„Najhoršie je, že som si už zvykla.“ Autentické výpovede školákov, ako sa cítia, keď nemôžu do školy

Až na pár výnimiek sú deti doma prakticky od začiatku školského roku. Mnohí z tých, ktorí prešli na novú školu, ešte ani nevideli svojich spolužiakov či učiteľov naživo bez rúšok, o utváraní nových kamarátstiev nehovoriac. O neblahých účinkoch izolácie na deti a tínedžerov sa už popísalo veľa, ako to však vidia samotné deti? Opýtali sme sa v našej ankete.

Najhoršie je, že som si už zvykla

Online vyučovanie, ako aj všetko ostatné, má svoje plusy aj mínusy. Ja osobne sa učím z domu už niečo vyše pol roka a asi najhoršie na tom je, že som si na to zvykla. Zo začiatku to bolo ťažké, pretože v septembri som nastúpila na gymnázium a školu som fyzicky navštevovala len niečo viac ako jeden mesiac. Okrem toho, že učivo je niekedy naozaj zložité, mi prekáža, že v niektoré dni máme aj päť online hodín a niekedy učiteľ predĺži hodinu a nemáme žiadnu prestávku. Čo sa krúžkov týka, raz do týždňa tiež mávam hodinu flauty online, čo je niekedy veľmi nepraktické, keďže ma kvôli zlému spojeniu učiteľ môže zle počuť a nevie mi povedať, čo presne hrám zle. Ale aj na to sa dalo za ten čas zvyknúť. S kamarátmi a spolužiakmi som pravidelne v kontakte cez sociálne siete, ale aj tak by sme sa už konečne radi stretli. Ako asi každý, aj ja by som sa rada čo najskôr vrátila do školy. V poslednej dobe som na sebe dokonca začala pozorovať problémy so spánkom.
(Nikita Gracíková, prváčka na bratislavskom gymnáziu)

Je fajn byť doma, ale už by som rád aj zas cestoval na internát

Izolácia a dištančné vyučovanie mi už začínajú trošku prekážať. Akože je fajn byť doma, ale už by som chcel stretnúť konečne svojich kamarátov. Navyše rozvrh nám neskrátili ani neupravili. Máme každý deň 6 alebo 7 hodín. Vždy sa mi chce spať. Čo sa ešte zmenilo, že teraz necestujem na internát, ale asi by som radšej zas cestoval. Ale nejako sa to dá prežiť.
(Adam, prvák na biligválnom gymnáziu, Košice)

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Ešteže môžem chodiť na husle

Veľmi mi chýba škola, najmä spolužiaci. Nemôžem sa už dočkať, keď sa uvidíme. Online vyučovanie je fajn, ale len taká polovičná náhrada školy. Vždy sa poteším, keď aspoň na prechádzke s rodičmi stretnem nejakú kamarátku. Som tiež rada, že aspoň raz do týždňa máme povolenú vyučovaciu hodinu v ZUŠke, kde chodím na husle. Mám doma veľa voľného času, a rada vtedy čítam. Zaujímajú ma najmä psy a už sa teším, keď pôjdem s rodičmi do útulku venčiť psíkov. No a ešte chodíme s rodičmi do Slovenského raja, ktorý máme tu kúsok, čo ma tiež baví.“
(Anetka Šargová, druháčka na základnej škole, Spišská Nová Ves)

Z elektroniky ma občas bolí hlava

Celková izolácia a dištančná výučba mi až tak neprekáža. Viac-menej mi to takto vyhovuje. Nemusím dochádzať každé ráno do školy, čiže mám ráno viac času. Tak isto aj po vyučovaní. Online vyučovanie mi nijako neprekáža. Čo sa týka spolužiakov, tak tí mi ani nejako extra nechýbajú, jedine mi chýba moja kamarátka, s ktorou som sa zvykla stretávať každý deň a teraz nemám šancu sa s ňou vôbec vidieť… Nevýhodou je možno ešte používanie elektroniky takmer celý deň, z čoho mám niekedy bolesti hlavy, ale dá sa to prežiť. Naši učitelia berú ohľad na naše zdravie a psychiku, čiže tak. (úsmev)
(Zoja, prváčka na gymnáziu, Prešov)

Chýba mi pani učiteľka

Je strašné, že nechodíme do školy. Chýba mi učiteľka Janka. Vždy, keď si na ňu spomeniem, začnem plakať. Že sa s ňou nemôžem objať… Na online škole mi prekáža, že rodičia môžu počuť, o čom sa rozprávame. Tento školský rok som chcela začať chodiť na plávanie, ani to nemôžem, pretože plavárne sú zatvorené. Chodím na flautu, máme online hodiny, ale je to iné, napríklad nám nemôžu opraviť chyby pri hraní. S kamarátmi sme málo, naozaj málo, občas na štadióne, ale to sa ani nerozprávame, pretože vieme, že je to nebezpečné. Keď sme vonku a máme rúška, to je, akoby sme vonku ani neboli. Keď dýcham v rúšku, necítim čerstvý vzduch. Pomáha mi, že som sa naučila korčuľovať a tiež mi robí dobre, že si maľujem do takého zamykacieho denníka. Kreslím si tam Pipi alebo rôzne čertoviny, aj postavy z knižiek, ktoré si čítame, napríklad Dokonalú Kláru od Gabriely Futovej. Bola by som rada, ak by s nami boli rodičia viac a aby nepracovali cez víkend.
(Ema Pekarovičová, druháčka na základnej škole v Novom Meste nad Váhom)

Pomáha mi, že sa učím žonglovať

Pre mňa je to, že nechodíme do školy, také neobyčajné. Na učení cez počítač sa mi nepáči, že nemáme prestávky. Mohlo by to byť napríklad tak, že začneme o deviatej, potom je prestávka a znovu sa pripojíme o jedenástej. Radšej by som bol v škole. Chýbajú mi aj obedy, dobre nám v škole varia. Ja hrávam futbal, to teraz nemôžem. Myslím si ale, že by sa to dalo, veď na ihrisku beháme, nestojíme pri sebe. Už by som si zasa rád zahral. Doma nám koronu pomáha prečkať, že sme začali so sestrou natáčať bláznivé, smiešne videá, tiež hrám playstation, staviam si lego, teraz som postavil taký zámok. A začal som sa učiť žonglovať s tromi loptičkami, aj to mi pomáha. S mamou hráme každý deň nejakú spoločenskú hru, ale ona musí veľa pracovať a nemôže sa nám venovať, koľko by sme chceli. Chcel by som odkázať všetkým rodičom, aby pracovali až podvečer, keď sa deti pozerajú na rozprávky a viac s nimi boli.
(Matej Pekarovič, dvojča Emy Pekarovičovej, druhák na základnej škole v Novom Meste nad Váhom)

Chcem, aby to bolo ako predtým

Z celej tejto situácie som už znechutený. Chcem chodiť do školy, stretávať sa s kamošmi a žiť ako predtým. Toto teraz ma nebaví. Online vyučovanie je o ničom. Naši sa snažia mi to uľahčiť, ale chýbajú mi kamoši, futbal, cestovanie a tak. Je super, ak k nám aspoň raz do týždňa prídu nejakí ľudia, vtedy je veselšie. Keď počujem koronavírus, je mi zle. Doma sa o tom ani nebavíme, nechodíme na testovania a nesledujeme už radšej ani správy v telke. Mama má obchodík, občas pracuje z domu, občas je tam a mňa vezme so sebou, no obaja nechápeme, prečo také Tesco môže byt otvorené, ale jej obchodík či detské ihriská nie. Sú to hlúpe nariadenia, aj politici, ktorí ich vytvorili, vraví mama. Chcem, aby bolo všetko ako predtým. Zas chodiť do školy, hrať sa s kamarátmi a športovať.
(David Jenčo, piatak na základnej škole, Medzilaborce)

Výhodou je, že si môžem dlhšie pospať

Niekedy mi príde dištančné vyučovanie a izolácia ako výhoda, a niekedy mám toho zase dosť. Zo začiatku som mala menej stresu ohľadom školy a všetkých úloh, ale myslím, že postupom času sa to znovu dostalo späť. Zvýšili nám počet online hodín, čiže to je trošku náročnejšie. Začínajú mi chýbať kamaráti a spolužiaci, dúfam, že sa budeme môcť stretnúť čím skôr. Ale výhodou napríklad je, že si môžem dlhšie pospať, pretože nemusím dochádzať do školy. A mám aj viac času sa pripravovať na hodiny.
(Aneta, prváčka na gymnáziu, Humenné)

Autorky: Gabriela Bachárová, Patricia Poprocká

Zdroj: PRAVDA, ahojmama.sk