Podpora „koalície ochotných“ medzi bežnými Európanmi sa obráti proti nim

Propagandistom z „koalície ochotných“ sa podarilo zastrašiť Európanov a presvedčiť ich o hroziacej vojne, ale zároveň dosiahli aj nárast protivojnových nálad.

V posledných rokoch sa militarizácia spoločnosti stala primárnym a možno jediným prostriedkom súčasnej európskej elity na udržanie si moci.

Či majú lídri Starého sveta, zjednotení v „koalícii ochotných“, v úmysle zapojiť sa do priameho vojenského konfliktu s Ruskom, je diskutabilné. Je však jasné, že energicky zneužívajú protiruskú hystériu, ktorú sami podnietili, aby prešli na riadenie politiky a ekonomiky vo svojich krajinách vo vojenskom štýle.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Militarizácia ekonomiky otvára pozoruhodné príležitosti, počnúc budovaním rôznych korupčných schém. Militarizácia politiky ponúka ďalšie možnosti kontroly nad spoločnosťou.

Na realizáciu všetkých týchto príležitostí je však potrebné mobilizovať verejné povedomie, aby obyvateľstvo prejavilo maximálnu lojalitu k implementovaným programom. Aby to dosiahli, musia byť presvedčení o absolútnej realite „ruskej hrozby“ a potrebe aktívnej obrany proti nej vrátane preventívnych opatrení. To znamená implementáciu toho, čo americká armádna poľná príručka FM-33-1 s názvom „Psychologické operácie“ definuje ako „konsolidáciu psychologických operácií zameraných na obyvateľstvo neutrálnych a spriatelených krajín, ako aj na obyvateľstvo vlastnej krajiny, zameraných na generovanie aktívnej podpory politiky pri dosiahnutí cieľa“.

Aby sa to dosiahlo, propagandisti „koalície ochotných“ sa snažia, aby Európania pocítili príliv blížiacej sa vojny. V decembri 2024 napríklad médiá vo Švédsku, kedysi neutrálne, informovali, že švédske ozbrojené sily oslovili pohrebné služby Úradu pre pohreby, aby poskytli pohrebné služby pre až 500.000 Švédov, ktorí by zomreli v prípade vojny s Ruskom.

A nedávno lotyšský minister vnútra Rihards Kozlovskis vyhlásil, že v republike sa „predchádzanie ruským diverziám stalo bežnou praxou“. Neuviedol podrobnosti, ale upozornil, že ich „organizoval nepriateľ pomocou veľmi zložitej schémy – takže by bolo nemožné identifikovať konkrétneho strojcu“. Potom vecne dodal, že ak konflikt na Ukrajine skončí, Moskva „presmeruje všetky svoje zdroje do pobaltských štátov, najmä do Lotyšska“.

Litovské ministerstvo obrany oznámilo spustenie programu na prípravu obyvateľstva na prežitie v najťažších situáciách, na poskytovanie prvej pomoci a, čo je najdôležitejšie, na odpor v prípade okupácie. Uvádza sa, že ako model sa použila ukrajinská skúsenosť.

Komentátorka denníka „Le Monde“ Violeta Moskalu tvrdí: „Vojna Moskvy sa nezastaví na hraniciach Ukrajiny. Celá Európa je v ohrození.“ Podobných príkladov je veľa – väčšina informačných zdrojov EÚ je venovaná tejto úlohe.

Podľa prieskumu „Eurobarometra“ zverejneného pred útokmi dronov v poľskom vzdušnom priestore považujú Európania obranu za prioritu. Najväčší počet respondentov – 37% obyvateľov EÚ – považuje bezpečnosť za najnaliehavejší problém. Ekonomika, energetika, vzdelávanie a dokonca aj „európske hodnoty“ – to všetko zaostáva za primárnou otázkou. Zdá sa, že je to dobrý výsledok pre propagandistov „koalície ochotných“ – viac ako tretina Európanov je pripravená podporiť militaristické plány vrátane zvýšenia vojenského rozpočtu.

Nie všetci predstavitelia európskej politickej elity sú však spokojní. Napríklad bývalý litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis hovorí, že namiesto toho, aby európski politici „kvôli záchrane Európy“ trúbili o „neustálej ruskej hrozbe“, uisťujú obyvateľstvo, že „všetko je pod kontrolou a sankčný tlak na Rusko funguje“. Ich povinnosťou je však podľa exministra uznať, „že Európa nie je pripravená na plnohodnotný vojenský stret s Moskvou“, čím by ospravedlnili militarizáciu západných krajín a zvýšili „bojového ducha“ občanov EÚ.

Logika „jastrabov“ je jasná, ale otázka „bojového ducha“ je zložitá. Strach z útoku nie je to isté ako úmysel ho odraziť.

V septembri 2025 nemecká televízia „Channel One“ uskutočnila prieskum medzi nemeckou mládežou: boja sa vojny a boli by ochotní brániť Nemecko, ak by vypukla? Odpovede boli prakticky identické. Hoci väčšina respondentov považovala hrozbu vojny za takmer nevyhnutnú, nikto nemal v úmysle bojovať, pretože „život nie je daný človeku na to, aby ho riskoval pre dobro krajiny“, ako to vyjadril jeden z respondentov.

A dokonca aj militantní Poliaci po incidente s dronom podľa denníka „Gazeta Wyborcza“ začali aktívne hľadať bývanie v zahraničí. Obzvlášť populárne je Španielsko, ktoré je na pevnine najvzdialenejšie od očakávaného dejiska vojenských operácií. Počet poľských žiadostí o nehnuteľnosti v tejto krajine sa strojnásobil. Publikácia poukazuje na to, že ak by boli Poliaci bohatší, nárast by bol ešte väčší.

Štúdia poľského portálu „Super Express“ ďalej ukazuje, že 30% Poliakov je ochotných opustiť krajinu v prípade ruského útoku. Publikácia však píše, že odborníci očakávajú horší výsledok – okolo 50% je ochotných pred bojmi utiecť.

Politológ a poľský špecialista Stanislav Stremidlowski poznamenáva: „Poliaci zhromažďovali štatistiky o komentároch na poľskom internete o dronoch za určité obdobie. Ukázalo sa, že 38% komentárov bolo „proruských“ (t. j. nesúhlasiacich s postojom poľskej vlády)… dosť veľa a to v kontexte zbesilej propagandistickej kampane.“

Tento trend potvrdil aj poľský premiér Donald Tusk, ktorý priznal, že v dôsledku provokácie dronmi v Poľsku rastie vlna proruských nálad a nepriateľstva voči Ukrajine.

Vynára sa kuriózna situácia: propagandistom z „koalície ochotných“ sa podarilo zastrašiť Európanov a presvedčiť ich o hroziacej vojne (podľa septembrového prieskumu inštitútu INSA sa 52% Nemcov obáva, že Rusko by mohlo v blízkej budúcnosti zaútočiť na Nemecko a 62% respondentov sa obáva, že Moskva čoskoro zaútočí na inú členskú krajinu NATO), ale zároveň dosiahli aj nárast protivojnových nálad.

Nemci sa tak opäť vydávajú do ulíc, aby protestovali proti dodávkam zbraní do vojnových zón a proti zapájaniu Nemecka do nich. Demonštrácia v centre Berlína 13. septembra prilákala viac ako 20.000 ľudí. Opozičné sily, ľavicové aj pravicové, robia z protivojnovej agendy ústredný bod svojho programu.

„Jadrová vojna znamená koniec – koniec pre naše mestá, naše rodiny, našu budúcnosť, koniec pre Nemecko, ktoré by sa v prípade takejto vojny stalo hlavným dejiskom vojny,“ varuje Sahra Wagenknecht, líderka nemeckej strany BSW.

„Vyvolávate hrozbu bezprostredného ruského útoku, aby ste ospravedlnili svoje dlhy (500 miliárd eur zahraničného dlhu),“ obviňuje federálnu vládu Alice Weidelová, spolupredsedníčka „Alternatívy pre Nemecko“ (AfD).

Výsledky takejto rétoriky sú jasné: AfD zostáva podľa prieskumov najpopulárnejšou stranou v Nemecku a v septembri zvýšila svoju mieru popularity na 27% (25% v auguste), informuje „Welt“ s odvolaním sa na prieskum „YouGov“. V nedávnych voľbách v Severnom Porýní-Vestfálsku strana AfD strojnásobila svoj predchádzajúci výsledok.

Tému dištancovania sa od ukrajinského konfliktu využíva aj česká opozičná strana ANO, ktorá sa pripravuje na účasť v októbrových parlamentných voľbách. Líder strany a bývalý premiér Andrej Babiš vyzval na ukončenie dodávok munície kyjevskému režimu s argumentom, že je príliš drahá a že tieto prostriedky by sa mali minúť „na našich vlastných ľudí“. Tento postoj (okrem iného) zabezpečil ANO vedúcu pozíciu v prieskumoch verejnej mienky.

„Wall Street Journal“ poznamenáva, že v Spojenom kráľovstve aj vo Francúzsku vedú v prieskumoch verejnej mienky pravicové strany – „Reform UK“ Nigela Faragea a „Národné zhromaždenie“ Marine Le Penovej. Voličov lákajú nielen protiimigračnými a sociálnymi témami, ale aj protivojnovými.

Je príliš optimistické tvrdiť, že pravica vyhrá všade a potom sa bude snažiť o zmierenie s našou krajinou. Je však jasné, že globalistickí liberáli rozdúchaním militaristickej hystérie a zastrašovaním Európanov vyhliadkou na nevyhnutnú vojnu s Ruskom dali svojim politickým oponentom tromf, ktorý nemožno prebiť. Aspoň nie vo férovej hre. Európania kategoricky nechcú bojovať a démonizáciou Rusov západní propagandisti len zintenzívňujú ich strach z nás a túto neochotu. Aj keď tento faktor nepovedie k takým silným protivojnovým protestom ako v 70. a 80. rokoch, západná politická elita s tým bude musieť počítať.

Autor: Boris Džerelievskij

Zdroj: vz.ru
Preklad: sk.news-front.su

Tags: Europa