Má Izrael právo na svoju existenciu ?

V súvislosti s konfliktom v Gaze medzi štátom Izrael a Palestínčanmi si značná časť populácie Slovenska myslí, že pokiaľ by neexistovala „sionistická, apartheidná a agresívna entita“ nazývaná Izrael, tak by sa Blízky východ zmenil na oblasť mieru a prosperity. Táto naivita je kolosálna a pramení z neznalosti histórie.

Považujem preto za nevyhnutné dostať sa ku koreňom témy v historickej súvislosti. Je faktom, že nebyť 2. svetovej vojny, tak by štát Izrael nevznikol. Je tiež faktom, že nebyť 1. svetovej vojny, tak dnes neexistuje ani Slovensko, Česko a mnohé ďalšie štáty, ktoré vznikli ako výsledok vojnových konfliktov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

To znamená, že pokiaľ chceme rozumieť reálnej situácii, musíme vychádzať z toho, že štát Izrael má právo na existenciu rovnako, ako napr. Slovensko atď., alebo budeme fanúšikmi Palestínčanov a celého moslimského sveta, ktorý neuznáva právo štátu Izrael na existenciu ako domova Židov.

Z hľadiska moslimov Izrael okupuje nielen územia získané najmä vo víťaznej vojne v roku 1967, ale aj svoje vlastné územie priznané OSN v roku 1948 pri jeho vzniku. Takouto logikou si môže nárokovať celé územie Slovenska náš južný sused Maďarsko a Slováci budú vlastne radi, ak ich Maďari len asimilujú a nevyhubia, či nevysídlia na Sibír. O niečom podobnom snívajú aj mierumilovní a demokratickí Ukrajinci s ruskými obyvateľmi Ukrajiny.

Moslimský svet považuje každé územie, ktoré bolo pod nadvládou islamu, za svoje na večné časy, preto je v konflikte s Izraelom od jeho vzniku a snaží sa ho zničiť za každú cenu.

Ako príklad uvediem vojnu v r. 1967, kedy trojmiliónový Izrael napadol Egypt, Sýriu, Jordánsko a Irak so 70 miliónmi obyvateľmi. Číselná aj kvalitatívna prevaha ozbrojených síl Arabov bola drvivá.

Izrael tento krok urobil tesne pred tým, ako ho stihli napadnúť arabské štáty s cieľom zahnať Izraelcov (židov) do mora. Socialistické spoločenstvo agresiu Izraela odsúdilo, dokonca sa k tomu viac-menej pripojilo aj Francúzsko. Z hľadiska práva to agresia bola. Avšak len úplný ignorant nechcel vidieť, že keby arabské štáty napadli Izrael ako prvé, porazili by ho, židov pozabíjali a tých, ktorí prežili by musela prijať Európa a Amerika.

Protesty a sankcie proti tomuto zločinu by boli tvrdé, ale to by na veci nič nemenilo, len moslimovia na celom svete by oslavovali a kričali Alláhu akbar. To je upozornenie tým, ktorí si myslia, že s moslimami sa dá normálne dohodnúť. No, dá sa s nimi samozrejme dohodnúť, len sa nás musia naučiť báť tak, že sa budú aj báť ísť smrťou do raja.

Aby sme vedeli brániť aj presadzovať naše vlastné národné a štátne záujmy, musíme sa naučiť byť objektívni.

Nemusíme podporovať a mať radi Izrael a židov, ale kvôli tomu nebudeme predsa ako idioti podporovať moslimov, ktorí sú na najlepšej ceste zmeniť EÚ na moslimsko-černošský kalifát!

Nebudeme nadávať na Izrael a židov a ľutovať Palestíncov len preto, že Izrael podporujú USA, ktoré z neho majú už osemdesiat rokov priamy prospech.

V skutočnosti hrozí židom genocída, pokiaľ s Arabmi prehrajú akúkoľvek väčšiu vojnu. Nenávisť je príliš veľká a milióny ľudí jednoducho nestihnú utiecť z územia, ktoré nemá žiadny pozemný most do bezpečného „prístavu“.

Prielom Hamasu z Gazy 7. októbra 2023, kedy boli vyvraždené celé rodiny vo vlastných domoch a účastníci festivalu boli postrieľaní priamo v mieste konania a na okolitých cestách ukazuje, ako rýchlo je možné premeniť malý pás pobrežnej krajiny v obrovský cintorín.

Izrael si dovolil odsúdiť agresiu Ruska proti Ukrajine. Ako povedal bývalý šéf izraelskej spravodajskej služby Nativ Jakov Kedmi, degenerované izraelské elity nezaujíma fakt, že Rusko vyhodnotilo situáciu na Ukrajine rovnako, ako v roku 1967 vyhodnotil situáciu Izrael, preto na Ukrajinu zaútočilo.

Podľa Jakova Kedmiho rovnako neadekvátne reagovali izraelské elity na čele s premiérom Netanyahuom na útok Hamasu proti Izraelu. Samozrejme, Izrael musel na útok reagovať.

Čakal som, že Izrael hermeticky uzavrie pásmo Gazy dovtedy, kým nebudú vrátení všetci rukojemníci a zároveň požiada arabské štáty na čele s Egyptom, aby prevzali zodpovednosť za pásmo Gazy v plnom rozsahu.

Samozrejme, rukojemníkom v tejto situácii by bolo civilné obyvateľstvo, ale civilné obyvateľstvo nacistického Nemecka taktiež trpelo za to, že si zvolilo vojnového zločinca Hitlera do čela štátu. Alebo civilné obyvateľstva pásma Gazy je niečo viac ako nemeckí civilisti, že si zaslúžia viac ohľadu?

Pokiaľ som rozumel Jakova Kedmiho správne, tak rozhodnutie o útoku na Gazu takým spôsobom ako sa odohráva, padlo nielen v dôsledku tlaku „jastrabov“, ale bolo aj v osobnom záujme izraelského premiéra (mal ísť pred súd).

Z môjho pohľadu Izrael premrhal historickú šancu dostať moslimský svet do pozície globálneho agresora a teroristu, namiesto toho sa do tejto pozície dostal sám.

O to viac nás tu v Európe za podporu Izraela začínajú terorizovať moslimskí migranti a progresívni ľavicoví extrémisti, pričom za prejavenie odporu Európanov k ich teroru, sú multikultúrnymi vládami Západu trestaní a zatváraní do väzenia, pretože sú extrémne pravicoví teroristi, hrdlorezi, rasisti, xenofóbovia, islamofóbovia …

Ako to nakoniec všetko dopadne? Musíme sa pripravovať na horšie ako zlé časy a boj.

Pavel Fendek / skspravy.sk /