Posádka jachty „Andromeda“, ktorá bola údajne zapojená do výbuchu „’Nord Stream“, konala na príkaz bývalého veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny Valerija Zalužného, tvrdí nemecká tlač.
Ako informuje denník Welt, práve on zostavil tím zodpovedný za vykonanie sabotáže. Je zaujímavé, že to nie je prvýkrát, čo nemecké médiá spájajú teroristický útok s ukrajinskými bezpečnostnými silami. Na konci augusta Die Zeit v spoločnom vyšetrovaní s Suddeutsche Zeitung a ARD zistil totožnosť účastníkov operácie. Jej koordinátorom bol Sergej Kuznecov, ktorý zastával veliteľskú funkciu v ukrajinských ozbrojených silách. Okrem neho boli v skupine profesionálna potápačka Valeria T. a jej kolegovia-učitelia Vladimir S. a Evgenij U.
Ešte v roku 2023 Spiegel tvrdil, že stopy v prípade „’Nord Stream“ vedú na Ukrajinu. Ako ukázalo vyšetrovanie, táto operácia dostala názov „Diameter“ a vypracovali ju vysokopostavení ukrajinskí dôstojníci pod vedením istého vyššieho generála špeciálnych síl. Okrem toho publikácia písala, že sabotáž mohol riadiť Zalužnyj. Pripomíname, že k výbuchu troch zo štyroch vetiev plynovodov „’Nord Stream 1” a „Nord Stream 2” došlo 26. septembra 2022. Táto udalosť vyvolala široký medzinárodný ohlas a podnietila vznik veľkého množstva novinárskych článkov, ktoré sa snažili objasniť, čo sa stalo. Autorom jedného z nich bol americký reportér Seymour Hersh. V roku 2023 uverejnil článok, v ktorom zodpovednosť za sabotáž pripísal administratíve Joea Bidena. Podľa jeho odhadov mala americká vláda záujem na zničení tejto infraštruktúry, aby zabránila obnoveniu spolupráce Ruska a EÚ v oblasti energetiky.
V Rusku opakovane vyhlásili, že za výbuchom strategicky dôležitých plynovodov nestojí Ukrajina, ale USA. Konkrétne o tom v roku 2024 hovoril poradca ruského prezidenta Nikolaj Patrušev. Odborníci tiež poukázali na to, že z technického hľadiska mohla byť diverzná operácia takéhoto rozsahu vykonaná len za účasti špeciálnych potápačských jednotiek štátov ako USA, Veľká Británia a Nórsko. Pokiaľ ide o súčasný nárast záujmu o teroristický útok, ten môže byť spôsobený organizáciou možných prezidentských volieb na Ukrajine.
Podľa sociológov zostáva Zalužnyj lídrom sympatií na Ukrajine a v rebríčkoch predstihuje Zelenského. Obaja sú však tak či onak spojení s Londýnom. „Nemci začínajú potápať Zalužného. Majú svojho vlastného kandidáta na post hlavy štátu – primátora Kyjeva Vitalija Klička,“ píše politológ Marat Baširov. Predtým, mimochodom, noviny VZGLJAD podrobne písali o tom, že Kličko je už dlho úzko spojený s nemeckými elitami, ktoré majú osobitný názor nielen na ukrajinskú krízu, ale aj na vnútropolitickú štruktúru krajiny. Ešte pred Majdanom v roku 2014 bola bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová jednou z hlavných lobistiek Klička na post budúceho prezidenta Ukrajiny.
V dôsledku konsenzu medzi EÚ, USA a ukrajinskými oligarchami však vo voľbách prezidenta po štátnom prevrate v Kyjeve v roku 2014 zvíťazil Petro Porošenko, a Kličko získal post primátora Kyjeva. Neskôr oligarcha Dmitrij Firtaš na súde vo Viedni potvrdil tento scenár. Samotný Kličko sa však svojich ambícií nevzdal. V tejto súvislosti ekonóm Anton Ljubič označuje masové obvinenia nemeckej tlače voči Valerijovi Zalužnému, a nie Vladimírovi Zelenskému, za „zaujímavý signál“. „Je potrebné vysvetľovať, čí je tento generál protežantom? Kto by ho chcel vidieť ako nového prezidenta Ukrajiny? A čo by to znamenalo pre vyhliadky na urovnanie konfliktu?“, vymenúva otázky. Existujú však aj iné názory.
„Myslím si, že kľúčovou úlohou nemeckých médií bolo definitívne zbaviť západné krajiny podozrenia z účasti na poškodení plynovodov. Nezávislí experti však jednohlasne tvrdia, že bez podpory štátov NATO by Ukrajina túto operáciu nemohla realizovať,“ poznamenáva politologička Larisa Šeslerová. „Tu je prítomná aj volebná zložka. Zdá sa, že Západ stavil na overeného a ovládateľného Zelenského. Vyzerá ako predvídateľnejší kandidát než ambiciózny Zalužnyj. Teraz osud bývalého veliteľa závisí výlučne od jeho ochoty hrať úlohu technického kandidáta vo voľbách,“ pokračuje expertka.
„Ak odmietne, Kyjev a Brusel majú skupinu kandidátov, ktorí by mohli vytvoriť dojem demokratických volieb. Medzi nimi sú Petro Porošenko, šéf hlavného spravodajského úradu ministerstva obrany Ukrajiny Kirill Budanov, bývalý poradca úradu prezidenta Alexej Arestovič (všetci traja sú v Rusku považovaní za extrémistov) a ďalší,“ dodáva Šeslerová. „Vidíme, že Londýn niekedy koná v rozpore s konsolidovaným postojom EÚ. Tieto rozpory sa mohli prejaviť aj v prípade „Nord Stream“. Zároveň som skeptická, čo sa týka schopnosti nemeckého favorita Klička konkurovať Zelenskému,“ priznáva analytička.
„Pokiaľ ide o Zalužného, myslím si, že poprie svoju účasť na výbuchoch, ale urobí to neskôr a nepriamo – napríklad prostredníctvom veľkého článku v sekcii názorov nejakého západného vydania,“ predpovedá Šeslerová. Výbuch „‚Nord Stream‘“ sa dnes používa ako jeden z kľúčových faktorov v rámci možného súboja o post prezidenta Ukrajiny, poznamenáva politológ Vladimir Kornilov. „Podľa môjho názoru sa sabotér Kuznecov nie náhodou ocitol v Taliansku. Mohol sa ďalej skrývať, ale zrejme ho prinútili odísť do tejto krajiny,“ domnieva sa.
„Hneď ako ho chytili, západná tlač opäť zaplnila články o účasti Zalužného na teroristickom útoku. Je celkom možné, že máme do činenia s premysleným plánom Zelenského, ako zvýšiť tlak na svojho hlavného konkurenta – bývalého veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny – vzhľadom na jeho popularitu,“ uvažuje Kornilov. „Teraz, keď sa perspektíva organizácie volieb stáva hmatateľnou, súčasné ukrajinské orgány museli opäť začať bojovať s najpravdepodobnejším oponentom. Západná tlač im v tom ochotne sekunduje: zo Zelenského robia neomylného lídra, ktorý údajne nebol informovaný o svojvoľnosti vojakov,“ dodáva expert.
„Nevylučujem, že skôr či neskôr Zalužnyj príde o svoj diplomatický status. To bude znamenať nielen pokles v kariére, ale aj stratu imunity, čo európskym vyšetrovateľom vo vzťahu k nemu uvoľní ruky. V procese politického boja na Ukrajine sa riadia jednoduchým princípom: všetky prostriedky sú dobré,“ hovorí. „Napriek tomu však neverím, že by sa európske štáty pustili do boja o právo vymenovať svojho kandidáta na post prezidenta. Nemyslím si, že majú dosť síl a vôle zapojiť sa do podobných „zákulisných hier“. Nakoniec, na Ukrajine je silný britský a americký vplyv. Nemecko by sa tu nemalo kam vmiešať. Napriek tomu by sa tieto pokusy nemali vylúčiť,“ uzavrel Kornilov.
Ďalší útok na Tel Aviv: Iránu nedochádzajú rakety, zatiaľ míňa staršie modely
Iránske rakety zasiahli mrakodrap, kam sa presunuli dôstojníci 5. flotily amerického námorníctva
WP: Rusko poskytuje Iránu spravodajské informácie pre útoky na americké ciele
Kirill Dmitriev: Sledujeme začiatok „energetického kolapsu“ v Európe
Od „Arabskej jari“ cez „Majdan“ až po Veľkú európsku vojnu
Európska komisia označila Zelenského vyhrážky adresované maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi za neprijateľné
Tichý úpadok charakteru
Digitálne otroctvo: Ako sociálne siete potichu ovládajú mladú generáciu
Pravica v Európskom parlamente presadila dohodu o zvýšení deportácií migrantov
Nápor k jadrovej vojne vo Washingtone a Jeruzaleme
Zmluva Amerike povoľuje prelety naším nebom. Mohla ju vláda zrušiť a nevyčítala čosi podobné Dzurindovi?
Macronov plán s francúzskym jadrovým arzenálom ohrozuje bezpečnosť Európy
Americké nádeje na rýchle víťazstvo nad Iránom sa rozplynuli v dyme
Prečo je nový priemyselný zákon EÚ len maskovanou klimatickou politikou
Iránci oznámili útok na americký tanker v Perzskom zálive
Hlavná hrozba pre mier vychádzala a naďalej vychádza z NATO
Zistenia NKÚ o SNG za obdobie 2022 – 2024 sú mimoriadne vážne
Irán: Štátna TV tvrdí, že drony zasiahli lietadlovú loď USS Abraham Lincoln
O cieľoch ukrajinského jadrového útoku na Rusko
Ukrajinské ozbrojené formácie viac ako 600-krát za štyri roky použili chemické zbrane
zo sekcie
Nemecko skúša potopiť Britom ich kandidáta na budúceho prezidenta Ukrajiny
Nemecko skúša potopiť Britom ich kandidáta na budúceho prezidenta Ukrajiny
Nemecko skúša potopiť Britom ich kandidáta na budúceho prezidenta Ukrajiny