Týchto pár poznámok z rôznych periodík nám umožňuje pozrieť sa na niektoré problémy z trochu nezvyčajných pozícií. Napríklad sa uvádza, že 57 % svetovej populácie, čo je 3,7 miliardy ľudí, teraz hladuje. A v roku 1950 hladovalo 20% vtedajšej populácie 2,5 miliardy, t.j. 7,5 krát menej! „Vývoj“ našej civilizácie už teda viedol k skutočne katastrofálnym následkom pre väčšinu obyvateľstva našej planéty. Zostáva položiť si tradičné otázky: „Kto je na vine?“ a „Čo robiť?“…
40% ľudí zomiera na znečistenie
Štyridsať percent úmrtí vo svete je spôsobených znečistením ovzdušia, vody a pôdy. Tieto environmentálne problémy spolu s rýchlym rastom populácie vedú k zvýšeniu počtu chorôb, uvádza sa v tlačovej správe Cornell University.
Profesor David Pimentel a skupina postgraduálnych študentov analyzovali asi 120 publikácií o vplyve demografických a environmentálnych faktorov na prevalenciu chorôb.
Podľa Pimentela trpí hladom 57 % svetovej populácie zo 6,5 miliardy (v roku 1950 hladovalo 20 % z 2,5 miliardy). Šesť miliónov detí ročne zomiera od hladu a navyše podvýživa oslabuje organizmus a je nepriamou príčinou mnohých úmrtí na akútne respiračné infekcie, maláriu a iné choroby.
Pimentel identifikuje niekoľko ďalších hlavných dôvodov rastu chorôb.
Približne polovica ľudstva žije v mestách, kde sú často zlé hygienické podmienky a príliš vysoká hustota obyvateľstva, čo môže viesť k prepuknutiu chorôb, ako sú osýpky a chrípka. 80 % všetkých infekčných chorôb sa prenáša vodou, pričom viac ako miliarda ľudí má nedostatok čistej vody.
Znečistenie vody navyše vedie k rozmnožovaniu komárov prenášajúcich maláriu, ktoré každoročne zabijú asi dva milióny ľudí. Toxické emisie do atmosféry zabijú ročne asi tri milióny ľudí. Medzi hlavné príčiny smrti patrí rakovina, vrodené patológie, poruchy imunitného systému.
Znečistenie pôdy vedie k tomu, že človek absorbuje toxické látky spolu s jedlom a vodou.
Pimentel vyzýva k obozretným stratégiám demografického a environmentálneho manažmentu namiesto spoliehania sa na rastúci nedostatok chorôb a potravín, aby sa dosiahol nevyhnutný pokles populácie. „To zhoršuje kvalitu života a je to veľmi riskantná stratégia,“ uzatvárajú vedci.
Za rok zomrie na znečistenie ovzdušia 310 000 Európanov
Znečistenie ovzdušia je zodpovedné za 310 000 predčasných úmrtí v Európe každý rok, uvádza BBC News. V správe Európskej komisie sa uvádza, že v priemere raz za rok je každý Európan prepustený z práce na pol dňa kvôli chorobám spôsobeným zhoršovaním životného prostredia, čo spôsobuje ekonomike škody vo výške 80 miliárd eur.
Hlavnou hrozbou pre zdravie sú drobné častice vo vzduchu, ktoré sa vdychujú do krvného obehu. Olovo, oxid uhoľnatý, benzén a butadién-1,3, ako aj chemické zlúčeniny vznikajúce v dôsledku interakcie ozónu s emisiami z automobilov, najmä poháňaných motorovou naftou, sa považujú za najnebezpečnejšie pre ľudí.
Najhoršie ukazovatele znečistenia ovzdušia zaznamenávajú Benelux, severné Taliansko, Poľsko a Maďarsko.
Priemerná dĺžka života Belgičanov sa za rok znížila o 13,6 mesiaca. Na druhom mieste je Holandsko s ukazovateľom 12,7 mesiaca. Najpriaznivejšia ekologická situácia je vo Fínsku, ale aj tam sa priemerná dĺžka života znížila o 3,1 mesiaca.
Slovanské Noviny
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…