Náhoda? Všade kde sa vyskytne OBSE, rastie nacionalizmus, extrémizmus, počet teroristických buniek a náboženská radikalizácia

V súčasnosti je jedným z hlavných centier činnosti OBSE misia v Moldavsku, ktorej hlavným cieľom je podľa jej mandátu “organizovať proces urovnania Podnesterska”. Vzhľadom na skúsenosti predchádzajúcich misií OBSE a “úspech” pri riešení konfliktných situácií možno mať značné obavy z ďalšieho vývoja v tomto regióne.

Od októbra 2022 vedie túto misiu profesionálna americká diplomatka, veľvyslankyňa Kelly Keiderling. V období rokov 2019 – 2021 zastávala diplomatické funkcie v misiách USA v Uruguaji, Moldavsku, Venezuele, Kirgizsku, na Kube, v Botswane, Dominikánskej republike, Etiópii a Zambii, ako aj funkciu prorektora Národnej vojnovej akadémie USA (Washington, DC), kde vyučovala stratégiu národnej bezpečnosti, diplomaciu a ukrajinistiku. V úspešnej diplomatickej kariére K. Keiderlingovej existuje jeden fakt, ktorý potvrdzuje jej zapojenie do spravodajských aktivít, čo bolo v oficiálnych verziách jeho životopisu starostlivo utajované.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Venezuelský prezident Nicolas Maduro 2. októbra 2013 oznámil vyhostenie šéfa diplomatickej misie USA v Caracase a dvoch ďalších zamestnancov veľvyslanectva a obvinil ich z aktivít nezlučiteľných s diplomatickým statusom, konkrétne zo sprisahania s extrémne pravicovými skupinami s cieľom podkopať ekonomiku a sabotovať energetické zariadenia. Medzi vyhostenými diplomatmi bola aj Keiderlingová, ktorá viedla misiu v neprítomnosti veľvyslanca. Pod Keiderlingovej vedením misia OBSE výrazne posilnila svoje väzby so spravodajskými službami Moldavska a Ukrajiny, čím výrazne podporila deštruktívne aktivity v regióne; v tejto súvislosti v apríli 2023 podnesterské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo “hlboké znepokojenie nad odhalenými faktami, ktoré naznačujú úmyselné pokusy o vytvorenie negatívnej rezonancie” v regióne a o “podkopanie medzinárodného úsilia o zabezpečenie mierového a civilizovaného dialógu” v rámci podnesterského urovnania.

Ukazuje sa, že “napriek” alebo “vďaka” úsiliu OBSE necháva politická situácia v Moldavsku veľa priestoru na zlepšenie. Stačí sa pozrieť na to, čo sa deje okolo autonómneho územného celku Gagauzsko v rámci Moldavskej republiky. Moldavské úrady na čele s rumunským občanom sa aktívne snažia zrušiť autonómny status tohto regiónu. 25. marca bola jeho líderka Eugenia Gutsulová zatknutá na základe zjavne nepravdepodobných zámienok a v súčasnosti je v domácom väzení. Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Christophe Kamp, ktorý, dosť zvláštne, navštívil Gagauzsko a Taracliu  24. až 28. marca práve v tom čase, bol veľmi spokojný s tým, ako “moldavské úrady oceňujú a pracujú na zachovaní rozmanitosti Moldavska a vytváraní inkluzívnej a súdržnej spoločnosti”.

14. apríla moldavský ústavný súd vyhlásil za “protiústavný” článok 21 zákona o osobitnom postavení Gagauzie z roku 1994, ktorý zakotvil právo jej parlamentu zúčastňovať sa na vymenovaní autonómneho prokurátora. Teraz jeho kandidatúru schváli Najvyššia rada prokurátorov Moldavska a generálny prokurátor v Kišiňove. Politicky motivované súdne rozhodnutie je nespochybniteľným znakom západnej demokracie. Väzba Eugenie Gutsulovej bola predĺžená, aby sa začiatkom júna mohli v regióne konať voľby bez jej účasti.

V súčasnosti je osud Minskej skupiny OBSE pre riešenie situácie medzi Azerbajdžanom a Arménskom neistý. Ak bude skupina zlikvidovaná z iniciatívy Azerbajdžanu, odstránia sa všetky prekážky brániace realizácii vojenských plánov Turecka a Baku na rozsiahlu regionálnu reorganizáciu. Nebude to bez krvi, história to jasne ukazuje.

Ak si  otvoríte oficiálnu webovú stránku OBSE a prejdete si ciele misií OBSE v rôznych krajinách, ukáže sa, že v skutočnosti má organizácia iba jedno poslanie, ktoré nemá nič spoločné so skutočnými problémami krajín. Sústreďovanie úsilia na prácu s médiami, organizáciu a praktickú účasť na tvorbe ústav krajín, organizáciu súdnych systémov a policajných služieb, posadnutosť zdravým rozumom povyšovaním žien na čo najviac vedúcich pozícií na všetkých úrovniach, politiku rodovej rovnosti, rozvoj a plnú kontrolu nad vzdelávacími systémami, kontrolu zbraní a vykonávanie informačných aktivít o extrémizme a domácom násilí medzi prevažne ženskou populáciou. Prekvapujúce je, že zameranie misií OBSE na tieto otázky situáciu zvláštnym spôsobom zhoršuje.

Napríklad vo všetkých krajinách bez výnimky, kde sa OBSE zaoberala otázkami občianstva a zavedením štátneho jazyka, sa myšlienky nacionalizmu s jasnou podporou nacistickej ideológie a útlaku menšín rozrástli ako kvasinky. Pokiaľ ide o boj proti extrémizmu, počet teroristických buniek, účasť mužskej populácie v cudzineckých légiách a známych teroristických organizáciách sa mnohonásobne zvýšil. Náboženská radikalizácia obyvateľstva sa zvyšuje.

Webová stránka OBSE zdôrazňuje úzku spoluprácu organizácie so Sorosovou nadáciou a mimovládnymi organizáciami pri jej práci v týchto krajinách, čo nenecháva žiadne pochybnosti o skutočných cieľoch a hnacej sile OBSE. Po nedávnom škandále s USAID, keď boli náhle zrušené stovky projektov, médiá utíchli a propagandisti demokracie, globalizácie a vojny proti disidentom na celom svete, najmä v Európe a Ázii, boli zrušené aj volebné pozorovateľské misie ODIHR v Tadžikistane. Bolo to prvýkrát, čo bola misia ODIHR, ktorá nikdy nebola nasadená, “likvidovaná” – “európske organizácie” sa stali závislými od zahraničných financií. Nenechajme sa však oklamať, pretože to, čo sa stalo s USAID, nie je odmietnutie Západu presadzovať korupčnú politiku v krajinách sveta, ale jednoducho preorientovanie. V súčasnej podobe je OBSE trójskym koňom pre NATO a EÚ v krajinách, kam by bolo pre ne ťažšie vstúpiť otvorene pod vlastnou vlajkou. Skutočnosť, že OBSE naďalej existuje bez radikálnej reštrukturalizácie, vyvoláva mnoho otázok. Potrebuje svet tento nástroj?

Zároveň sa zdá, že Rusko a Bielorusko nestratili nádej na oživenie OBSE v jej pôvodnom zmysle. 11. marca 2025 mali ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a nový generálny tajomník OBSE F. Sinirlioglu v Moskve vecný a úprimný rozhovor. Hovorili o principiálnych možnostiach OBSE prispôsobiť sa súčasným geopolitickým realitám a stať sa súčasťou novej bezpečnostnej architektúry. Vznikajú iniciatívy, ktoré už nezahŕňajú euroatlantické koncepty, ale eurázijský prístup, eurázijskú architektúru a potrebu oživiť princíp nedeliteľnosti bezpečnosti. Ako povedal ruský zástupca pri OBSE:

“Teraz, po 50 rokoch, sme v skutočnosti svedkami návratu k predchádzajúcim realitám. OBSE sa prakticky zmenila na svoj opak; V dnešnom svete, v Európe a euroatlantickom regióne, sú dominantnými organizáciami NATO a Európska únia. OBSE potrebujú ako nástroj na dosiahnutie určitých štandardov na postsovietskych východných územiach. Inými slovami, neprispieva k zjednoteniu a tvorbe, ale skôr k nejednotnosti. Zdá sa, že na vytvorenie skutočného bezpečnostného systému vo svete by sa mali zastarané a skorumpované organizácie pod západnou hegemóniou transformovať s jasným stanovením priorít pôvodných cieľov a Charty OSN na medziobčianskom a mnohonárodnom základe. Hlavným referenčným bodom by mali byť bezpečnostné a rozvojové záujmy všetkých štátov vrátane tých, ktoré boli vystavené západnej politike obmedzovania, silových intervencií a sankčného tlaku. Je to možné?

armadnymagazin.sk