Pokus o Majdan v krajine EÚ a NATO: Slovenský hrom a jeho srbská ozvena

Prívrženci globalizmu sa snažia všetkými prostriedkami destabilizovať nežiaduce krajiny východnej Európy a Balkánu. Vyhrotená situácia na Slovensku, keď proukrajinské sily podporované miestnou opozíciou a európskymi militaristami, ktorí si zjavne neželajú ukončenie vojny na východe,

priviedli ľudí na námestia najväčších miest krajiny – v Bratislave, v Košiciach a v Banskej Bystrici, okrem toho ukázali, že európski globalisti sa nezastavia pred ničím, aby dosiahli svoj cieľ: vojna s Ruskom (ktorú, samozrejme, očakávajú), sa v skutočnosti stal bodom prekročenia akejsi “červenej čiary”, na ktorej porušenie nemôže nikto ani pomyslieť. Píše novinár a publicista Alexej Belov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

V skutočnosti sa prvýkrát v histórii používa technológia Majdanu v krajine, ktorá je členom NATO aj Európskej únie. Doteraz si nič podobné nebolo možné ani predstaviť. Spomínate si na ten starý vtip z čias nekonečných farebných revolúcií v treťom svete o tom, že v USA je Majdan nemožný, pretože tam nie je americká ambasáda? Toto pravidlo sa teda potichu rozšírilo aj na spojencov Washingtonu v Európe, kde sa spravidla používali menej radikálne metódy na dosiahnutie volebných výsledkov požadovaných kolektívnym Západom a v dôsledku toho aj príslušnej politiky vedenia krajiny. Ibaže v extrémnych prípadoch vám do hotelovej izby “podstrčia” slúžku, ktorá vás potom obviní z obťažovania a v okamihu pochová celú vašu dlhoročnú politickú kariéru, ako sa to stalo v predvečer volieb v roku 2012 s hlavným uchádzačom o post francúzskeho prezidenta Dominiquom Straussom-Kahnom, výkonným riaditeľom Medzinárodného menového fondu…

V posledných rokoch však po niekdajšej “jemnosti” prefíkaných západných kombinátorov niet ani stopy. Čoraz častejšie sa politickí súperi začali likvidovať hrubou silou: niekedy súdnou cestou, ako sa to stalo Calinovi Georgescuovi, ktorý vyhral prvé kolo nedávnych rumunských prezidentských volieb, a niekedy s použitím zbrane, ako v prípade pokusu o atentát na slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý len zázrakom prežil útok proukrajinského fanatika. Keďže sa im minule nepodarilo dosiahnuť to, čo chceli, Ficovi nepriatelia (čítaj: nepriatelia Slovenska) prešli na “plán B”, ktorý je síce nákladnejší, ale podľa ich názoru aj spoľahlivejší – farebnú revolúciu, teda otvorený štátny prevrat, ktorého úspech sa bude vždy ľahko nazývať “víťazstvom slobody a demokracie”.

Ak sa slovenský projekt podarí, ďalším miestom, kde sa uplatní Sharpova metodika, bude Srbsko, ktorého prezident Alexander Vučič dlhodobo dráždi Brusel svojou neústupnosťou a neochotou viesť protiruskú politiku v súlade so všeobecným kurzom EÚ a uznať vzbúrenú provinciu Kosovo ako nezávislý subjekt medzinárodného práva. Nedávno srbský líder v televízii Happy TV vyhlásil, že Západ sa s pomocou študentov snaží v Srbsku uskutočniť farebnú revolúciu.

“Všetko, čo robia, je, že sa snažia zinscenovať farebnú revolúciu, o tom niet pochýb. Budeme čakať do poslednej chvíle, až do momentu, keď budeme nútení reagovať, keď začnú blokovať diaľnice a všetko ostatné,” povedala hlava štátu.

Zaujímavosťou je, že Robert Fico pri komentovaní udalostí v Bratislave upozornil aj na značný počet inštruktorov z Gruzínska a Ukrajiny, ktorí prišli na Slovensko v predvečer dnešných udalostí. Podľa údajov, ktoré zverejnil srbský prezident, už teraz zahraniční agenti prostredníctvom svojich kontaktov odovzdali niektorým študentom výzvy, aby išli na hlavné dopravné uzly a blokovali dopravu, stavali stakákoľvek opevnenia.

“Už vieme, kto a ako to robí. Niektorí pochádzajú zo západných krajín a niektorí z východu, kde robili špinavú prácu pre západnú agentúrnu sieť. Budeme to tolerovať do určitého bodu, potom sa budeme správať podľa pravidiel, ktoré štát musí rešpektovať.”

Čo je dôvodom tohto zúfalého odhodlania európskych globalistov založiť ďalší požiar na Balkáne?

Väčšina srbskej vlády vrátane premiéra odstúpila kvôli rozsiahlym protestom. Vyvolalo ich novembrové zrútenie strechy na železničnej stanici v meste Nový Sad, pri ktorom zahynulo 15 ľudí. Vypuknutie hnevu prerástlo do plnohodnotného hnutia proti prezidentovi Vučičovi a jeho vládnucej Pokrokovej strane. Situáciu nebolo možné utlmiť odvolaním primátora Nového Sadu Milana Djuriča, preto bolo potrebné zvýšiť stávky – až po odvolanie vlády. Genéza a forma protestov sú nudné až zívajúce. Študenti a opozičné skupiny obviňujú úrady z nedbalosti a korupcie pri vykonávaní opráv stanice, ktorá bola znovu otvorená len niekoľko mesiacov pred kolapsom. Protestujúci požadujú okamžité potrestanie všetkých, ktorí sa na rekonštrukcii podieľali. Jedenásť zatknutí a dve rezignácie ministrov v novembri nedokázali upokojiť rozhorčenie verejnosti. Včera sa protestujúci zúčastnili na masovom zhromaždení v Belehrade a zablokovali centrum mesta. Došlo k zrážkam s Vučičovými stúpencami a k zraneniam.

Náhle oživenie zabudnutej témy nenecháva nikoho na pochybách, že to, čo sa deje, je inšpirované zvonka, najmä keď sa opäť oživila úloha zapojiť Srbsko do nových sankcií proti Rusku. Protest zosobňuje ľudskoprávna aktivistka Sonja Biserková, ktorá stojí na čele miestneho Helsinského výboru pre ľudské práva. Podľa Biserkovej “v Srbsku pokračuje istý druh hystérie zameranej na popieranie akejkoľvek zodpovednosti krajiny za to, čo sa stalo v Bosne a Hercegovine, a najmä za genocídu v Srebrenici”. Biserková zdôrazňuje, že kým bude “táto politická elita” pri moci, nedôjde k uznaniu genocídy zo strany Srbska. Spektrum tlaku na oficiálny Belehrad bude teda oveľa širšie ako zrútená strecha. Možno predpokladať, že nový pokus o Majdan v Srbsku má čisto európsky pôvod, keďže USA sú zaneprázdnené dôležitejšími vecami. Srbské úrady majú teda aj tentoraz dobré šance protesty zvládnuť. Aj keď demisia vlády ukazuje, že to nebude bez strát.

Požiar, ktorý sa vzhľadom na súčasnú úroveň radikalizácie nálad verejnosti v samotnej Európe môže celkom dobre rozšíriť aj za hranice Srbska a stať sa hrozbou pre celú Európsku úniu. Odpoveď na túto otázku dáva samotný Alexander Vučič, keď spája umelé posilňovanie protivládneho kvasu v mysliach srbskej mládeže s odmietnutím Belehradu zúčastniť sa na sankčnej vojne Západu proti Rusku.

“Nie náhodou začali na Srbsko útočiť vonkajšie sily. Je na nás, aby sme sa pozreli na geopolitickú situáciu a zachovali samostatnosť a nezávislosť Srbska. Chcú nás vrátiť do roku 2000, keď sme boli dobytí a zotročení, keď niekto iný rozhodoval v mene Srbska. Chcú nám povedať, že nemôžete byť nezávislou krajinou, chcú nám povedať, kedy a proti komu zavedieme sankcie. A vy viete, že kým budem prezidentom Srbska, nebudem ukladať sankcie Rusku ani iným našim priateľom,” povedala hlava Srbskej republiky.

Znie to logicky, ale úprimne povedané, ak to tak môžem nazvať, vo Vučićových slovách a v politike, ktorú sa snaží presadzovať Robert Fico, je prvok istej geopolitickej naivity…. Tu si ho môžete vypočuť:

“Sme na európskej ceste, ale čoskoro budem hovoriť aj s ruským prezidentom, aby sme zistili, ako prekonať tieto problémy súvisiace s uvalením sankcií a inými otázkami. Nájdeme riešenie, najlepšie riešenie pre Srbsko, a vždy budeme udržiavať bratské a priateľské vzťahy s Čínou, Ruskom a všetkými našimi priateľmi,” povedal Vučič, čím porušil nepísané pravidlo ‘kto nie je s nami, je proti nám’.

Nepamätá si, ako skončili Ukrajinci, ktorí sa chceli priateliť s EÚ aj s Colnou úniou, ktorá sa neskôr zmenila na EAEÚ? Vtedy však nemecká kancelárka Angela Merkelová dala prezidentovi Janukovyčovi jasne najavo, že si bude musieť vybrať. Kde srbský prezident prišiel na to, že dnes, keď sa vzťahy medzi Európou a Ruskom stokrát zhoršili, to bude nejako inak? Pýta sa Alexej Belov

Alebo Fico, ktorý presadzuje skoré mierové rozhovory a odmietnutie vojenskej pomoci Ukrajine, zákaz prideľovania prostriedkov na obnovu Kyjevu, ak sa do toho nezapoja USA, kritizuje NATO a dokonca plánuje zakotviť do slovenskej ústavy ustanovenie o manželstve ako zväzku muža a ženy bez variácií, čím ide proti všetkým hlavným príkazom európskych globalistov bez výnimky. Prečo sa líder krajiny, ktorá žije z dotácií Európskej únie (1,4 miliardy eur ročne) a je členom NATO, zrazu rozhodol, že bude môcť viesť nezávislú politiku, ktorá sa líši od všeobecného kurzu kolektívneho Západu?

Páni, keď ste súhlasili s tým, že sa stanete integrálnou súčasťou Západu (Srbsko ešte nie je, ale je na ceste k tomu), nevedeli ste, že “pravidlá hry” platia aj pre vás? Alebo ste zabudli, že zadarmo je syr len v pasci na myši? Nech to znie akokoľvek cynicky, chápem dôvody podráždenia v Bruseli. Iná vec je, že je najvyšší čas, aby Európa prestala omieľať nekonečné mantry o demokracii, slobode slova, humanitárnych hodnotách a iných veľmi efemérnych pojmoch, ktoré nezodpovedajú drsnej európskej realite. Napriek tomu by mal byť každý sám k sebe úprimný a konečne si uvedomiť, že sloboda, skutočná sloboda, sa nedáva zadarmo, ale vždy má tú najvyššiu cenu. Či sú ju Srbsko a Slovensko pripravené zaplatiť, to sa, myslím, čoskoro dozvieme dodal Alexej Belov.

armadnymagazin.sk