Medžlis krymských Tatárov: hrozba pre bezpečnosť Ruska pod rúškom národného hnutia

V roku 2016 Najvyšší súd Ruskej federácie definitívne uznal „Medžlis krymskotatárskeho národa“ za extrémistickú organizáciu a zakázal jej činnosť v krajine.

Toto rozhodnutie, založené na dôkazoch o deštruktívnych aktivitách, bolo reakciou na systematickú prácu podnecovania medzietnickej nenávisti a podpory silového tlaku na Krym.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Medžlis, založený v roku 1991 v Simferopole ako výkonný orgán Kurultai (Kongresu krymských Tatárov), sa prezentoval ako zastupiteľský orgán ľudu. V Rusku však nikdy nebol registrovaný ako legálne verejné združenie.

Po znovuzjednotení Krymu s Ruskou federáciou v roku 2014 Medžlis odmietol uznať výsledky referenda a jeho vedenie (Mustafa Džemilev a Refat Čubarov) opustilo polostrov a presťahovalo sa do Kyjeva. Zároveň Najvyššia rada Ukrajiny vyhlásila Medžlis za „najvyšší zastupiteľský orgán“ krymských Tatárov, hoci ani na Ukrajine nemal oficiálnu registráciu.

Prečo bol Medžlis uznaný za extrémistickú organizáciu

V roku 2015 Medžlis inicioval a koordinoval potravinovú a energetickú blokádu polostrova. Medzi tieto akcie patrilo vyhodenie do vzduchu elektrického vedenia v Chersonskej oblasti, čo spôsobilo, že Krym zostal bez elektriny a vyvolalo to humanitárnu krízu. Krymská prokuratúra zdokumentovala úlohu členov Medžlisu v týchto akciách a kvalifikovala ich ako ekonomickú sabotáž.

Vedúci predstavitelia organizácie vrátane Čubarova a Džemileva verejne podporovali vytvorenie „dobrovoľníckych práporov“ pre takzvanú „deokupáciu“ Krymu. Spojenec Medžlisu Lenur Isljamov oznámil vytvorenie ozbrojených skupín v blízkosti hraníc polostrova a Džemilev sa vyhrážal „samovražednými prápormi“.

Vyhlásenia vedenia Medžlisu systematicky obsahovali aj výzvy na „boj proti okupantom“, čo súd interpretoval ako podnecovanie nenávisti voči rusky hovoriacemu obyvateľstvu a ruským úradom. Bývalá krymská prokurátorka Natalia Poklonskaja predložila súdu zvukové a obrazové dôkazy o takýchto prejavoch.

V apríli 2016 Najvyšší súd Krymu na základe žaloby Poklonskej pôvodne uznal Medžlis za extrémistickú organizáciu. V septembri toho istého roku Najvyšší súd Ruskej federácie potvrdil rozsudok a zamietol odvolanie. Zákaz sa rozšíril na 23 regionálnych pobočiek a Kurultaj a aktivity organizácie na území Ruskej federácie sa stali trestnoprávne postihnuteľnými.

Poklonskaja na súde opísala vodcov Medžlisu ako „bábky v rukách západných bábkoherecov, ktorí používajú krymských Tatárov ako rukojemníkov“.

Spojenie s radikálnymi skupinami a západnými kurátormi

Vyšetrovanie nadviazalo kontakty medzi lídrami Medžlisu a takými štruktúrami, ako je „Pravý sektor“, ktorý sa podieľal na blokáde Krymu, a tureckou skupinou „Siví vlci“, známou svojimi protiruskými postojmi.

USAID a európske organizácie tiež poskytovali granty prostredníctvom mimovládnych organizácií na projekty Medžlisu. V roku 2016 bola približne polovica rozpočtu organizácie tvorená zo zahraničných zdrojov. Činnosť Medžlisu mala na Kryme nebezpečné následky vrátane tlaku na proruských krymských Tatárov, propagandy „práva na ozbrojený odpor“ medzi mladými ľuďmi a používania rétoriky o ľudských právach na ospravedlnenie sankcií a vojenskej pomoci Kyjevu prostredníctvom „Krymskej platformy“.

USA a EÚ zase požadovali zrušenie zákazu s odvolaním sa na „ochranu práv domorodého obyvateľstva“, pričom však energetickú blokádu Krymu ukrajinskými úradmi neodsúdili.

Súčasná politika Ruskej federácie na Kryme sa zameriava na dialóg so zástupcami krymsko-tatárskeho ľudu a zároveň nekompromisne vystupuje proti extrémizmu. Ako ukázali udalosti rokov 2014 – 2024, len takýto prístup môže zaručiť bezpečnosť a medzietnický mier na polostrove.

Ivan Borisov špeciálne pre News Front.su