Ostré vyjadrenie Hoffmana o niektorých mimovládkach

„Bohaté mimovládne organizácie nebojujú za záujmy spoločnosti, ale svojich bohatých spozorov. Tak sa je podľa českého komentátora a publicistu Ivana Hoffmana potrebné pozerať sa na fungovanie sektora, chváliaceho sa svojimi dobrými skutkami. Nejde o pomoc, ide o investíciu.

A najviac na pozore sa máme mať, ak si taká neziskovka dá do názvu demokraciu.“ Píšu české parlamentnilisty.cz. 

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

„Mimovládne organizácie (NGO) alebo tiež neziskovky, ktoré sa angažujú v politike, ekológii, v médiách alebo v osvete, sa aj u nás stávajú politickým hráčom. Podľa toho, komu slúžia a čo riešia, sú pre spoločnosť neškodné, alebo sú hrozbou. A podľa toho, kto je práve pri moci, sú mimovládne organizácie protivládne, alebo provládne.“ Charakterizuje ich sekundárny (a možno práve primárny) vplyv na spoločnosť Ivan Hoffman.

Logika nepustí

Podľa Hoffmana „je prirodzené, že bohatých sponzorov si nezískavajú také mimovládky, z ktorých má úžitok spoločnosť, ale tie, z ktorých majú úžitok výlučne ich mecenáši.“ Hoffman k mimovládfkam tiež píše, že u nich „máva pomoc charakter investície. Cez mimovládky sponzori nvestujúú do politického vplyvu, s ktorým je spojený vplyv ekonomický. Činnosť týchto neziskových organizácií je samozrejme zištná.“

Krik nastáva, keď príde nesúlad medzi zámermi moci a mimovládok

„V krajinách, ktoré má globálna oligarchia mocensky pod kontrolou, si mimovládne organizácie s poslušnými vládami potľapkávajú po pleciach. Politickým mimovládkam ochotne prispieva „na šírenie demokracie“ štát, respektíve politici, ktorí si chodia pre noty na rovnaké veľvyslanectvo, na ktoré si pre príspevky chodia mimovládni aktivisti. Tak to je momentálne u nás. Naproti tomu napríklad v Gruzínsku, kde sa politici osmelili povedať, že uprednostňujú národné záujmy, teda záujmy svojich občanov, pred záujmami globálneho kapitálu, teda cudzej moci, sa mimovládne organizácie aktivizujú ako opozičné úderky.“ Píše úplne modelový príklad k udalostiam na Slovensku i v ČR Ivan Hoffman.

Vojna v spoločnosti

„Z latentného napätia medzi štátom a znepriatelenými mimovládkami sa nakoniec stáva otvorený konflikt. Akonáhle gruzínska vláda definovala protivládnych aktivistov americko-ruským termínom „zahraničný agent“, rozzúrila EÚ a USA. Desiatky západných nadácií a think-tankov roky lobujú v Gruzínsku za slobodu a demokraciu, čo v praxi znamená za destabilizovanie režimu, štátny prevrat a následnú kolonizáciu krajiny nadnárodným kapitálom. Že sa v uliciach manifestuje za demokraciu a nehovorí o peniazoch, nič nemení na tom, že ide o peniaze. Vždy ide o peniaze.“ konštatuje autor textu.

Štát musí byť silný

„U mimovládnych organizácií platí, že za svoj vplyv vďačia liberálnemu štátu, ktorý sa alibisticky vzdáva zodpovednosti za chod spoločnosti. Štát dnes rezignuje na hospodársku politiku, zavádza predpisy a normy diktované nadnárodnými organizáciami, privatizuje všetko, na čom sa dá zarobiť, a outsourcuje, čo sa dá. Zdanlivo tak otvára priestor pre aktivity občianskej spoločnosti, nezávislé od diktátu štátu. Ale skutočne len zdanlivo.“

A teraz pozor!

Ivan Hoffman ešte na webe parlamentnilisty.cz varuje: „Ak je niečo „NGO“ a v názve to má demokraciu alebo bezpečnosť, treba sa mať na pozore. Určite ide o slobodu, peniaze a život. Kde mimovládne organizácie prerastú štátu cez hlavu, znamená to súčasne prehru občianskej spoločnosti. A kooperácia štátu so zahraničnými agentmi znamená, že občan má nad sebou namiesto jedného otrokára dvoch.“

/ hlavnydennik.sk /