Situácia na svetových trhoch praje zlacňovaniu mliečnych produktov. Najviac z potravinových položiek oproti marcu zdraželi cukor, med, čokoláda a cukrovinky. Znižovanie nákladov poľnohospodárov dáva šancu, že potraviny by už nemuseli zdražieť. Celková inflácia sa odznením bázického efektu v ďalších mesiacoch ešte môže posunúť smerom nahor.
Rekordné zdražovanie jedla nám robilo vrásky najmä v prvej polovici minulého roka, už na jeseň však bolo dvojciferné tempo potravinovej inflácie minulosťou. Aktuálne sa rast cien potravín oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka v apríli zastavil prvýkrát od mája 2021.
Jedlo a nealkoholické nápoje, na ktoré Slováci míňajú štvrtinu svojich rodinných rozpočtov, v medzimesačnom porovnaní dokonca zlacneli o 0,3 percenta, čo je už druhý pokles za sebou.
Tým sa však dobré správy, ktoré vyplývajú z nových údajov Štatistického úradu, nekončia. Už druhý mesiac za sebou totiž lacnejú aj základné potraviny ako mlieko, syry a vajcia, ktorých cena oproti marcu klesla o 1,3 percenta.
„Ceny v Európe sú synchronizované. Jedlé oleje, maslo či mliečne produkty lacnejú naprieč celou Európou a je to spôsobené poklesom cien relevantných agrokomodít a poľnohospodárskych produktov na svetových trhoch,“ konštatujú analytici NBS Michal Marenčák a Rastislav Čársky.
Pokles cien vo svete potvrdzuje aj Index cien mliečnych výrobkov FAO, ktorý dosiahol v apríli priemernú hodnotu 123,7 bodu, čo predstavuje mierny pokles o 0,3 bodu a 0,3 percenta oproti marcu. Najviac sa prepadli medzinárodné ceny sušeného odstredeného mlieka, pod čo sa podpísal predovšetkým slabý dovozný dopyt po spotových dodávkach pri vysokej exportnej dostupnosti najmä v západnej Európe.
Znížili sa aj svetové ceny syrov, čo bolo najmä odrazom posilnenia amerického dolára. Naopak, svetové ceny masla rástli v dôsledku stabilného dovozného dopytu a o niečo nižších zásob v západnej Európe. Odo dna sa mierne odrazili aj ceny sušeného plnotučného mlieka v dôsledku zvýšeného dopytu po strednodobých zásobách a sezónne klesajúcej produkcie mlieka v Oceánii.
„Na druhej strane údaje Štatistického úradu ukázali, že v apríli oproti marcu citeľnejšie zdraželi tovary v kategórii cukor , džem, med, čokoláda a cukrovinky, a to o 2,4 percenta, čo môže byť reakciou na rast burzových cien kakaa,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Dobrou správou však je, že na svetových trhoch lacnie iná sladká komodita. Index cien cukru FAO dosiahol v apríli priemernú hodnotu 127,5 bodu, čo je o 5,9 bodu a 4,4 percenta menej ako v marci. Ide o druhé mesačné zníženie za sebou a súvisí prevažne s lepšími vyhliadkami globálnych dodávok, najmä v dôsledku väčších ako pôvodne očakávaných výstupov v Indii a Thajsku.
Okrem toho lepšie zrážky v Brazílii koncom marca a začiatkom apríla po dlhšom období suchého počasia zmiernili obavy týkajúce sa vyhliadok nedávno začatej úrody a rovnako prispeli k medzimesačnému poklesu cien. K ich zníženiu pomohlo tiež oslabenie brazílskeho realu oproti americkému doláru. Pokles svetových cien, naopak, obmedzila drahšia ropa a etanol.
Podľa analytikov NBS je tiež dobrá šanca, že by ceny potravín už nemuseli rásť a existuje na to hneď niekoľko dôvodov. „Náklady poľnohospodárov v EÚ začali klesať a odráža to 10-percentný medziročný pokles farmárskych a veľkoobchodných cien. Rovnako ceny hnojív, ako významný náklad v poľnohospodárskej výrobe, medziročne klesli o 40 percent,“ priblížili Marenčák a Čársky.
Dodávajú, že výrazne sa zmiernil aj rast výrobných cien potravín a nižšie náklady sa prenášajú do spotrebiteľských cien. Takzvané momentum inflácie potravín, teda pohľad na trojmesačnú, sezónne očistenú infláciu v eurozóne, sa znížilo z dvojciferných úrovní na takmer jedno percento. Spomaľuje sa aj na Slovensku a vzhľadom na doterajší výrazný nárast potravinárskych cien existuje priestor na pokračujúcu stabilizáciu.
Čo sa však týka celkovej inflácie , podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka sa priestor na ďalšie zvoľňovanie dynamiky medziročného rastu cien v nasledujúcich mesiacoch už stenčuje a zatiaľ sa nepredpokladá, že by medziročná inflácia mohla klesnúť pod dve percentá. V apríli sa pritom k tejto hranici dostala najbližšie za posledné tri roky, keď spadla až na 2,1 percenta.
„Už v máji očakávame, že by sa 14-mesačné nepretržité zvoľňovanie medziročnej inflácie mohlo zastaviť a tempo sa opäť, hoci len nepatrne, opätovne zrýchli. Na rozdiel od úvodu roka už totiž počas neskorej jari a leta prestane na medziročnú infláciu pôsobiť priaznivý bázicky efekt,“ vysvetlil Koršňák.
Tiež očakáva, že ďalšie zvoľňovanie inflácie budú brzdiť aj rastúce mzdy, ktoré sa premietnu najmä do cien služieb, ako aj zotavujúca sa spotreba. „V nasledujúcich mesiacoch preto očakávame opätovné jemné zrýchľovanie inflácie. Trojpercentnú hranicu by však už tento rok prekročiť nemala a pohybovať sa bude skôr v pásme okolo 2,5 percenta,“ doplnil Koršňák.
Autor: Martin Laczko
Zdroj: hnonline.sk
Vraj sa tým klaniame režimu, ktorý podkopáva bezpečnosť celej Európy. Novopečený „energetický expert“ a poslanec…
Ukrajinský prezident podľa slovenského premiéra finančne poškodzuje Slovensko a kvôli podpore sankcií na ruský jadrový…
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…