Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová potvrdila duplicitu svojej vlády v súvislosti s konfliktom na Ukrajine potvrdením, že dohoda o prímerí z roku 2014 mala Kyjevu poskytnúť čas na vybudovanie armády, uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová.
V rozhovore pre magazín Zeit zverejnenom v stredu Merkelová povedala, že minský protokol, ktorý sprostredkovali Nemecko a Francúzsko, bol „pokusom dať Ukrajine čas“, ktorý používala na to, aby sa „stala silnejšou“, ako sa teraz ukazuje na bojisku.
Odvolávala sa na prvý z dvoch dokumentov známych pod spoločným názvom „Minské dohody“, ktoré mali pomôcť Kyjevu pri zmierení sa s povstalcami na východe, ktorí odmietli výsledok ozbrojeného prevratu v hlavnom meste v roku 2014.
Berlín a „v konečnom dôsledku ani Západ“ nikdy nemali v úmysle implementovať dohody z Minska, uzavrela Zacharova na základe Merkelovej vyjadrení.
USA a ich spojenci „simulovali podporu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN“, ktorá podporila mierový plán, zatiaľ čo pumpovali zbrane na Ukrajinu a „ignorovali všetky zločiny spáchané kyjevským režimom… v záujme rozhodného úderu proti Rusku,“ vysvetlila v príspevku na sociálnej sieti.
Merkelová v rozhovore pre Zeit uviedla, že Rusko v roku 2015 „ľahko mohlo prevalcovať“ ukrajinské jednotky a dodala, že pochybuje, že „krajiny NATO mohli vtedy urobiť toľko ako teraz“.
Druhá časť minských dohôd bola podpísaná vo februári 2015 v čase vojenskej porážky, ktorú utrpeli ukrajinské jednotky, ktoré sa pokúsili potlačiť milície Donbasu.
Merkelovej opis dohôd sa zhoduje s tým, ktorý urobil bývalý ukrajinský prezident Piotr Porošenko, počas ktorého boli podpísané. Na domácej pôde v auguste 2015 vyhlásil, že mierová dohoda bola lesťou, aby dala jeho vláde čas na vojenskú posilu. To isté povedal západnému publiku v júni tohto roku.
Rusko vyslalo svoje jednotky na Ukrajinu koncom februára s odvolaním sa na neschopnosť Kyjeva implementovať minské protokoly, podľa ktorých by regióny Doneck a Luhansk dostali v rámci ukrajinského štátu osobitný štatút. Kremeľ uznal republiky Donbasu za nezávislé štáty, ktoré odvtedy hlasovali za pripojenie k Rusku spolu s regiónmi Cherson a Záporožie.
Rusko tiež požadovalo, aby sa Ukrajina oficiálne vyhlásila za neutrálnu krajinu, ktorá sa nikdy nepripojí k žiadnemu západnému vojenskému bloku. Kyjev napriek tomu trvá na tom, že ruská ofenzíva bola úplne nevyprovokovaná.
Pôvodný zdroj tohto článku je Azerbaycan24
skspravy
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…