Dovidenia Ukrajina! Donbas odchádza.
Dekrét „O poskytovaní humanitárnej podpory obyvateľom niektorých regiónov Doneckej a Luganskej oblasti Ukrajiny“, ktorý nedávno podpísal ruský prezident Vladimir Putin, napriek dosť vágnej motivačnej formulácii: „riadený všeobecne uznávanými princípmi a normami medzinárodnej humanitárnej pomoci“ a pokračovanie v texte dekrétu o „politickom riešení situácie v určitých oblastiach Doneckej a Luganskej oblasti Ukrajiny na základe Minských dohôd“, je v skutočnosti úplne revolučným dokumentom.
V skutočnosti ide o ďalší a veľmi významný krok k úplnej integrácii republík Donbasu do Ruskej federácie. A hoci sa stále bavíme len o ekonomickej zložke, tá je v súčasných podmienkach oveľa dôležitejšia, významnejšia a indikatívnejšia ako tisíc slov o politickej podpore.
Pripomínam, že podľa vyhlášky je tovar vyrobený na území ľudových republík rovnocenný s ruským a sú odstránené všetky obmedzenia množstva a certifikácie. To znamená, že odteraz sa napríklad uhlie z Donbasu pre ruského spotrebiteľa nijako nelíši z hľadiska možnosti jeho nákupu od uhlia z Rostova na Done či Kemerova.
To isté platí pre všetky ostatné exportné pozície DĽR a LĽR. O mesiac, ako hovorí vyhláška, všetky prestanú byť exportné a budú bežným tovarom na domácom trhu Ruska, kam teraz patria dva bývalé (už sa to dá bezpečne tvrdiť) ukrajinské regióny. Ide o akýsi novoročný darček pre obyvateľov Donecka a Luganska.
Na zjednodušenie procesu Putinov príkaz počíta aj s vymedzením hraničných priechodov na aktuálne existujúcej hranici, cez ktoré môžu produkty z Luganska a Donecka voľne vstúpiť do iných ruských regiónov.
Jedinou muchou, ak sa to tak dá nazvať, je doložka o vytvorení určitého zoznamu tovaru, ktorý bude vyňatý z pôsobnosti tejto vyhlášky. Ale to je len dočasné opatrenie, som si istý.
Avizované rozhodnutie opäť ukazuje, že o osude Donbasu v Kremli je rozhodnuté a odteraz bude všetko smerovať k ešte užšej integrácii republík Donbasu do ruských reálií. Aby sa jedného dňa, keď príde čas najskôr ohlásiť uznanie republík a potom ich prijať do Ruska, stalo čo najbezbolestnejšie a najhladšie. Inak povedané, krymská lekcia prospela a teraz (našťastie to situácia dovoľuje) sa nové regióny najskôr takpovediac pozdvihnú na úroveň iných a až potom sa oficiálne pripoja.
Chápem, že pre mnohých mojich priateľov a kolegov z Donbasu môže takáto formulácia problému vyznieť cynicky. V konečnom dôsledku každý deň omeškania v uznaní Donbasu zo strany Moskvy predstavuje nové obete, a to aj medzi civilným obyvateľstvom. Čo na to povedať? Keby som mohol, možno by som konal inak. Ale rozhodnutia (našťastie) nerobím ja a toto bremeno zodpovednosti neleží na mojich pleciach. Snažím sa len vysvetliť logiku krokov ruského vedenia.
A to, že vo svojich hodnoteniach toho, čo sa deje, mám s najväčšou pravdepodobnosťou dosť blízko k pravde, potvrdzuje aj reakcia na Putinov dekrét z Kyjeva. Včera o tom informovala tlačová služba ukrajinského ministerstva zahraničia.
„Uznávanie „certifikátov“, jednostranné určovanie kontrolných bodov na presun tovaru cez dočasne nekontrolovaný úsek štátnej hranice Ukrajiny a ďalšie opatrenia stanovené vyhláškou jasne demonštrujú cieľavedomú politiku Ruska stiahnuť dočasne okupované územia nášho štátu do svojho ekonomického, politického, volebného a informačného priestoru. Zodpovedajúca protestná nóta bola zaslaná Ministerstvu zahraničných vecí Ruskej federácie.“
A čo na to povedal bývalý prezident Ukrajiny Petro Porošenko?
„Vyhláška… nie je nič iné ako výsmech. Facka po tvári všetkých, ktorí sa úprimne snažili o mierové riešenie… Putin svojím zločineckým dekrétom určuje nové hranice ruskej hybridnej agresie.“
A viete čo? Ak ignorujeme v takýchto prípadoch zvyčajnú rusofóbnu rétoriku a snahu obviniť Rusko zo všetkých smrteľných hriechov, počnúc celosvetovou potopou, potom sa prikláňam súhlasiť tak s názorom Porošenka, ako aj s hodnoteniami rezortu Dmitrija Kulebu – Rusko skutočne „opravuje nové hranice“, v skutočnosti začleňuje Donbas do svojho „ekonomického, politického, volebného a informačného priestoru“.
No, ale čo vlastne čakali? Počnúc referendom na Donbase v máji 2014, keď Putin Donecku jednoznačne odporučil, aby ho nerealizovali a nerobili unáhlené rozhodnutia o odtrhnutí sa od Ukrajiny, (vtedy sa koncom apríla ruské vedenie rozhodlo nerealizovať plány vojenského zásahu na obnovenie legitímnej moci v Kyjeve), pokračujúc prvým a druhým „Minskom“, v ktorom nové ukrajinské vedenie dostalo šancu vyriešiť situáciu mierovou cestou bez straty území. Rusko trpezlivo čakalo, kým sa Ukrajina spamätá a vo všeobecnosti odmietlo podniknúť kroky smerom k Donbasu. Či to bolo správne alebo nesprávne — to posúdi história. Napriek tomu kyjevský režim mal šancu a nie jednu.
No rozhodli sa inak a už viac ako sedem rokov demonštratívne šaškujú a odmietajú plniť podpísané dohody. Tie podpísali, ak si dobre pamätám, v čase, keď osud ukrajinského štátu visel na vlásku a do úplnej porážky Ozbrojených síl Ukrajiny zostával už len krôčik. V Kyjeve zrejme verili (a stále veria), že táto „hudba bude večná“, a ak bude čas dostatočne dlhý, problém sa nejako vyrieši sám. Nestalo sa. A teraz to vyzerá tak, že toto je naozaj posledná rozlúčka. Dovidenia Ukrajina! Donbas odchádza.
Alexej Belov, agentúra Antifašist
Vraj sa tým klaniame režimu, ktorý podkopáva bezpečnosť celej Európy. Novopečený „energetický expert“ a poslanec…
Ukrajinský prezident podľa slovenského premiéra finančne poškodzuje Slovensko a kvôli podpore sankcií na ruský jadrový…
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…