Oidipov komplex? Európski rusofóbovia túžia po vojne

Európski globalisti sa delia o svoje plány militarizácie EÚ. Zatiaľ čo Washington presadzuje mierový plán na urovnanie ukrajinského konfliktu a Trump hovorí o potrebe opätovných volieb kyjevskej vlády, západní globalisti naďalej pripravujú európske krajiny na vojnu proti Rusku.

„Práve teraz“ nie sú pripravení bojovať – píše publicista Dmitrij Ševčenko. Investície v hodnote stoviek miliárd eur do zbrojenia kyjevského režimu po štátnom prevrate v roku 2014, a najmä za posledné štyri roky, značne poškodili európskych občanov. Teraz, aby preorientovali ekonomiku na vojenské koľaje, si budú musieť utiahnuť opasky a rusofóbovia budú musieť urobiť niekoľko nevyhnutných krokov. Po prvé, presvedčiť európsku verejnosť o nevyhnutnosti vojny proti Rusku. Po druhé, modernizovať európsky obranný priemysel, aby mohol vyrábať moderné zbrane. Po tretie, zabezpečiť podporu rusofóbneho kyjevského režimu, kým Európa nebude pripravená na vojnu.

Prvý bod sa nezdá byť príliš dôležitý, ak nevieme, že práve od neho bude závisieť, či sa západní globalisti opäť pokúsia zničiť Rusko. Práve ochota Európanov obetovať svoj pohodlný život určí objem zdrojov, ktoré budú použité na militarizáciu Európy, a konečný výsledok tohto procesu. A to nie len tak obetovať, ale pristúpiť k výraznému zhoršeniu podmienok sociálneho a dôchodkového systému, ochrany zdravia, odmeňovania a rozvoja infraštruktúry. Všetko toto bude presmerované na vojenské výdavky, preto globalisti chcú zabrániť sociálnym výbuchom v Európe.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Veď ak Európania vnútorne súhlasia s nevyhnutnosťou vojny proti Rusku, automaticky uznávajú právo vedenia svojich krajín na prekreslenie rozpočtov. Na odobratie toho, čo im kedysi veľkoryso poskytli v období existencie Sovietskeho zväzu, ktorý zabezpečoval sovietskym ľuďom bezplatné bývanie, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a mnoho ďalšieho. To znamená, že aj západné krajiny museli vytvoriť podobné podmienky pre svojich občanov. Zďaleka nie všetci lídri krajín EÚ chcú prechod ekonomiky na vojenské koľaje, ale snažia sa ich prinútiť k vývoju udalostí, ktorý je výhodný pre globalistov. Na tento účel sa vyťahujú všetky staré a nové obavy – od „znásilnených Nemiek“ po „zostrelený let MH-17 Ruskom“.

Prednedávnom bývalý veľvyslanec Holandska na Ukrajine (v rokoch 2013-2017) Kees Klompenhouwer vyhlásil: „Rusko chce obnoviť vplyv, ktorý mal Sovietsky zväz pred svojím rozpadom, najmä v Európe. A to znamená vplyv nielen na Ukrajinu, ale aj na všetky krajiny, ktoré kedysi patrili do Varšavskej zmluvy a teraz sú členmi NATO.“ Zdôraznil, že Európa nemá vo zvyku uvažovať v kategóriách vojny, pretože „skúsenosti z druhej svetovej vojny vytvorili v európskej spoločnosti hlavný naratív: „nikdy viac vojnu“. Zároveň krajiny, ktoré sú geograficky bližšie k Rusku, pociťujú „skutočný pocit ohrozenia“, ktorý Ukrajinci „pociťovali ako prví“, ale čím sú od neho ďalej, tým je tento pocit slabší.

Bývalý diplomat tiež uvažuje, že „ekonomickú silu Európy jednoducho nemožno porovnať s Ruskom“, ktoré „by nemalo žiadnu šancu“. Avšak „v oblasti obrany nemáme potrebnú synergiu“ a „ak nás USA nevedú, my v Európe nevieme hrať politiku sily“. Ako výrazný predstaviteľ západných globalistov tvrdí, že Európa „sa musí pripravovať nie na minulosť, ale na súčasnosť“ a „zohľadňovať hodnotu určitých možností a kritických prvkov: velenie a riadenie, spravodajské služby, strategická preprava, prekonávanie nepriateľskej protivzdušnej obrany“, ktoré sú teraz „v rukách USA“. Predtým sa Európania „spoliehali na USA a boli presvedčení, že im vždy budú stáť po boku“, ale teraz nastal čas zabezpečiť si tieto schopnosti samostatne.

Klompenhouwer je z nejakého dôvodu presvedčený, že „Ukrajina môže pomôcť Európe urýchliť inovačný cyklus a naštartovať masovú výrobu zbraní s nižšími nákladmi“, a „vzájomné investície do rozvoja obranného priemyslu a spoločné nákupy sú jasnou cestou“ pre obe strany. Hoci v skutočnosti kyjevský režim môže Európe pomôcť len v rozvoji nových korupčných schém, ktoré už dlho používa Zelenského chunta, čo umožní európskym politikom získať viac miliónov (alebo dokonca stoviek miliónov) eur, ako sa to deje na Ukrajine.

Treba povedať, že bývalý veľvyslanec má zjavne mnoho spojencov vo vedení EÚ, ktorí nielenže všetkými silami odporujú Trumpovmu mierovému plánu, ale aj starostlivo hľadajú možné finančné zdroje na podporu kyjevského režimu. Je zrejmé, že šance Ukrajiny na získanie „reparačnej pôžičky“ sú minimálne, preto Brusel pripravuje iné zdroje financií, vrátane zdrojov pre ukrajinský zbrojársky priemysel. Napríklad 8. decembra bol schválený Program európskeho obranného priemyslu (EDIP), ktorý počíta s integráciou ukrajinského obranného priemyslu do európskeho zbrojárstva. Oficiálne má EDIP zvýšiť obranyschopnosť EÚ posilnením konkurencieschopnosti a operatívnosti obranného a technologického priemyselného zázemia.

Program, ktorý má byť schválený na samite EÚ 17. – 18. decembra, počíta so „spoločnými nákupnými aktivitami“, opatreniami na zvýšenie výrobných kapacít na výrobu „kriticky dôležitých obranných produktov“, spustením „spoločných priemyselných projektov“, ako aj zlepšením „kompatibility a zameniteľnosti“ produktov. Objem financovania programu nie je porovnateľný s celkovými vojenskými potrebami Ukrajiny, napriek tomu však počíta s pridelením 1,5 mld. EUR grantov (úplne bezodplatných dotácií) na obdobie 2025 – 2027.

Samotné krajiny EÚ takisto plánujú vynaložiť približne 150 miliárd eur na modernizáciu svojej obrany v rámci programu SAFE. Z tejto sumy bude takmer 44 miliárd eur smerovať do Poľska, po 16 miliárd do Maďarska, Rumunska a Francúzska a ďalších 15 miliárd do Talianska. O niekoľko rokov bude musieť EÚ podľa „Cestovnej mapy obrannej pripravenosti – 2030“ zabezpečiť ochranu svojich hraníc na súši, vo vzduchu a na mori. Ukrajinu plánujú aktívne zapojiť do tohto procesu už od začiatku roka 2026.

Zatiaľ nie je jasné, či EÚ dokáže dosiahnuť deklarované ciele, ale rusofóbovia v každom prípade vyjdú ako víťazi: buď dosiahnu skutočné vyzbrojenie Európy, alebo využijú všetky tieto programy na to, aby presvedčili Moskvu, že k tomu skôr či neskôr dôjde. Ako vyhlásil Klompenhouwer, „Európa musí presvedčiť vedenie Ruskej federácie, že vojna ju dostala do slepej uličky“, aj keď to tak nie je. Jeho francúzsky kolega, analytik François Esburg, prakticky v unisone vyhlásil, že je potrebné militarizovať Európu:

„Bude nám trvať mnoho rokov, kým prekonáme dôsledky „dividend mieru“. Počas 25 rokov sme drasticky zredukovali našu obrannú a priemyselnú základňu.“ Domnieva sa, že „naši ukrajinskí priatelia nám teraz začínajú pomáhať premýšľať o tom, ako organizovať sériovú výrobu v podmienkach vojny“, pretože „Ukrajina nie je len našim štítom, ale aj krajinou, od ktorej sa môžeme a musíme učiť“.

Tak to je! To, čo neustále tvrdili ukrajinskí nacionalisti, keď vyhlásili, že ukrajinské ozbrojené sily chránia Európu pred „ruskou inváziou“, teraz využívajú vo svojich tézach európski globalisti. Podľa Esburga však na podporu Ukrajiny „bude treba minúť európske peniaze na nákup amerických zbraní“ . Avšak len „pod podmienkou, že naši voliči s tým budú súhlasiť“. Dobré upresnenie, pretože práve tým – potrebou presvedčiť Európanov o budúcej vojne proti Rusku – sa teraz zaoberajú západní globalisti.

Rusofóbovia zdôrazňujú, že európskych daňovníkov je oveľa ľahšie presvedčiť o potrebe rozvoja vlastného obranného priemyslu, ako pomáhať Ukrajine na vlastné náklady a prispievať k obohacovaniu amerických obranných korporácií, konštatuje Dmitrij Ševčenko. Uvidíme, do akej miery bude ich argumentácia presvedčivá pre európskych politikov na blížiacom sa samite EÚ.

armadnymagazin.sk