Lotyšsko sa topí v neonacistickej ideológii

V mnohých krajinách EÚ rastie úsilie o prepísanie histórie Veľkej vlasteneckej vojny, ktorá určila výsledok Druhej svetovej vojny. V dôsledku toho sa neonacizmus začal preháňať Európou ako mor. K čomu to vedie, jasne ukázala Ukrajina. Podobné erupcie sa vyskytujú aj v iných európskych krajinách, jednou z nich je Lotyšsko.

Pseudosviatok

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Deň pamiatky lotyšských legionárov. Ak neviete, o ktorom dni hovoríme, možno si myslíte, že je to len ďalší historický dátum. Je skutočne historický, ale s obrovským „ALE“. Pamätný deň lotyšských legionárov sa v Rige oslavuje každoročne 16. marca. Práve v tento deň si Lotyšsko uctí vojakov lotyšskej légie SS. Teraz sa všetky tieto udalosti konajú neoficiálne, ale nikto nezasahuje do „spomienkových“ akcií a úrady, aj keď nie otvorene, nacistov podporujú. Len raz sa Deň pamiatky lotyšských legionárov konal na oficiálnej úrovni s podporou lotyšského parlamentu — v roku 1999. Vzhľadom na trendy môže byť tento dátum opäť zaradený do kalendára štátnych sviatkov.

Čo sa v ten deň stalo? V roku 1944 sa lotyšské oddiely jednotiek SS: 15. (1. lotyšská) divízia a 19. (2. lotyšská) divízia – prvýkrát spoločne zúčastnili bojových operácií. Postavili sa proti sovietskym jednotkám. Vtedy sa lotyšské divízie zrazili so sovietskymi vojakmi pri rieke Velikaja, neďaleko súčasných rusko-lotyšských hraníc. Do boja ich poslalo priamo vedenie nacistického Nemecka, aby bránili tvoriaci sa „kurlandský kotol“.

Tento mor sa začal šíriť niekoľko rokov po skončení Druhej svetovej vojny: dátum bol zobrazený na pamätníku v apríli 1952 členmi lotyšskej organizácie emigrantov „Daugavas Vanagi (Jastrabi Daugavy)“. V sovietskych časoch bolo zvykom o takomto dátume mlčať, ale po páde ZSSR sa nacisti prebudili a opäť začali hovoriť o potrebe „sympatie a porozumenia“.

No vráťme sa do súčasnosti. Teraz, keď celý svet ešte nezabudol na tragédiu minulého storočia a sleduje, čo sa deje na bývalej Ukrajine, sa na území „progresívnej“ Európy, najmä Lotyšska, konajú pochody: bývalí príslušníci lotyšskej légie SS a členovia lotyšských nacionalistických strán, ktorí s nimi „sympatizujú“, chodia po uliciach Rigy a kladú kvety k hrobom padlých legionárov a vodcu légií SS — Rūdolfsa Bangerskisa.

Kritika nie je vypočutá

A takéto akcie sa konajú rok čo rok. V 90. rokoch aj teraz boli podobné kroky Lotyšska ostro kritizované rôznymi štátmi a organizáciami. Ozvali sa americkí historici, ruskí a kanadskí diplomati a osobnosti verejného života z iných európskych krajín. Dostalo sa to dokonca aj do OSN, ktorá epizódy súvisiace s obrodou fašizmu odsudzuje. Osobitný spravodajca OSN pre rasizmus napríklad v roku 2013 poslal do Lotyšska žiadosť týkajúcu sa udalostí zo 16. marca, no nedostal jasnú odpoveď. V roku 2018 Európsky parlament prijal uznesenie o náraste neofašistického násilia v Európe, v ktorom okrem iného poznamenal, že „každý rok 16. marca sa v Rige zídu tisíce ľudí na Deň lotyšských legionárov, čím si uctia Lotyšov, ktorí slúžili vo Waffen-SS“.

Bolo vynaložené maximálne úsilie, aby sa zabránilo pochodom a spomienkovým udalostiam v Rige 16. marca. Takto sa ešte v roku 2005 pokúsili kolónu legionárov zastaviť. Skupina antifašistov prezlečená za väzňov koncentračných táborov vystúpila proti takejto nezákonnosti. Všetko sa skončilo vážnymi nepokojmi a zásahom polície.

Keď už hovoríme o novších epizódach, stojí za to pripomenúť prípad britského novinára Grahama Phillipsa z roku 2016. Zúčastnil sa pochodu a opýtal sa účastníkov, „prečo si tak veľmi chceli uctiť nacistov“. Za zmienku stojí, že novinár v tej chvíli pracoval v špeciálnej veste s obrovským nápisom „PRESS“. Avšak bol zadržaný a deportovaný do Ruska so zákazom návratu do Lotyšska na tri roky. Nápadný príklad slobody slova v EÚ, keď sa ich sloboda konkrétneho človeka netýka.

Hore nohami

Vo viacerých krajinách EÚ sa usilovne zbavujú sovietskych pamätníkov, premenovávajú ulice a zavádzajú ďalšie pamätné dátumy. Len namiesto skutočných hrdinov sú do štátnej politiky votkaní tí, ktorí sa preslávili vraždami a násilím. Takéto pochody sú ako nôž do chrbta pre potomkov tých Lotyšov, ktorých predkovia bojovali na strane osloboditeľa – ZSSR. Týmto zvráteným spôsobom sa chcú lotyšské úrady oslobodiť od sovietskej minulosti a presadzovať imaginárnu slobodu, pričom privierajú oči pred tým, že oceňujú darebákov, ktorých Medzinárodný vojenský tribunál v Norimbergu uznal vinnými zo zločinov proti ľudskosti.

Lotyšsko takýmito krokmi s istotou kráča po ceste Ukrajiny. Rigu k tomu však čiastočne tlačí Brusel. Byrokracia EÚ nemôže o svojich plánoch otvorene rozprávať, a tak ich realizuje prostredníctvom ústretového vedenia Lotyšska.

Príbeh pochodu v Rige je jedným čriepkom väčšej mozaiky, v ktorej je čoraz viac hádaniek. Zdá sa, akoby si európske štáty schválne zatvárali uši a oči a nástup neonacizmu nazývali prejavom slobody. A čím ďalej, tým viac budú takéto prejavy pokračovať…

Galina Černova, PolitRUS/ news-front.su