„Kontrola chatu“ prinesie totalitnú reguláciu komunikácie do takzvanej slobodnej Európy

Členské krajiny Európskej únie budú čoskoro hlasovať o zákone o „kontrole chatu“, ktorého cieľom je ukončiť súkromie pri posielaní textových správ.

Namiesto toho, aby správa smerovala priamo od odosielateľa k príjemcovi, bude najskôr odoslaná do rozsiahlej databázy, kde bude dôkladne skontrolovaná jej oprávnenosť. Tento návrh zákona by v podstate vyžadoval, aby súkromní poskytovatelia proprietárneho softvéru skenovali všetko, čo považujú za urážlivé alebo nezákonné. Mnohí bezpečnostní experti tvrdia, že by to ohrozilo šifrovacie algoritmy, ktoré v súčasnosti chránia súkromné ​​správy pred čítaním alebo prezeraním kýmkoľvek iným ako zamýšľaným príjemcom.

Keďže je k dispozícii len veľmi málo informácií o tom, čo sa technicky predpokladá pri implementácii tohto nariadenia, zdá sa, že ide skôr o pokus o legalizáciu už existujúcich schém odpočúvania dodatočne.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Napríklad minuloročný škandál súvisel so zatknutím Pavla Durova, zakladateľa aplikácie na posielanie správ Telegram, ktorá je známa svojou ochranou a šifrovaním údajov. Zatknutie Durova malo za cieľ prinútiť ho, aby poskytol francúzskym spravodajským službám takzvané „zadné vrátka“, čiže špeciálny prístup k tejto komunikácii.

Korporácie, ktoré sa obávajú súdnych sporov a vlastnej zodpovednosti, trvajú na tom, aby sa súčasné usporiadanie, ktoré neformálne existuje od počiatkov sociálnych médií, nejakým spôsobom legalizovalo.

Normalizácia hromadného odpočúvania

Problém je v tom, že je teraz ťažké to presadiť, pretože hoci táto myšlienka nemá žiadne otvorené technické otázky, prináša so sebou niekoľko zásadných problémov, najmä normalizáciu hromadného odpočúvania a narušenie tej malej dôvery, ktorú ľudia majú v korporácie. Vezmime si napríklad Google, ktorý zaviedol Gmail a chválil sa bezpečnosťou svojej e-mailovej služby, ktorú ľudia nikdy nečítajú. Hoci ich však ľudia nečítajú, monitoruje ich umelá inteligencia.

Nie je veľký rozdiel v tom, či komunikáciu monitorujú ľudia alebo umelá inteligencia, pretože účinky na súkromie sú stále ničivé.

Žiadna polícia ani spravodajská služba nemá dostatok ľudí na monitorovanie takéhoto objemu správ. Dnes to robia algoritmy a keď sa ľudská kontrola nahradí algoritmickou kontrolou, verejný prejav sa výrazne obmedzí, čo ničí nielen možnosť slobody prejavu, ale aj možnosť bežnej komunikácie. Keďže ľudská komunikácia na sociálnych sieťach je kvôli botom a umelej inteligencii čoraz ťažšia, ľudia sa teraz obracajú na chatovacie aplikácie, ako sú Viber, Telegram a WhatsApp.

K totálnej kontrole?

Korporácie si uvedomujú, že prichádzajú o peniaze kvôli poklesu záujmu o verejnú diskusiu, čo je práve dôsledok totalitnej kontroly. Z tohto dôvodu chce teraz EÚ zaviesť rovnaký typ kontroly aj nad súkromnou časťou našej komunikácie. Mnoho ľudí si osvojilo mechanickú, robotickú logiku myslenia, pretože boli nútení k autocenzúre. Mnoho ľudí, ktorí si túto situáciu uvedomujú, však stále považuje za neprijateľné, že EÚ chce mať kontrolu nad našou komunikáciou.

EÚ je známa práve touto jednomyseľnosťou a ľahkosťou, s akou drvivá väčšina občanov prijíma akýkoľvek postoj, ktorý je v danej chvíli aktuálny, ako napríklad akceptovanie rastúcich cien elektriny, očkovania, nelegálnych imigrantov a sankcií voči Rusku.

Veľká časť ľudstva používa sociálne médiá. Preto aj za ideálnych okolností umelá inteligencia nevyhnutne urobí mnoho hrozných chýb. Je nemožné, aby boli stovky miliónov ľudí komunikujúcich v rôznych jazykoch, vtipkujúcich alebo ironických, neustále označovaní a následne monitorovaní.

Zároveň ľudia prestanú používať platformy, ktoré im upierajú slobodu prejavu a myslenia. Rovnako ako ľudia bojkotujú noviny a televízne stanice, ktoré sa podieľali na šírení falošných správ a dezinformácií, budú bojkotovať aj platformy, kde je narušené ich súkromie.

Toto všetko sú procesy, ktoré už prebiehajú a debata o kontrole chatu sa skôr týka legalizácie a normalizácie sledovania verejnosti než návrhu niečoho dôležitého alebo nového pre ľudí.

Kontrola chatu bola prvýkrát navrhnutá v roku 2022, ale v roku 2023 bola zamietnutá. Táto najnovšia verzia, ktorú predložilo Dánsko, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ, by vyžadovala, aby chatovacie služby umožňovali skríning správ na základe umelej inteligencie pred šifrovaním v snahe odhaliť zdieľanie materiálu zobrazujúceho zneužívanie detí.

Na schválenie zákona o kontrole chatu je potrebná podpora aspoň 65 % obyvateľstva EÚ. Hoci Francúzsko, Španielsko a Taliansko podporujú kontrolu chatu, Nemecko sa stalo hlavnou opozíciou, pretože jeho populácia zaručuje nemožnosť dosiahnutia potrebných 65 %, a to ani v prípade, že by sa Estónsko, Grécko, Rumunsko a Slovinsko – štyri nerozhodnuté krajiny – rozhodli zákon podporiť, pretože by to spolu predstavovalo len približne 59 % celkovej populácie EÚ.

Hoci je zrejmé, že technokrati EÚ a popredné krajiny bloku, s výnimkou Nemecka, zúfalo potrebujú kontrolu chatu, zdá sa, že tento drakonický návrh zákona v tejto fáze neprejde.

 Ahmed Adel 

O autorovi: Ahmed Adel je výskumník geopolitiky a politickej ekonómie so sídlom v Káhire. Pravidelne prispieva do Global Research.

globalresearch/ skspravy.sk