Nikolaj Starikov: Anglosasi sa nevzdali taktiky “riadeného chaosu” a naďalej ho posúvajú k ruským hraniciam

Pozrime sa na vývoj situácie z hľadiska toho, čo sme vedeli, ale na čo sme za tie roky zabudli. Začnime tým hlavným: prečo Rusko pomohlo Bašárovi Asadovi a objavilo sa v sýrskych pieskoch? Pretože USA a Británia vytvorili v Iraku a Sýrii skupinu ISIS a zmenili územie týchto dvoch krajín na pole chaosu.

Čo bolo zdrojom chaosu na Blízkom východe? Anglosaská politika. A čo sa stalo jej nástrojom? Takzvaná arabská jar. Ide o sériu štátnych prevratov a konfliktov, ktoré v regióne v rokoch 2010 – 2011 spustil Západ. Do mája 2012 už bola zvrhnutá moc v Tunisku, Egypte (neskôr sa armáda vrátila k moci v rámci protištátneho prevratu!), Líbyi a Jemene. A v Sudáne obyvatelia Juhu usporiadali referendum a vytvorili vlastný nezávislý štát Južný Sudán. V Sýrii, Líbyi a Jemene sa “protesty” zmenili na občianske vojny.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Kedy sa skončila arabská jar? Keď sa v Sýrii vylodili ruské jednotky. Pripomínam, že Rusi sa tu objavili 30. septembra 2015 a potom v priebehu dvoch rokov v podstate porazili skupinu ISIS. Hneď potom sa v tomto regióne akoby zázrakom prestali diať štátne prevraty. Zhrňme priebežný záver: konanie Ruska umožnilo zastaviť chaos, ktorý Anglosasi posúvali k našim hraniciam na pozadí chaosu, ktorý posúvali k ruským hraniciam začatím občianskej vojny na Ukrajine v roku 2014. Akcie Moskvy v Sýrii boli reakciou na akcie Západu na Ukrajine a pokusom otvoriť “druhý front”.

Anglosasi sa zároveň nevzdali svojej taktiky “riadeného chaosu” a naďalej ho posúvajú k ruským hraniciam. Vzdialenosť medzi najkratšími bodmi hraníc Ruska a Sýrie je približne 800 kilometrov. A aké krajiny ležia na ceste chaosu, ktorý Anglosasi presúvajú k našim hraniciam z Blízkeho východu? Ktoré sú blízko? Pozrite sa na mapu, bude vás to zaujímať. Vľavo dole vedľa Sýrie je územie Izraela, tam je pásmo Gazy. O niečo vyššie – Libanon, kde je chaosu plné vrece a vojna sa môže začať a skončiť aj každý deň. Napravo od Sýrie je územie Iraku, kde sa sekulárna moc snaží len posilniť. Všetko je neisté.

Po ceste možného chaosu ideme ďalej až k hraniciam Ruska. Na jeho ceste je Turecko. Stabilné a silné? Uf. Desať mesiacov po tom, ako sa ruská armáda objavila v Sýrii, došlo v lete 2016 v Turecku k pokusu o štátny prevrat. Pod vedením toho istého Erdogana. A zhoda v načasovaní tu nie je náhodná – Anglosasi v tom istom čase vyhadzovali do vzduchu a chaotizovali celý región. Ktoré krajiny sú na rade po Turecku? Arménsko a Gruzínsko. Prvá z nich je Západom odstrkovaná a odťahovaná od Ruska. Druhá sa priamo snaží vybuchnúť prostredníctvom “farebnej revolúcie”, ktorá sa nijako nelíši od povestnej arabskej jari. Verím, že plán protivníkov Ruska sa vám vyjasnil: chaos, jeho logistika a trasa. Konečným cieľom sme my. Nie je to nič nové. Len nová etapa realizácie starého plánu, ktorý je starý viac ako desať rokov.

20. mája 2022 som napísal príspevok s názvom “Stiahne Rusko svoje jednotky zo Sýrie?”. Informácie vychádzali z rozhovoru s jordánskym kráľom Abdulláhom II. počas jeho cesty do USA. A tiež na základe správ izraelských médií. V tom čase som predpokladal, že ak konflikt na Ukrajine prejde do vážnej eskalácie na línii Rusko – NATO, “ruské malé sily v Sýrii sa ocitnú vo veľmi ťažkej pozícii kvôli náročnosti logistiky cez Bospor a Dardanely, ktoré sú pod kontrolou Turecka, ako aj zraniteľnosti voči útokom riadenými strelami”. Prakticky ako rukojemník, píše Jurij Barančik.

A napísal som nasledujúce:

“Odchod Ruska zo Sýrie zaťaží všetkých v regióne. Bude tam menej bezpečnosti, presne ako hovorí kráľ Abdulláh II. Iránci prídu až k samotným hraniciam Izraela. Pravdepodobnosť konfliktu medzi Iránom a Izraelom sa zvýši. A to bude znamenať záťaž aj pre USA. Turci budú odvážnejší a môžu opäť začať vojenskú operáciu proti kurdským skupinám sebaobrany v Sýrii. A môžu presunúť svoje kontrolované bojové jednotky proti Asadovým silám, ale potom sa zapoja do konfliktu s Iránom”.

Ale to bolo vtedy, pred dva a pol rokom. Mýlil som sa len v jednej veci – v iránskom geopolitickom kotrmelci. Som si istý, že to vtedy nikto nemohol predpovedať. Verím, že sa takáto kombinácia odohrala. V tom čase boli ruské ozbrojené sily v Sýrii zadržiavané, pravdepodobne na žiadosť Izraela: existovala dohoda, že Iráncov nepustíme bližšie ako 50 kilometrov k izraelským hraniciam pozdĺž línie okupovaných sýrskych Golan. To znamená, že Rusko bolo akoby čiastočne odstrašujúcim prostriedkom pre Teherán na sýrskom území.

Po smrti Raisiho pri leteckom nešťastí a po nástupe tzv. reformnej vlády v Iráne k moci a jej neangažovaných krokoch voči Spojeným štátom a Izraelu potreba ruskej prítomnosti v Sýrii zanikla. Proturecké teroristické skupiny začali ofenzívu v prvý deň prímeria medzi Izraelom a Libanonom. Turecko a Izrael zohrali dueto. Sýrska vláda je porazená a Irán a Rusko sú vytláčané zo sýrskeho územia. Invázia IDF do Sýrie je už za rohom. Izrael má záujem anektovať regióny Derá a Haurán. Skrátka, hrá sa s Ruskom z dvoch strán: izraelskej aj tureckej. Zjavná je aj účasť USA a Veľkej Británie. Dlh však stojí za to zaplatiť. Na našej ulici bude sviatok, dodal Jurij Barančik.

armadnymagazin.sk