Obvinenie exministra vnútra Kaliňáka zo strany korupčníka-kajúcnika Imreczeho a pochybnosti o zákonnosti postupu pri výbere osoby usvedčujúcej iných na základe politickej objednávky

Jednou z foriem účelovej manipulácie s jednotlivými ustanoveniami procesného trestného poriadku je inštitút spolupracujúceho obvineného a v rámci toho ustálenie znakov, kedy zákon dáva možnosť prokurátorovi určiť, kto bude vybratý do role toho, kto má usvedčovať.

Týmto dôvodom je bez pochýb svojvoľný a nezákonný postup špeciálnych vykladačov zákona pod vedením arcikurátora Lipšica. Títo , bez mihnutia oka manipulujú s jednotlivými ustanoveniami procesného trestného poriadku tak účelovo, že to prekračuje všetky únosné medze.

Jednou z foriem takej manipulácie je inštitút spolupracujúceho obvineného a v rámci toho ustálenie znakov, kedy zákon dáva možnosť prokurátorovi určiť kto bude vybratý do role toho kto má usvedčovať. Teda udavača, ktorý sa má významnou mierou podieľať na objasnení korupcie so zistením alebo usvedčením jej páchateľa, ak záujem spoločnosti na objasnení tohto trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní prokurátorom vybratého obvineného.

Len na margo postupu pani Čaputovej, ktorá ako prezidentka napadla na ústavnom súde súčasnú verziu § 363 sa vynára otázka, či by nemal byť  väčší záujem spoločnosti na dôslednejšej kontrole výberu konkrétnych kajúcnikov pri možnej  svojvôli  špeciálnej prokuratúry na čele pánom Lipšicom. Krivdy, ktoré sa v mene boja proti korupcii zneužívaním tohto zákonného  inštitútu u nás dejú však pani rezidentku vôbec netrápia.

Jednou z takých káuz je aj posledne medializovaný prípad, keď Imrecze, ktorý sa precitol a uvedomil si, že je správne spolupracovať s tými, čo chcú očistiť spoločenskú atmosféru od nekalých praktík minulosti. Uvedomil si, že aj on nesprávne konal, berúc pre seba údajné dorovnávanie svojho štvortisícového platu o ďalšiu čiastku vyše 16.000 €. Takto sa vo svojom prezidentskom postavení finančného šéfovania mal prepracovať na celkom slušné ocenenie, to vychádzalo mesačne cez 20.000 eur.

Za také pôžitky, ktoré mal údajne sprostredkovať exminister Kaliňák a ktoré mal vyplácať podnikateľ Jozef Brhel mal František Imrecze vychádzať v ústrety používaním informácií, ktoré mal ako šéf finančnej správy k dispozícii.

V tejto podobe ide o zjavne trestný čin prijímania úplatku podľa § 328 zákona.

Takto za skutok, kde je Imrecze v dôsledku svojho vedomého a úmyselného konania v postavení obvineného sa z čisto politického dôvodu prikročilo k vytvoreniu kajúcnika s účelovou beztrestnosťou, keď došlo pod rúškom spolupracujúceho obvineného k pochybnému získaniu dôkazu s úlohou usvedčiť jednu z najvyšších politických špičiek, bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

Novovytvorené obvinenie R Kaliňáka však prináša celý rad dôvodných pochybnosti o zákonnosti postupu. Podľa právneho záveru, ktorý je uvádzaný v rozsudku Najvyššieho súdu SR 2 To 11/2015, je priamo vylúčená trestnosť Roberta Kaliňáka z trestného činu podplácania ( rozpor s tým, čo tvrdia Lipšicovci), keď sa údajne mal angažovať na dorovnaní Imerczeho platu cez podnikateľa Brhela.

Z výkladu právnej vety rozsudku totiž vyplýva, že pri zákonnom znaku „pôsobenie na výkon právomoci osoby je potrebné tento vyložiť tak, že ide o uplatňovanie vplyvu páchateľa, zásadne smerujúce k inému než riadnemu výkonu právomoci osoby, ktorá je predmetom pôsobenia. Musí ísť pritom o pôsobenie priame, nie prostredníctvom sprostredkujúcej osoby, keďže zákon také nepriame pôsobenie ako trestný čin nedefinuje“.

Preložené do bežného významu slovných zvratov je tu teda právne stanovisko súdu, aplikovateľné aj na túto kauzu v tom, že Robert Kaliňák by musel pri každom poskytovaní „dorovnávania platu“ podnikateľom Brhelom v každej konkrétnej akcii od Imreczeho požadovať, aby konkrétnym protiprávnym úkonom konal tak, aby došlo k zneužitiu zverenej právomoci. To však nie je vôbec v predmete trestného stíhania ani v náznakoch uvádzané, teda k takému konaniu zo strany obviňovaného vôbec nedochádzalo.

Vážnejšie však pôsobia iné skutočnosti, ktoré v koncovke vylučujú úspech v podobe možnosti právoplatného odsúdenia Kaliňáka v tejto kauze. To sa dá seriózne očakávať, pokiaľ bude rešpektované spravodlivé konanie pred súdom, pokiaľ k nemu dôjde.

Inak, prvou závažnou skutočnosťou je tu čas vymedzený na vykonanie celého trestného konania, čo rozhodne nepraje terajšiemu komandu. Spoločnosť je v očakávaní, že dôjde k zastaveniu tohto bezprávia a honu na čarodejnice. Že sa skončí éra zneužívania trestného práva na likvidáciu opozičných politikov a režimu nepohodlných ľudí. Nemožno teda odhliadať od faktu, že právomoc súčasnej chunty sa tak nezadržateľne končí. A tým aj súčasné bezprávie.

Pokiaľ sa aj svojvoľný výklad arcikurátora Lipšica a jeho svorky týkajúci sa nezákonného trestného konania v tejto veci skončí zneužitím inštitútu podania obžaloby je tu ešte brzda v podobe konkrétneho sudcu, alebo súdu.

Bolo by naivné si myslieť, že sa aj táto trestná vec bude dať s určitosťou premanévrovať do senátu sudcov ŠTS Jána Hrubalu alebo Pamely Záleskej, ktorí sa opakovane na prospech súčasného režimu osvedčili v širšom výklade svojskej spravodlivosti v iných veciach. A aj na najvyššom súde sa odvolacie konanie nemusí dostať do dispozície senátu sudcov Najvyššieho súdu SR Juraja Klimenta alebo Petra Paludu.

Ďalšou, ešte viac podstatnou skutočnosťou je tu právne stanovisko najvyššej súdnej ustanovizne pôsobiacej v rámci Európskej únie. Európsky súd pre ľudské práva opakovane prijal zásadné a záväzné stanovisko v otázke, ktorú súčasná lipšicovská chunta neskutočne ignoruje.

To nemôže zostať bez následkov.

Tie nastúpia okrem morálnej satisfakcie aj v hmotnom význame a to najmä pri odškodňovaní za nezákonný postup tých úradníkov, konajúcich v mene štátu, ktorí zneužívajú zákon.

A tí z nás, ktorí veci vnímajú ako hrubé zneužívanie súčasne zverenej štátnej moci vidia aj dôsledok v podobe trestného postihu.

ESĽP jasne konštatuje aj na dvoch nižšie uvedených veciach, že je porušenie práva na spravodlivé konanie, zaručeného článkom 6 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ: je trestné konanie vedené tak, že sa trestné stíhanie a následné odsúdenie konkrétnej osoby v rozhodujúcej miere zakladá na dôkaze od svedka, ktorý ako spoluobvinený v tej istej trestnej veci uzavrel dohodu s prokurátorom a ktorý teda má očividný motív svedčiť podľa tejto dohody namiesto toho, aby vypovedal pravdivo (kauza Adamčo proti Slovenskej republike).

Rozhodnutím vo veci Bjarki H. Diego proti Islandu – sťažnosť č. 30965/17 súd priamo označil ako neprípustný prístup k získavaniu a používaniu ako dôkazov výpovede osôb priamo zainteresovaných vo veci v postavení svedkov. Tento záver jednoznačne vyplýva z jeho výroku o neprijateľnosti akceptovať ako svedka osobu zjavne podozrivú ako spolupáchateľa na konkrétnom trestnom čine.

Tým len potvrdil, že v rámci slovenských pomerov je nadužívaný prístup celého okruhu vyšetrovateľov, špeciálnych prokurátorov a sudcov špecializovaného súd vrátane súdu najvyššieho v priamom rozpore s princípmi právneho štátu.

Súčasne znovu zavedené trestné stíhanie v označenej veci sa opiera len o jediný priamy dôkaz v podobe plytkého tvrdenia kajúcnika Imreczeho. U tohto „svedka“ špeciálna prokuratúra použila inštitút spolupracujúceho obvineného, hoci mu za úmyselné konanie pri tvrdenom prijímaní úplatkov vo veľkom rozsahu hrozí až dvanásť rokov odňatia slobody. Zneužívajúc svoje postavenie používa pritom tento dôkaz v rozpore s právnym stanoviskom najvyššej súdnej inštitúcie európskeho spoločenstva. A to je očividný dôvod, ktorý okrem tohto kajúcnika priamo usvedčuje aj aktérov, ktorí praktizujú túto hru na spravodlivosť.

Tento postup si zjavne účelovo nevšíma ani ultraliberálna holandská europoslankyňa Veldová, ktorej akosi tiež vadí plnenie zákonných povinností a využívanie právomoci generálnym prokurátorom. Je to vrchol pokrytectva a neprípustné zasahovanie do činnosti našich štátnych orgánov.

Podľa tlačovej konferencie Roberta Ficu zo dňa 2.2.2023 SMER-SD na toto už upozorňoval so slovami, že je nehorázne, aby hlavným politickým argumentom na to, aby vláda mala k dispozícii ďalších deväť mesiacov, vláda, ktorá je odvolaná a neschopná, bolo to, že treba ešte pozatvárať opozíciu. No a včera večer došlo k jasnému naplneniu slov Igora Matoviča, že treba do 30. septembra zlikvidovať opozíciu, pretože došlo k prvému z plánovaných útokov.

„Včera večer sa NAKA, s odsúhlasením špeciálnej prokuratúry a pochopiteľne na pokyn Matoviča a Mikulca rozhodla, že pristúpi k obvineniu s mimoriadne vážneho zločinu voči jednému z najvýznamnejších politikov strany SMER – SD Robertovi Kaliňákovi. Je to útok proti nám, je to útok na konkrétneho významného predstaviteľa presne v duchu, treba zničiť a zlikvidovať opozíciu. Včera bol Robert Kaliňák, po tom, čo bol rozhodnutím generálnej prokuratúry zbavený obvinení z vymyslených tvrdení kajúcnikov, že sme nezákonne získavali informácie a potom sme ich zverejňovali na tlačových konferenciách, včera bol obvinený z obrovskej hlúposti. Opätovne tu máme kajúcnika pána Imreczeho. Pán Imrecze v roku 2021 toho veľa natáral, popísal desiatky strán výpovedí a porozprával všetko, aby si zachránil vlastný zadok. A porozprával príbeh, že Robert Kaliňák mal niečo povedať v súvislosti s jeho odmeňovaním a že potom to mal realizovať nejaký ďalší človek z podnikateľského prostredia. Je to jeho individuálna výpoveď bez akýchkoľvek doplňujúcich dôkazov,“ uviedol Robert Fico.

Podľa terajšej moci sa to však môže, veď je to v súlade so súčasnou líniou a zámermi novej demokracie.

To ale neveští nič dobré, pokiaľ sa svet okolo nás bude uberať týmto smerom. Keď pravda a slušnosť u človeka bude ustupovať zlovôli tých, ktorí sa na princípoch demokracie vyšplhali na čelo peletónu a tvária sa, že oni ako lodivodi môžu všetko.

Je to omyl, taký trend je odsúdený na krach.

Zdroj: eurorespekt.sk