Nový kvantový experiment ukazuje, ako sa vesmír simuluje v mysli

Nedávno bol odvysielaný nový dokumentárny film o fyzike, nazvaný Digitálna fyzika sa stretáva s idealizmom: Mentálny vesmír, ktorý vysvetľuje, že vesmír je v skutočnosti virtuálnou realitou, simulovanou v kozmickej mysli.

Hoci je tomu možno ťažké uveriť, nedávne dôkazy, ako napríklad falšovanie reality od fyzika Antona Zeilingera v roku 2007¹, ako aj ďalšie objavy v oblasti kvantovej gravitácie, prezrádzajúce, že vesmírny čas sa vynára z kvantových informácií, naznačujú, že fyzická realita je simulácia podobná Matrixu. Lenže, simulácia v mysli?

Čo nám o vesmíre hovoria virtuálne reality, kvantová gravitácia, digitálna fyzika a kognitívna veda?

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Zistite to v tomto fascinujúcom dokumentárnom filme „Digitálna fyzika sa stretáva s idealizmom: Mentálny vesmír“.

Teória integrovaných informácií

Podľa teórie integrovaných informácií (IIT), najpoprednejšej teórie v kognitívnej vede, sú vedomie integrované informácie.

To znamená, že kúsky informácií vo vedomom stave nemožno od seba vzájomne oddeliť. Napríklad, informácia, opisujúca oblý tvar ruže, sa nedá oddeliť od jej červenej farby. Človek nemôže mať červeň bez oblého tvaru, ani oblý tvar bez farby, ktorá ho dopĺňa.

Vo vedeckých skúmaniach vedomia je množstvo teórií, týkajúcich sa toho, čo vedomie v skutočnosti je a s ktorými nemôže nikto súhlasiť.

IIT však motivovalo uvedomenie, že napriek tomuto rozšírenému nesúhlasu, jedna vec, na ktorej sa všetci zhodujú, je, ako vyzerá subjektívna skúsenosť, ktorú nazývame vedomím.

Keď sa na niečo pozeráme, tak vidíme (respektíve o nich uvažujeme) dovedna integrované kusy informácií, či už sú to vnemy alebo myšlienky, ktoré sa od seba nedajú nedajú oddeliť, ako vo vyššie uvedenom príklade.

Pekné na tom je, že to funguje bez ohľadu na niečí metafyzický názor alebo to, čomu o mysli verí.

Vedomie vnímame všetci ako integrované informácie, či už sme funkcionalisti, emergentisti, dualisti, materialisti, idealisti, vyznavači teórie typovej identity alebo umelej inteligencie, panpsychisti, neutrálni monisti či niečo ďalšie.

Povedné inak, IIT ponúka spôsob predefinovania problému pre poskytnutie pevného základu, na ktorom sa vedia všetci zhodnúť a na ňom stavať.

Jednoduchú ilustráciu integrovaných informácií poskytuje vaše vedomé vnímanie tohto obrazu ruže. Červená farba a oblý tvar sú časťou jednotného celku a nedajú sa rozložiť. 

Teória integrovaných informácií opisuje túto červenosť a oblosť jednoduchým integrovaným phi stavom. 

Kvantové „zauzlenie“

Zaujímavé ale je, že tie informácie sú všadeprítomné a dajú sa všade nájsť. Nie je napríklad potrebné, aby boli informácie v mozgu.

Môžu to byť aj informácie v počítači alebo v čomkoľvek inom a môžu to byť dokoncaaj kvantové informácie, nachádzajúce sa v kvantovom zauzlení.

Giulio Tononi, kognitívny vedec, ktorý stojí za IIT, kvantové zauzlenie informácií vlastne explicitne definuje ako formu integrovaných informácií².

V práci Vedomie ako integrované informácie: Predbežný manifest píše:

„Kvantové zauzlenie a integrované informácie, do tej miery, že človek nemôže nezávisle spletať dva prvky, sú po informačnej stránke jedno.“

To, či je ľudské vedomie napojené na zauzlenie alebo nie, je kontroverzná záležitosť, hoci niektorí uvádzajú spojitosť medzi zauzlením a vedomím v mechanizme zodpovednom za prerušenie vedomia v anestéze.

Dôležité je ale poznamenať, že dokonca aj medzi tými, ktorí taký názor odmietajú, je prevládajúcou alternatívou funkcionalizmus, presvedčenie, že myseľ je funkciou mozgovej činnosti.

Zaujímavé však je, že na funkcionalizmus zauzlené informácie by boli aj tak identické s vedomím, keďže fungujú ako integrované informácie matematicky presným spôsobom!

Ak je vedomie funkcia, potom nemusí záležať na tom, čo funkciu robí.

Ako sa však toto spája s tým, čo simuluje vesmír?

Sean Carroll je jeden z geniálnych fyzikov, stojacich za korešpondenciou AdS/MERA. Keď sa teória profesora Carrolla skombinuje s IIT, ukazuje sa, že vesmír je vynárajúci sa Matrix, ako simulácia zauzlených kvantových informácií v kozmickej mysli.

Zoznámte sa so Seanom Carrollom, fyzikom z Kalifornského technologického inštitútu.

Pri práci na probléme kvantovej gravitácie, v pokuse spojiť kvantovú mechaniku s Einsteinovou teóriou relativity, zistili vedci vzťah medzi gravitáciou a zauzlením.

Carroll je presvedčený, že pri ďalšom rozvedení tohto vzťahu sa časopriestor v skutočnosti simuluje zo zauzlených kvantových informácií³v hlbšej vrstve reality.

Ako je vysvetlené v dokumentárnom filme Mentálny vesmír, Carrollova teória, nazvaná Korešpondencia AdS/MERA (čo je skratka pre dlhý názov „Anti deSitter/Multiscale Entanglement Renormalization Ansatz“), uvádza do vzájomného vzťahu modely zauzlených informácií s geometrickými tvarmi časopriestoru, ktoré sa z nich vynárajú.

Dokumentárny film potom ukazuje dômyselný spôsob, ako sa to už dá dokázať priamymi dedukciami zo známych kvantových experimentov, potvrdzujúcimi teóriu profesora Carrolla.

Dajte ale dokopy teórie AdS/MERA a IIT a ukazuje sa, že tieto zauzlené informácie sú vlastne vedomie! Časopriestor a všetky objekty v ňom sa vynárajú zo základného vedomia!

IIT však vylučuje informácie, ktoré nie sú vo vedomom stave človeka, takže nie všetko z tohto vedomia, alebo phi, ako to nazýva Tononi, je naše. Z tohto by sa tiež zdalo, že vesmír sa nesimuluje ani v mysli človeka.

Lenže, ako sa ukazuje, zauzlenie, a tým aj integrácia informácií, sú v kvantovej mechanike vo vzťahu k referenčnému rámcu človeka.

Keď existuje dosť vysoký referenčný rámec, ktorý by sa dal opísať ako nejaká vlnová funkcia univerza, potom by ten rámec kódoval phi nejakej jedinej kozmickej mysle a v nej by sa simuloval celý vesmír!

Ako sa ukazuje, existencia takej vlnovej funkcie univerza bola nedávno potvrdená veľmi zaujímavým experimentom⁴.

Znamená, že vesmír sa v skutočnosti simuluje v kozmickej mysli! Zistenie toho, a mnohého ďalšieho, vo vyššie uvedneom dokumentárnom filme, však ponechám na vás.

Odkazy:

1. Zeilinger, Anton a kol. (2007), An Experimental Test of Non Local Realism, Nature

2. Tononi, Giulio (2008), Consciousness as Integrated Information: a Provisional Manifesto, anotácia č. 14

3. Carroll, Sean (2015), Does Spacetime Emerge From Quantum Information?, blog The Preposterous Universe

4. Moreva, Ekaterina a kol. (2013), Time from quantum entanglement: an experimental illustration

Zdroj: thespiritscience.net, Spracovala: Silavedomia.sk