná environmentalistka z Bratislavy Tamara Stohlová sa vyznamenala svojimi „vedomosťami“ o našej histórii, keď v jednom z predvolebných rozhovorov nevedela odpovedať na otázku študentov, kedy vznikla 1. Československá republika a kto bol na čele štátu.
Viac vo videu:
Prvá česko-slovenská republika je tradičné označenie úseku dejín Česko-Slovenska od vyhlásenia nezávislosti od Rakúsko-Uhorska dňa 28. októbra 1918 v Prahe do zabratia Sudet Nemeckom dňa 1. októbra 1938 na základe Mníchovskej dohody.
Dňa 30. októbra 1918 sa martinskou deklaráciou prihlásili k spoločného štátu Čechov a Slovákov i zástupcovia Slovenska. Hranice nového štátu stanovila Svetová mierová konferencia v Paríži, pričom súčasťou ČSR sa stala tiež Podkarpatská Rus.
České a slovenské snahy vymaniť sa spod tútorstva Viedne a Budapešti získali v priebehu prvej svetovej vojny reálnu šancu na realizáciu. Pre Slovensko to znamenalo zabrániť definitívnemu zániku národného bytia. Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín. Túto česko-slovenskú orientáciu, ktorej priekopníkom bol následne prvý prezident ČSR Tomáš Garrique Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci slovenskí politici v zahraničí i doma. Uvedená idea sa presadila aj v rozhodujúcich centrách svetovej politiky.
V júni až v septembri 1918 postupne Francúzsko, Veľká Británia, USA a Japonsko uznali za oficiálneho predstaviteľa budúceho Československa zahraničný čs. vrcholný orgán odboja, Česko-Slovenskú národnú radu (ČSNR), založenú už vo februári 1916 v Paríži. Predstaviteľmi ČSNR boli T. G. Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik a ich diplomatické úsilie účinne podporovali vojenské úspechy čs. légií.
V júli 1918 české politické strany vytvorili ako domáci vrcholný orgán národnej a demokratickej revolúcie 30-členný československý Národný výbor (NV).
Dňa 14. októbra 1918 E. Beneš dohodovým štátom oznámil, že 26. septembra 1918 vznikla dočasná čs. vláda s T. G. Masarykom ako prezidentom, predsedom ministerskej rady a ministrom financií, E. Benešom ako ministrom zahraničných vecí a vnútra a M. R. Štefánikom ako ministrom vojny.
Vo Washingtone bola 18. októbra 1918 vydaná deklarácia o čs. samostatnosti vypracovaná T. G. Masarykom, ktorý ju s podpismi všetkých troch čs. vládnych činiteľov odovzdal vláde USA – hoci bez vedomia M. R. Štefánika, nachádzajúceho sa v tom čase mimo USA. V Budapešti v uhorskom sneme dňa 19. októbra 1918 vystúpil jediný zástupca Slovákov Ferdinand Juriga s požiadavkou na priznanie sebaurčovacieho práva pre slovenský národ.
V Prahe 28. októbra 1918 NV vyhlásil samostatný čs. štát, a to v nadväznosti na kapitulantskú odpoveď rakúsko-uhorského ministra zahraničných vecí Gyulu Andrássyho vláde USA z predchádzajúceho dňa a po mimoriadne nadšenej manifestácii Pražanov.
Vedúci slovenskí politickí predstavitelia sa k čs. štátnosti prihlásili 30. októbra 1918 na zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine dokumentom Deklarácia slovenského národa, keď o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli. ČSR znamenala pre Slovákov vybudovanie základných spoločenských, kultúrnych a školských ustanovizní, ktoré im na rozdiel od väčšiny národov Európy chýbali.
Spoločná štátnosť Čechov a Slovákov preklenula tragické obdobie druhej svetovej vojny, ale aj socialistického Československa. K prijatiu federatívneho usporiadania spoločnej republiky došlo v roku 1968, k pádu komunistickej diktatúry v roku 1989. Spoločný štát Čechov a Slovákov – Česká a Slovenská Federatívna Republika – sa rozdelil na dva samostatné celky 1. januára 1993.
V Českej republike (ČR) je Deň vzniku samostatného Československa 28. október štátnym sviatkom a považuje sa za najvýznamnejší sviatok krajiny.
Výročie vzniku Československa, ku ktorému oficiálne došlo 28. októbra 1918, je v Slovenskej republike (SR) pamätným dňom.
V roku 2019 vtedajší podpredsedovia Progresívneho Slovenska Zora Jaurová a Michal Šimečka dali Slovákom vo svojom videoblogu lekciu z histórie, v ktorej hovoria o tom, kto sme ako národ a na aké tradície nadväzujeme.
Viac vo videu:
Zdroj: Facebook Jozef Banáš / InfoVojna
Poľskí farmári začali s nepretržitou blokádou hraničného priechodu s Ukrajinou. Informuje verejnoúprávna agentúra TA SR.…
November je pravdepodobne jedným z najpreklínanejších mesiacov na Ukrajine. Od roku 1998, keď bývalý prezident…
Zelenského kancelária vydala ďalšie vyhlásenie, ktoré nám umožňuje posúdiť nové aspekty nedostatočnosti takzvaných ukrajinských orgánov.…
V Rusku sa verí, že mohol byť zabitý kvôli svojim odhaleniam. Vo veku 48 rokov…
O Ficovej neschopnosti rozlíšiť negatíva od pozitív ich záujmov a o Rusku ako vhodnejšom investorovi…
Rozpráva aj o chystanej knihe venovanej Danielovi Lipšicovi, o eskalácii konfliktu na Ukrajine odchádzajúcim režimom…