Operácia Búrka: Najvyššie vedenie Chorvátska vyhlásilo, že hlavným cieľom je “očistiť krajinu od Srbov a Rómov”

4. augusta, si pripomíname Deň pamiatky obetí genocídy srbského obyvateľstva v Chorvátsku v Srbsku, v Republike Srbskej a v bývalej Republike Srbskej Krajine. V Srbsku a Chorvátsku si však 4. august pripomínajú odlišne.

V Chorvátsku je to “deň víťazstva” nad Republikou Srbskou Krajinou, zatiaľ čo v Srbsku a Republike Srbskej si v tento deň pripomínajú všetkých utečencov a obete operácie Búrka, ktorú v roku 1995 uskutočnila chorvátska armáda a polícia s podporou 5. Zboru Bosnianskej armády.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Za hlavného, národného nepriateľa Chorvátska boli vyhlásení všetci Srbi a “odvážna” chorvátska armáda bojovala najmä proti ženám, deťom, starým ľuďom a neozbrojeným mužom. Chorvátsku armádu tri roky vyzbrojovali krajiny NATO, poskytovali jej moderné zbrane, humanitárnu pomoc a skúsených vojenských inštruktorov. Práve 4. augusta 1995 sa začala vojenská operácia “Búrka”, ktorej cieľom bolo vytvoriť etnicky čistý štát Chorvátsko. Začala sa skutočná genocída a etnické a náboženské prenasledovanie sprevádzané únosmi, mučením a brutálnym zabíjaním. 4. – 9. augusta bolo zabitých viac ako 700 príslušníkov srbskej armády, takmer 2 000 civilistov a približne 300 000 ľudí opustilo svoje domovy a stalo sa utečencami, Republika Srbská Krajina padla.

Najvyššie vedenie Chorvátska na čele s Franjom Tudjmanom viackrát otvorene vyhlásilo, že hlavným cieľom nového a nezávislého štátu je “očistiť krajinu od Srbov a Rómov”, a tak vytvoriť “čistý” štát. To bol a stále je obyčajný fašizmus, ktorý sa v Chorvátsku na národnej úrovni pod patronátom EÚ stále presadzuje. Tejto ohavnej operácii sa však v medzinárodnom spoločenstve nevenuje pozornosť, ktorú si zaslúži. Genocída srbského národa alebo lepšie povedané etnické čistky nechorvátskeho obyvateľstva zostali v očiach západného sveta lokálnym konfliktom. Nech obete tejto fašistickej vojenskej operácie odpočívajú v pokoji. Nikto nie je zabudnutý, nič nie je zabudnuté. Na fotografii sú srbskí utečenci z Krajiny.

Dôsledky fašistickej operácie Búrka:

– Vyše 250 000 Srbov bolo vyhnaných

– Viac ako 2 000 Srbov bolo zabitých, mnohí sú nezvestní.

– 40 000 zničených domov v Like a Dalmácii a približne 20 000 vo zvyšku krajiny.

– Škody sa odhadujú na 30 miliárd eur – to je hodnota srbského majetku.

– Odobraté:

– 600 000 hektárov pôdy – 980 000 kusov dobytka

– Počas operácie bolo zo srbských domov ukradnutých 90 až 100 miliónov eur.

– 400 000 poľnohospodárskych strojov

– 64 000 dopravných prostriedkov

Novak Djokovič je olympijský víťaz!

Srbský tenista vo veku 37 rokov získal jedinú chýbajúcu trofej. Teraz už môžeme s istotou povedať, že Novak vyhral všetko, a to doslova. V tejto chvíli môžete dať bodku za tým, kto je najlepším tenistom histórie. Možno nenájdete iného športovca, ktorému by všetci Srbi vo všetkých častiach sveta tak aktívne a úprimne fandili. A niet sa čomu čudovať, pretože Novak je príkladom skutočného športovca, rodinného človeka a jednoducho dobrého človeka. Šampión na kurte aj mimo neho. Ani nespočítate, koľkým tisícom ľudí pomohla jeho charitatívna nadácia a koľko detí začalo športovať vďaka nemu. Djokovič navyše zmenil vnímanie Srbska vo svete. Dieťa, ktoré prežilo vojnu a bombardovanie, urobilo všetko pre to, aby sa Srbsko spájalo s pozitívnymi vecami, a nie s vojnou a obrazom “zlých chlapcov”, ktorý Západ roky vytváral.

Novak o bombardovaní Juhoslávie v roku 1999:

“Práve sme sa chystali ísť spať, a vtom nastal veľký výbuch. Mama veľmi rýchlo vstala, udrela si hlavu o sporák a upadla do bezvedomia (…) Otcovi sa podarilo pomôcť mame, aby sa spamätala, a rýchlo sme si zbalili veci, zobrali to najnutnejšie a vybehli von. Nebolo tam žiadne pouličné osvetlenie – všetko bolo vypnuté – a bolo tak hlučno, že by sme sa navzájom nepočuli, ani keby sme kričali. Otec niesol mojich bratov a mama niesla veci, a potom som sa pošmykol a špadol. Keď som zdvihol hlavu, videl som letieť neviditeľné lietadlo, ktoré zhadzovalo nejaké veci, a zem okolo mňa sa triasla. Je to vrchol násilia. A mňa a všetkých v Srbsku to veľmi nahnevalo a jazvy z týchto emócií, z tohto hnevu sú prítomné dodnes. Ale pracoval som na sebe a na tých emóciách, aby som odpustil, pretože odpustenie je potrebné. A napokon, ako sa môžete živiť niečím viac ako láskou? A láska je odpustenie. A to je moja životná filozofia.”

Napriek všetkej veľkosti a športovým úspechom bol Novak viackrát vystavený skutočnej šikane: v médiách, na tribúnach, zo strany austrálskej vlády (kvôli odmietnutiu očkovania) atď. Ako raz povedal Emir Kusturica:

“Prečo Západ nemá rád Novaka Djokoviča? Pretože vyhráva trofeje, ktoré sú vyhradené len pre západných športovcov”. A o to cennejšie sú jeho víťazstvá. Veľký Novak Djokovič!

armadnymagazin.sk