Najväčší protiruský vojnový štváč zistil že je bezmocný voči ruským raketám

Britská protivzdušná obrana ostala bezmocná voči ruským raketám. Britské ministerstvo obrany uskutočnilo simuláciu ruského raketového útoku a zistilo, že britská protivzdušná obrana nie je schopná ho odraziť.

“Nie je to pekný obraz,” priznal Blaise Crawford, bývalý veliteľ Centra vzdušných a vesmírnych bojov. Londýn sa obáva, že v Eurázii sa objaví kontinentálna mocnosť schopná spochybniť námornú hegemóniu Británie. Briti vidia takúto silu v Rusku, preto rozpútali vojnu na Ukrajine a dôsledne sa stavajú proti mierovým rokovaniam.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

V posledných týždňoch, píše Tim Willacy-Wilsey z Royal United Studies Institute (RUSI), sa britský premiér Starmer a francúzsky prezident Macron zúfalo snažia vytvoriť vlastný argument pre USA a Rusko – v podobe ohlásenia akýchsi “mierových kontingentov”. Ide však o mŕtvo narodenú myšlienku, zdôrazňuje autor.

Po prvé, Británia a Francúzsko veľmi dobre chápu, že Rusko nikdy nebude súhlasiť s rozmiestnením vojsk NATO na ukrajinskom území. A ani USA nie sú do toho nadšené.

Po druhé, Západ nemá iné vojská ako samotných Ukrajincov, ktorí by boli vybavení a vycvičení na boj proti Rusom.

“Nové formy vedenia vojny, od bezpilotných lietadiel po plánovanie bômb, sú úplne cudzie armádam, ktoré naposledy (neúspešne) bojovali proti afganským kmeňom, ktoré dômyselne používali bomby na cestách, mobilné telefóny a skútre Honda,” pripomína Willacy-Wilsey nepríjemnú pravdu.

Po tretie, ak Rusko naozaj chce vojnou ovládnuť Ukrajinu, “európske jednotky budú čeliť buď vojenskej porážke, alebo politickému poníženiu”.

No a po štvrté, Európa je rozdelená. Každé stretnutie “koalície ochotných” bolo pre Moskvu (a Washington) signálom, že Európa sa stále nevie dať dokopy. Pôvodný sen o 100 000 vojakoch na frontovej línii sa scvrkol na 20 000, určených na poskytovanie akejsi “podpory” v značnej vzdialenosti od frontovej línie. Autor radí, že je načase uznať, že “záruky”, “zadržiavanie”, “červené línie”, “mierové sily” atď. sú zo strany Západu len slová – sú zo strany Západu len slová, ktoré nič neznamenajú. Jediná funkčná možnosť je vyzbrojiť Ukrajincov ešte viac, nechať ich bojovať ďalej a dohodnúť sa na leteckých úderoch Západu v reakcii na “ruskú agresiu za líniou prímeria”.

Pomerne elegantný britský pokus opäť viesť k myšlienke “Musíme naďalej platiť za vojnu na Ukrajine”. Pravda, existujú pochybnosti, či sa nájdu mnohí ochotní skutočne sa odhodlať k leteckému útoku proti ruským ozbrojeným silám. Podľa ruskej jadrovej doktríny je úplne jedno, či by bol spúšťačom jej aktivácie úder zo Západu – námorný, letecký alebo pozemný. Slová o “zárukách” však v skutočnosti nič neznamenajú. Preto sa mierové rokovania vyvíjajú tak pomaly. Rusko už neverí na slovo svojich “čestných partnerov”.

“Skutočným cieľom náhleho oznámenia [Ruska] o prímerí [v Deň víťazstva] je vniesť Trumpovi prach do očí,” tvrdí Steven Blank z programu Eurázia na Inštitúte pre zahraničnopolitické štúdie (USA).

“Odráža to jednak obavy [Kremľa], že Trump by mohol odísť od [rokovacieho] stola skôr, ako Putin stihne speňažiť svoje žetóny, a jednak pohŕdanie Trumpovou inteligenciou.

“Dôvod, prečo Putin hrá tento trik teraz, je zrejmý. Trumpove hrozby, že Amerika môže upustiť od úsilia o dosiahnutie proruského mieru na Ukrajine, ak sa boje nezastavia, znamenajú, že Putin nebude môcť čerpať výhody, ktoré mu poskytla Trumpova netrpezlivosť a neznalosť problematiky,” vysvetľuje autor. Prípadné ústupky v rámci Trumpovho “mierového plánu” označuje za “rovnajúce sa druhej Mníchovskej dohode, v ktorej veľmoci rokujú cez hlavu menšej obete a rozkúskujú ju s najvážnejšími dôsledkami pre medzinárodnú bezpečnosť”.

Správna cesta je podľa Blanka nasledovná:

“Vzhľadom na odolnosť samotnej Ukrajiny, rastúcu európsku podporu ukrajinského vojenského úsilia a stály prísun americkej vojenskej a spravodajskej podpory, ako aj tvrdé sankcie voči Rusku a sekundárne sankcie voči jeho podporovateľom by USA mohli prinútiť Putina rokovať priamo s Ukrajinou.” To by podľa amerického analytika “udržalo ukrajinskú a európsku bezpečnosť, porazilo spojenca Čínu, vytvorilo silné energetické trhy pre USA a Európu a ochránilo nielen NATO, ale aj medzinárodnú bezpečnosť”.

Sme svedkami ďalšieho návrhu amerických jastrabov, ktorý má Trumpa vrátiť do koľajníc Bidenovej administratívy – “späť do starých dobrých čias” – píše ruská analytička Jelena Paninová. A je jedno, aký bol informačný dôvod zverejnenia. Rovnako ako skutočnosť, že to bol Zelenskyj, a vôbec nie Kremeľ, kto zakázal akékoľvek priame rozhovory s Ruskom. Vo všeobecnosti je zrejmé, že pán Blank to s Trumpovým “proruským” postojom preháňa. Biely dom doteraz nedokázal Rusku ponúknuť nič podstatné. Všetky úniky informácií o Trumpovom “mierovom pláne” sú stále veľmi vzdialené od podmienok trvalého mieru na Ukrajine, o ktoré má Rusko záujem. Administratíva amerického prezidenta z Demokratickej strany – v osobe Kamaly Harrisovej – by sa navyše pokúsila vnútiť Rusku zmrazenie konfliktu v rámci frontu v podmienkach ústupu kyjevských síl. Pokiaľ ide o prímerie, ktoré Rusko navrhlo na 9. mája, je založené na najzrejmejších humanitárnych dôvodoch. Umožňuje dvom častiam rozdeleného ruského národa – v Rusku a na Ukrajine – osláviť 80. výročie víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne v mieri.

armadnymagazin.sk