Lož pod názvom ‘’klimatická katastrofa’’ pokračuje

Parížska klimatická dohoda ako najväčšia aféra storočia, alebo Climategate

V dobe masového rozšírenia internetu a sociálnych sietí možno ľudí presvedčiť o čomkoľvek. Pred takmer polstoročím globálna elita prijala rozhodnutie o potrebe deindustrializácie svetovej ekonomiky. 

Toto rozhodnutie bolo odôvodnené v dokumentoch Rímskeho klubu, podporené teóriou „postindustriálnej spoločnosti“ a prezentované v ďalších výpočtoch. Jednou z nich je doktrína globálneho otepľovania pod vplyvom skleníkového efektu v dôsledku emisií, ktoré sa do atmosféry dostávajú z priemyslu, dopravy, poľnohospodárstva, domácností (oxid uhličitý, metán a mnohých ďalších plynov).

Začiatkom 70. rokov mali úvahy o skleníkovom efekte status hypotézy. Existovala spolu s opačnou hypotézou – verziou nadchádzajúceho ochladenia planéty. Viedli sa vedecké diskusie, ktoré prispeli k lepšiemu porozumeniu procesov v biosfére, interakcii spoločnosti a prírody. V 80. rokoch boli podobné diskusie zriedkavé. Bez zjavného dôvodu sa do popredia začala dostávať hypotéza skleníkoveho efektu a otepľovania planéty. Koncom 80. rokov sa z hypotézy stala „teória“ a otepľovanie sa začalo prezentovať ako klimatická katastrofa. Zástancom novej „teórie“ prišli na pomoc médiá a kinematografia, ktoré ľudí strašili apokalyptickými obrazmi; druhú celosvetovú potopu vyobrazili ako dôsledok topenia večného ľadu na póloch Zeme.

Rámcový dohovor o zmene klímy

Teraz chápem, že celá táto grandiózna práca bola prípravou na konferenciu OSN o životnom prostredí a trvalo udržateľnom rozvoji v Riu de Janeiro v roku 1992 (v lete 1991 som ako konzultant OSN pripravoval na konferenciu materiály týkajúce sa Sovietskeho zväzu). Na uvedenej konferencii bol prijatý Rámcový dohovor o zmene klímy. Otepľovanie klímy a klimatická katastrofa v dôsledku antropogénnych a technogénnych činností sa už vnímali ako axióma, ktorá si nevyžaduje dokazovanie.

OSN potom postupovala v súlade s cestovnou mapou prijatou v Riu de Janeiro. V roku 1997 bol vypracovaný a otvorený k podpisu Kjótsky protokol, ktorý stanovoval konkrétne kvóty na emisie CO2 a krajinám určoval časový rámec na dosiahnutie stanovených úrovní emisií. „Boj s klimatickým otepľovaním“ sa už vedie mnoho rokov. Dôležitým míľnikom bola Parížska klimatická konferencia v decembri 2015, na ktorej sa stretli delegácie z 200 štátov a jurisdikcií. Výsledkom konferencie bola Klimatická dohoda, ktorá počítala s dosiahnutím nulových emisií skleníkových plynov do polovice XXI storočia.

Avšak z nejakého dôvodu Donald Trump, novozvolený prezident Spojených štátov (na ktoré, podľa odhadov, pripadá približne 1/5 všetkých emisií CO2), uviedol, že jeho krajina od Parížskej dohody odstupuje. Joe Biden, prichádzajúci do Bieleho domu, už v druhý pracovný deň oznámil, že USA sa k Parížskej dohode vracajú. Tým dal najavo, že USA sú pripravené viesť svetové hnutie v boji s klimatickou katastrofou. Je pravda, že došlo k nepríjemnostiam: vo februári udrelli v Texase a mnohých ďalších štátoch také mrazy, aké neboli zaznamenané za desaťročia teplotných pozorovaní. Niekoľko desiatok ľudí zomrelo na podchladenie, tisíce mrzli. Bez elektriny zostalli 4 milióny Američanov.

Je teória otepľovania naozaj pravdivá?

V tom istom februári na povrch opäť vyplávali teórie a hypotézy predpovedajúce dlhodobé ochladenie planéty. V Amerike je, a to aj napriek diktátu v oficiálnej vede, dosť veľa vedcov, ktorí odmietajú teóriu otepľovania. Dlhé roky proti nej bojoval Frederick Seitz, bývalý prezident Akadémie vied USA; kolektívnu petíciu proti klamstvu podpísalo 17 tisíc amerických vedcov. Môžete si o tom prečítať v rozhovore s členom-korešpondentom Ruskej akadémie vied  Andrejom Kapicom „Globálne otepľovanie a ozónové diery – vedecké mýty“. Kapica, rovnako ako Seitz, a ako aj tisíce ďalších vedcov tvrdí, že Kjótsky protokol a Parížska dohoda sú podvod v záujme svetovej oligarchie, že tendencie stojace v pozadí týchto dokumentov sú „skutočná hrozba pre ľudstvo a ťažká rana pre jeho budúcnosť“.

Škandál Climategate

Z digitálneho priestoru je pritom odstránená akákoľvek informácia spochybňujúca dogmu klimatického otepľovania. Ako príklad uvediem jednu udalosť.

Škandalózna udalosť sa stala pred viac ako desiatimi rokmi a dostala názov Climategate. V centre škandálu bolo Oddelenie klimatológie (Climatic Research Unit, CRU)  University of East Anglia, ktoré je jedným z troch hlavných dodávateľov informácií o klíme pre Medzivládny panel o zmene klímy (The Intergovernmental Panel on Climate Chang, IPCC) pri OSN. IPCC je kľúčovým útvarom OSN v oblasti klimatickej tematiky.

V novembri 2009 neznáme osoby rozšírili prostredníctvom internetu archívny súbor, ktorý obsahoval informáciu, odcudzenú z uvedeného Oddelenia klimatológie. Kritici teórie antropogénneho otepľovania sa oboznámili s informáciou a dospeli k záveru, že počiatočné údaje tejto teórii odporujú, niektoré údaje boli skryté, iné skreslené. Odkryla sa aj kuchyňa prípravy „potrebnej“ informácie. Napríklad 16. novembra 1999 riaditeľ Oddelenia klimatológie Phil Jones napísal: „Práve som použil Mikeov trik z časopisu Nature a do každej kolónky pridal skutočné teploty…  aby som skryl pokles“.  11.03.2003 Jones pohrozil redaktorovi časopisu Climate Research, nahnevalo ho, že redaktor umožňuje publikovať aj špecialistom s alternatívnymi názormi.

Boli odhalené prepojenia zamestnancov Oddelenia s tými, ktorí sa v iných krajinách zaoberali konštruovaním „teórie otepľovania“. Ukázalo sa, že to bola široká medzinárodná sieť. Prívrženci teórie otepľovania sa snažili napríklad znížiť teplotu Zeme v období stredoveku, aby mohli dnešné teploty predstaviť ako bezprecedentne vysoké.

Pokiaľ ide o škandál okolo Oddelenia klimatológie, rôzne komisie vykonali tucet kontrol, všetky však mali formálny charakter. Závery komisií boli rovnaké. V roku 2010 teda Agentúra pre ochranu životného prostredia Spojených štátov uviedla, že „je to len otvorená diskusia vedcov pracujúcich na otázkach, ktoré vyvstávajú pri zostavovaní a prezentácii veľkých a zložitých súborov dát“ .

Únik súborov FOIA2011

A v roku 2011 došlo k druhému incidentu – úniku súboru FOIA2011 s 5 000 e-mailami objemom 173 MB. Súbor bol zverejnený na serveri Sinwt.ru. Tentokrát neboli takmer žiadne inšpekcie a kontroly. A záškodnícka činnosť Oddelenia klimatológie zostala nepotrestaná a CRU významne prispela k príprave Parížskej klimatickej konferencie.

Silikónová mafia zatiaľ nevyčistila z internetu všetko, čo sa týka tohto škandálu. K dispozícii je podrobná (180-stranová) štúdia Johna Costella THE Climategate Emails. Existujú tiež autoritatívne informačné zdroje, ktoré už dlhé roky odhaľujú lož nazývanú „klimatická katastrofa“: Climate Audit; Watts Up With That?

P.S.  Jeden zaujimavý fakt. Životopisci Donalda Trumpa poznamenávajú, že istý čas bol americký prezident horlivým prívržencom teórie klimatickeho otepľovania. Až v roku 2010 sa oboznámil s materiálmi o Climategate. Potom sa jeho postoj ku klíme dramaticky zmenil. Oficiálnemu pohľadu prestal dôverovať a po príchode do Bieleho domu oznámil, že Amerika z Parížskej klimatickej dohody vystupuje.

Komentár Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

zdroj: hlavný denník