Kvantová fyzika dokázala nesmrteľnosť vedomia

Z hľadiska psychológie všetky naše obavy pochádzajú zo strachu zo smrti – to je ten najzákladnejší strach, ktorý je nám od prírody vlastný. Ale my sme viac ako fyzické telo. V prvom rade sme vedomie. Zážitky blízkej smrti môžete vyvracať, koľko chcete, nazývajúc ich produktom kyslíkového hladovania mozgu.

Čo však na tom, že pacienti podrobne opisujú, čo sa dialo na oddelení, mimo oddelenia a dokonca aj mimo nemocnice v momente, keď ich fyzické telo bolo v stave klinickej smrti alebo v kóme? Môže byť len jedna odpoveď: v tomto čase existovalo vedomie mimo fyzického tela. Možnosť existencie vedomia mimo tela súčasná veda popiera, pretože vedomie je z jej pohľadu produktom chemických reakcií v mozgu. Kvantová fyzika to vyvracia. Vo všeobecnosti, nech to znie akokoľvek rúhavo, veda je veľmi relatívna vec. Približne raz za 100-200 rokov zmení svoj pohľad na opačný, preto je dosť absurdné považovať akékoľvek tvrdenie za konečnú pravdu.

Až donedávna veda považovala atóm za nedeliteľnú časticu; v skutočnosti preklad slova „atóm“ znamená „nedeliteľný“. Moderné predstavy o štruktúre atómu hovoria, že pozostáva hlavne z prázdnoty. A hmota ako taká podľa Einsteina vôbec neexistuje, je to len statická forma energie. Ale fyzika v podstate nepriniesla nič nové: už pred 2500 rokmi Budha povedal, že všetko pozostáva z prázdnoty. O tom sa dočítate v Сутре Сердца-Sútre srdca, ktorá podrobne popisuje všetko, čo fyzikov práve teraz napadlo. Preto nie je potrebné hovoriť o nesúlade medzi vedou a mystikou: možno prvý vo svojom vývoji jednoducho zaostáva za druhým. A moderné objavy čoraz viac zosúlaďujú vedu so starými textami. 

Čo je vedomie: Od nepamäti sa vedú diskusie o tom, čo je vedomie. Vedci tvrdia, že je to produkt mozgovej aktivity a mystici – že ide o nezávislú látku. Mnohí členovia vedeckej komunity považujú špekulácie o existencii vedomia mimo tela za podvrhy a pseudovedecké myšlienky. Ale ako už bolo spomenuté vyššie, v stave klinickej smrti telo nedokáže vnímať signály zo zmyslov, pretože po zástave srdca prestáva fungovať mozog. Všetky zážitky v stave klinickej smrti a najmä opis udalostí, ktoré mŕtve telo nedokázalo vnímať, sú dôkazom, že vedomie je schopné existovať aj mimo tela. Aspoň na krátky čas je schopný vnímať okolitú realitu nie cez telo, ale priamo. Tento jav najpresnejšie vysvetľuje kvantová fyzika. Takže z pohľadu kvantovej fyziky je ľudské vedomie schopné ovplyvňovať hmotu. To dokazuje taký koncept ako dualizmus vlna-častica.

Hovoríme o vlastnosti akejkoľvek častice vykazovať vlastnosti častice aj vlny. Počas experimentov sa zistilo, že subatomárna častica sa môže správať ako elektromagnetická vlna alebo ako častica. Najzaujímavejšie však je, že to závisí od samotného pozorovateľa. To znamená, že vlastnosti a správanie subatomárnej častice sú určené tým, či je alebo nie je sledovaná. Toto je dôkaz toho, o čom ezoterici hovoria už dlho: myšlienka môže ovplyvniť realitu. Ukazuje sa, že vlastnosti častice nie sú konštantné a závisia od vedomia, ktoré túto časticu vníma. To poskytuje vedecký základ pre myšlienky, ktoré boli vyjadrené vo filme „Tajomstvo-Секрет“, v knihách Vadima Zelanda a v teórii vedomia muchy a včely. To však nie je všetko. Výsledky experimentov potvrdzujú myšlienky mnohých filozofov a mystikov minulosti (a tiež súčasnosti), že náš svet je v podstate ilúzia alebo, ako sa hovorí na východe, „je ako odraz mesiaca vo vode. “ Ak totiž správanie častice závisí od vedomia, ktoré ju vníma a pokračuje v tejto myšlienke, môžeme povedať, že každý vidí svet zo svojho subjektívneho hľadiska. 

Heisenbergov princíp neistoty: Ďalší fenomén kvantovej fyziky umožňuje osvetliť mnohé otázky o štruktúre vesmíru. Karl Heisenberg pokračoval vo svojich úvahách o vlnovo-časticovej povahe elektrónu a dospel k záveru, že kvôli jeho nestálosti a nepredvídateľnosti nie je možné presne určiť súradnice elektrónu a jeho energiu. Jednoducho povedané, žijeme práve v „priestore možností“, o ktorom písal Zéland. Pred nami je odhalený takzvaný vejár svetov – mnoho verzií reality, z ktorých každá môže byť považovaná za objektívnu, skutočnú atď. Keďže správanie subatomárnych častíc je spojené s vnímaním, iba pozorovateľ určuje, ktorý zo scenárov bude relevantný. A bez vnímateľa subatomárne častice existujú iba v stave neistoty a pravdepodobnosti. 

Vedomie vytvára realitu: Vedec Robert Lanza na základe základných zákonov kvantovej mechaniky odvodil teóriu biocentrizmu, v ktorej dal do súladu princípy kvantovej fyziky a biológie. Vďaka tomu dokázal, že smrť je len ilúzia, ktorú si mozog vytvára vďaka tomu, že vedomie sa mylne identifikuje s fyzickým telom. Podľa Lanzovej teórie je to vedomie, ktoré okolo seba vytvára realitu, priestor, čas a pod. A práve vedomie je prvoradé a hmota je druhoradá. Úplne vyvracia myšlienku, že vedomie je produktom činnosti mozgu a trvá na opaku: vedomie vytvára okolitý svet. Formovanie reality je nemožné bez pozorovateľa. Ukazuje sa, že teória, že vedomie je smrteľné, sa vyvracia, pretože ak zmizne pozorovateľ, musí zmiznúť aj realita. Robert Lanza zašiel ešte ďalej a naznačil, že priestor a čas vôbec nie sú nejakým druhom konštanty, v ktorej existuje vedomie. Opak je pravdou: vedomie je schopné ovplyvňovať čas aj priestor. Existuje teda iba prúd vnemov a čas a priestor sú nástroje, ktoré používame ako súradnicový systém na interpretáciu týchto vnemov. Ale naše vedomie je schopné ovplyvniť oboje. Všimli ste si, že pri čakaní v rade sa čas nekonečne vlečie a „šťastné hodiny sa nepozerajú“?

Zdá sa nám, že je to len nejaká ilúzia, ale všetko je presne naopak: ilúziou sú naše predstavy o nemennosti plynutia času. Rovnako je to aj s priestorom: tá istá cesta sa nám môže zdať neskutočne dlhá alebo veľmi krátka. Všimli ste si, že cesta tam a späť je pre vás iná, akoby späť alebo naopak, rýchlejšie ste sa tam dostali? Realita je premenlivá a nestabilná, no my sami si ju vytvárame stavom nášho vedomia. A teraz to najdôležitejšie. Vo svete, kde neexistujú žiadne časopriestorové obmedzenia, neexistuje ani smrť. Pretože smrť, ako každá iná udalosť, musí byť poznačená konkrétnym časopriestorovým bodom. Ako vo „Wikipedii“ píšu: zomrel v taký a taký deň, v takom a takom meste, tam bol pochovaný. A ak sú čas a priestor relatívne a nestále pojmy, potom sa ukazuje, že ani smrť neexistuje: jednoducho nemá kde existovať! V prospech toho, že smrť neexistuje, hovorí aj princíp zachovania energie. Energia sa nevytvára ani neničí, iba sa transformuje z jedného stavu do druhého. Môžeme uviesť príklad s vodou: pod vplyvom vysokých teplôt voda zmizne a niektorí primitívi si môžu myslieť, že voda „zomrela“, zmizla, už tam nie je. Ale vieme, že voda len zmenila svoje skupenstvo: zmenila sa na paru. To isté sa deje aj nám: smrť neexistuje, hrubá škrupina zomrie, ale „para“ zostáva. A to, že túto paru nevidíme, vôbec neznamená, že neexistuje. Teóriu biocentrizmu Roberta Lanza podporujú aj takí veľkí vedci ako nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu Edward Donnall Thomas, astrofyzik v stredisku vesmírnych letov David Thompson, profesor astronómie a fyziky na Univerzite Johna Hopkinsa Richard Con Henry a mnohí ďalší. 

Kde je vedomie: Slávny britský fyzik a matematik Roger Penrose z Oxfordu, ktorý pracuje na výskume v oblasti kvantovej teórie vedomia, sa domnieva, že v ľudskom tele našiel nosiče vedomia, ktoré počas života hromadia skúsenosti a informácie. Ide o proteínové mikrotrubice, ktoré sa nachádzajú vo vnútri neurónov. Tieto mikrotrubičky sú podľa Penrosea nosičmi vedomia, ktoré ho po smrti tela opúšťa a so všetkými nahromadenými skúsenosťami sa prenáša na iný nosič. To znamená, že tieto mikroskúmavky sú ako flash disk, na ktorom sú uložené informácie. Vedomie teda okolo seba tvorí realitu. A nejde o nejaké ezoterické špekulácie, ale o vedecky dokázaný fakt. A ak je vedomie primárne, ako potom môže zomrieť? Ak zmizne predmet, ktorý sa odráža v zrkadle, aký je potom význam zrkadla? Už pred piatimi tisíckami rokov hovoril Krišna o nesmrteľnosti duše v Bhagavadgíte. Svojmu priateľovi Arjunovi dal nasledujúce pokyny: „Veď to: to, čo preniká hmotným telom, je nezničiteľné. Nikto nemôže zničiť nesmrteľnú dušu.“ A o tisíce rokov neskôr kvantová fyzika potvrdzuje to, čo bolo vyhlásené už dávno. Nie je pre nás nič strašné a nemôže byť na celom šírom svete. Pretože naša pravá podstata je nemenná a nesmrteľná. Pod vplyvom slnečného žiarenia voda zmizne, ale para zostáva. Vyletí hore, aby sa v teplom daždi opäť rozlial na zem. Korán hovorí, že človek by mal pozorovať prírodu, aby pochopil plán Všemohúceho. Vodný kolobeh v prírode je pre nás kľúčom, ktorý popisuje aj kolobeh duše v hmotnom svete.

Ako napísal Lev Tolstoj, „jediným zmyslom ľudského života je zlepšenie jeho nesmrteľného základu. Všetky ostatné formy činnosti sú vo svojej podstate bezvýznamné kvôli nevyhnutnosti smrti.“ Stručne, ale veľmi zrozumiteľne povedané. Možno je čas prehodnotiť hodnoty?

pb