Mýty a realita: Loch Ness

Meno jazera Loch Ness je jedným z najznámejších mien v Škótsku. Za svoju extrémnu popularitu nevďačí drsnej kráse Škótskej Vysočiny (Scottish Highlands), ktorá ho obklopuje, ale výskytu mýtickej príšery, ktorú domáci pomenovali Nessie a ktorej meno v našich končinách zľudovelo do formy Lochneska.

Kým však prikročíme k tomuto zaujímavému fenoménu, tak najskôr niekoľko dôležitých geografických údajov. Jazero vypĺňa geologický zlom Great Glen, je 34 km dlhé, 1,5 km široké a zaberá plochu 56,6 km². Najväčšia hĺbka je 230 metrov, no ak vezmeme do úvahy aj bahnité sedimenty, tak až 305 metrov. Nadmorská výška je 16 metrov nad morskou hladinou. Z jazera vyteká rieka Ness, ktorá po piatich kilometroch ústi do Seveného mora pri meste Iverness. Je súčasťou Kaledónskeho prieplavu, ktorý spája východné a západné pobrežie Škótska. 

Podstatnejšou a pre nás zaujímavejšou však je obluda, ktorá jazero údajne obýva. Prvým pozorovaním je záznam už z roku 565 pochádzajúci od sv. Columba. Viac pozorovaní pribudlo po roku 1933, keď bola pri jazere postavená cesta A82, ktorá do kraja priviedla množstvo turistov.

Ale čo vlastne pozorovatelia videli? Mala by to byť potvora dlhá okolo 10 metrov (alebo 25-30 stôp), s dlhým krkom trčiacim nad hladinu, za ním bolo viditeľných nad vodou niekoľko hrbov. Všetci fanúšikovia Nessie by dali ruku za to, že je to relikt dávnej dinosaurej minulosti spred 66 miliónov rokov – plesiosaurus. Príšerka bola dokonca preventívne vyhlásená za chránený živočíšny druh a na základe toho dostala aj oficiálne meno (keďže nepomenované živočíchy v UK nesmú byť chránené) – Nessiteras rhombopteryx, čiže „obluda jazera Ness s kosoštvorcovými plutvami“. Nessie má dokonca kolegov, v jazere Loch Morar sa vraj zabýval jej kamoš Morag a v jazere Loch Maree zasa potvora známa pod gaelským menom Muc-sheilch.

Predstavenie máme za sebou, čo s tým? Čo by sa stalo, keby sa prítomnosť niektorého zo spomenutých živočíchov v jazerách potvrdila? Nuž – nič špeciálne. Bol by objavený nový živočíšny druh, v prípade plesiosaura by to bol relikt z obdobia kriedy. Niečo podobné už veda zažila v prípade objavu Latimérie divnej (Latimeria chalumnae) v roku 1938. Tiež sa predpokladalo, že vyhynula spoločne z dinosaurami pred miliónmi rokov. Plesiosaurus by bol určite oveľa atraktívnejší, no nič by to nezmenilo na fakte, že pokusy o výskum by jeho druhu neprospeli, aj keby bol veľmi prísne chránený.

Zatiaľ som prezentoval úvahy skôr z pohľadu človeka, ktorý prejavuje záujem o tajomno a ktorý by si želal existenciu tvora typu Lochneska. Aká je však realita?

Priznajme si – fakty sú proti. Teórie hovoria o tom, že živočíšny druh má šancu prežiť vtedy, keď jeho populáciu tvorí minimálne 200 jedincov. Pokiaľ by sa takáto črieda ubytovala v Loch Ness, tak by sme asi mali k dispozícii oveľa viac pozorovaní ako doteraz. Problém by bol aj s výživou takéhoto množstva lochnesských osadníkov, množstvo rýb v jazere by pre ich hladné krky ani zďaleka nestačilo. A čo s pozostatkami? Ani príšery nežijú večne, pokiaľ by niektorá z potvor uhynula, tak by jej telo pravdepodobne plávalo na hladine. Okrem toho jazero Loch Ness prežilo za milióny rokov niekoľko desiatok ľadových dôb, počas ktorých bolo kompletne pochované pod ľadovým príkrovom. Koľkým plesiosaurom by taký stav vyhovoval?

Zdá sa, že poslednú ranu existencii plesiosaura v Loch Ness zasadil jeden zaujímavý výskum – výskumný projekt novozélandského genetika Neila Gemmella z roku 2019, ktorý sa rozhodol definitívne odpovedať na otázku existencie obludy pomocou skúmania environmentálnej DNA. Čo je to tá environmentálna DNA (v skratke eDNA)? Všetky organizmy neustále zanechávajú vo svojom prostredí genetické stopy v podobe organických zvyškov a produktov metabolizmu (výkaly, moč, sliny a pod.). Získané vzorky sa potom porovnávajú so známymi sekvenciami v databázach. Vďaka tomu vedia vedci presne určiť, komu ktorá genetická informácia patrí. No a genetická informácia o prítomnosti čohosi obludne nezvyčajného sa nenašla…

Zatiaľ sa to pre fanúšikov Nessie vyvíja dosť smutne. Šanca pre milovníkov tajomna však stále žije – a nemusí sa pohybovať len v oblasti vrúcnych túžob! Stačilo by málo – aby bolo jazero Loch Ness prepojené s morom, povedzme podzemným jaskynným labyrintom. Razom by boli všetky pochybnosti vyvrátené – príšerka by nemusela obývať jazero trvalo, jej návštevy by mohli byť sporadické – povedzme v niekoľkomesačných, ba až niekoľkoročných intervaloch. Vyriešil by sa problém s početnosťou populácie, s množstvom potravy i s masívom ľadu, ktorý pokrýval Vysočinu počas zaľadnenia. A zriedkavé návštevy Lochnesky v jazere by dokázali vysvetliť i absenciu enviromentálnej DNA, mohlo by jej byť v jazerných vodách tak málo, že jej detekovanie by bolo obtiažne, ba až nemožné. Je dobré si všimnúť i tú okolnosť, že i spomenuté jazerá Loch Morar a Loch Maree s ich vlastnými obludami ležia v blízkosti mora a v geologických podmienkach podobných Loch Ness.  Dokonca sa klebetí o podzemnom prepojení jaskynným systémom medzi Loch Ness a Loch Morar. A ak by dakto špekuloval o tom, že hladina jazier je o niekoľko metrov vyššie ako hladina mora, nech sa tým netrápi. Morská voda má o niečo vyššiu hustotu ako voda sladká, v pohode dokáže pri prepojení jazernú hladinu vytlačiť o niečo vyššie. 

Takže, milí záhadológovia, nezúfajme! Záhada stále nie je definitívne rozlúsknutá. A to je dobre, pretože svet bez mýtov a tajomstiev by bol oveľa nudnejší a poskytoval by oveľa menej priestoru pre rozlet ľudskej fantázie.

autor: L.P.

zdroj: Slovanské Noviny

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.

IBAN: LT90 3250 0868 2837 7659 BIC: REVOLT21 do poznámky prosím uviesť “dar„

https://slovanskenoviny.sk/chcete-podporit-tvorbu-slovanskych-novin/

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.