„Na najvyšších miestach Európskej komisie vládne moc a netransparentnosť. 

Bolo to frustrujúce,“ hovorí odchádzajúca verejná ochrankyňa práv EÚ o nikým nevolenej eurokomisii pod vedením von der Leyenovej.

Emily O´Reillyová sa so staronovou šéfkou EK v rámci svojho pôsobenia vo funkcii ani raz nestretla a „nikdy sa necítila komfortne“ s „mocnými consigliérmi“, pôsobiacimi v tíme šéfky Komisie.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Na poste európskej ombudsmanky pôsobila jedenásť rokov. Vo februári vo funkcii končí. Odchádza s trpkým hodnotením voči Európskej komisii pod vedením Ursuly von der Leyenovej.

Ombudsmanka EÚ Emily O´Reillyová v podcaste EU Confidential pre portál Politico uviedla, že na najvyšších miestach Európskej komisie vládne moc a netransparentnosť a časom sa kultúra nikým nevolených členov kabinetu Ursuly von der Leyenovej len zhoršovala.

Žiadne odpovede

E. O´Reillyová sa so staronovou šéfkou EK v rámci svojho pôsobenia vo funkcii ani raz nestretla a „nikdy sa necítila komfortne“ s „mocnými consigliérmi“, pôsobiacimi v tíme šéfky Komisie.

„Niekoľko mesiacov sa trpezlivo zaoberáme prístupom k dokumentom a odvolávame sa pritom na právne predpisy Súdneho dvora EÚ, a aj tak neprichádza žiadne odpoveď. Je to frustrujúce,“ popísala ombudsmanka, ako vyzerala komunikácia-nekomunikácia s vedením EK v uplynulých mesiacoch.

Zároveň ombudsmanka skritizovala aj Európsky parlament, ktorý podľa nej dostatočne nevyužíva svoje kompetencie. „Ja som ombudsmanka, mám 80 ľudí… Oni sú tá inštitúcia, ktorá má držať Komisiu na uzde, takže ak odo mňa žiadajú radu, myslím si, že to je znepokojujúce“.

Reagovala tak na otázky europoslancov, ktorí sa ňu obrátili s tým, že nevedia, ako majú dosiahnuť, aby vedenie Európskej komisie poskytovalo dokumenty, ktoré má povinnosť poskytovať. Popísala tak súčasný stav, keď europarlament nedokáže vykonávať dohľad nad aktivitami Európskej komisie. Práve europarlament ako zákonodarný orgán totiž má kontrolnú úlohu nad EK.

Vlani došlo k bezprecedentnému kroku, keď EP zažaloval EK. Európska komisia (EK) odblokovala Maďarsku 10,2 miliardy eur z eurofondov. Tie boli zablokované po tom, čo sa Komisii nepozdávalo dodržiavanie princípov právneho štátu v tejto krajine. Europarlament na jar minulého roku urobil ojedinelý krok a pre tento postup EK zažaloval. Niektorí europoslanci žiadali, aby Súdny dvor EÚ rozhodol, či pri uvoľnení fondov nešlo o vydieranie.

Opakované upozornenia

Členka Európskeho dvora audítorov (EDA) Katarína Kaszasová v rozhovore pre TREND uviedla, že dvor audítorov na riziká vopred upozorňoval a potvrdila, že vedenie EK vo viacerých prípadoch nepostupuje pri sprístupňovaní dokumentov, tak ako by malo.

Šéf EDA Tony Murphy upozornil na situácie, keď nie je možné skontrolovať, ako postupuje vedenie EK a európskym kontrolórom bráni vykonávať audity.

EK v uplynulých rokoch posvietila na množstvo prípadov. Zisťovala, či sa financie z európskych fondov v jednotlivých krajinách využívali účelne a efektívne.

No skontrolovať, ako o peniazoch európskych daňových poplatníkov rozhoduje samotné vedenie Európskej komisie, nie je vždy jednoduché.

Vedenie EK by malo pravidelne preukazovať, ako postupuje pri rozhodnutiach, keď ide o milióny eur, no nedávno opätovne zvolená šéfka EK U. von der Leyenová čelí otázkam, či vždy konala transparentne a tak, aby boli európske financie vynakladané účelne a efektívne.

Jedným z najvypuklejších prípadov, v ktorých von der Leyenová nepostupovala štandardne je nákup vakcín proti covidu. Komisia odmietla zverejniť podrobnosti, vrátane textových správ medzi U. von der Leyenovou a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom.

Európska prokuratúra prípad vyšetruje od októbra 2022. Aktuálne prebieha súdny proces, po tom, čo denník New York Times zažaloval EK za podozrivé nákupy v hodnote miliárd eur, ktoré odobrila práve von der Leyenová.

Očakáva sa, že súdny proces do vynesenia rozsudku bude pokračovať ešte niekoľko mesiacov.

Medzitým v júli 2024 všeobecný súd Európskej únie konštatoval, že EK v zmluvách o nákupe vakcín neumožnila verejnosti dostatočný prístup k informáciám. Na to, že Komisia dostatočne nevysvetlila, prečo v mene všetkých členských štátov rozhodla o nákupe až desiatich vakcín pre každého Európana, upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky.

Šéfka EK v nedávnom období v tejto súvislosti čelila aj otázkam o možnom strete záujmov, po tom, čo sa jej manžel Heiko von der Leyen stal riaditeľom biofarmaceutickej spoločnosti Orgenesis.

Tento prípad je však len jeden z viacerých, pri ktorých európske inštitúcie konštatujú neštandardné konanie vedenia Európskej komisie na čele s Ursulou von der Leyenovou.

Len pred pár dňami úrad ombudsmana EÚ začal vyšetrovať prípad, keď EK neumožnila prístup verejnosti k dokumentom o podporných opatreniach pre dve banky po finančnej kríze. Komisia aj v tomto prípade odmietla zverejniť dokumenty a odvoláva sa pritom na výnimky v právnych predpisoch EÚ.

Na podobné prípady opakovanie upozorňovala práve doterajšia verejná ochrankyňa práv EÚ E. O´Reillyová. Tá na poste, v ktorom pôsobila od roku 2013, onedlho končí.

Vo februári ju vo funkcii vystrieda Teresa Anjinho z Portugalska.

Zdroj: trend.sk / InfoVojna