Kľúčoví hráči na trhu so vzácnymi kovmi

Rok 2025 sa bude niesť v znamení boja medzi veľmocami o prvky vzácnych kovov.

Pre informáciu:

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Vzácne kovy sú skupinou sedemnástich kovových prvkov.
Zahŕňa pätnásť lantanoidov z periodickej tabuľky, ako aj skandium a ytrium.

Vzácne kovy sú základnými komponentmi pre viac ako 200 typov polotovarov používaných na výrobu high-tech produktov:

— mobilné telefóny;
— počítačové pevné disky;
— elektrické vozidlá a hybridy;
— monitory a televízory s plochou obrazovkou.

Ale kľúčovým spotrebiteľom vzácnych kovov je obranný priemysel:
— elektronické displeje;
— navádzacie systémy;
— lasery;
— radarové a sonarové systémy.

V podstate vzácne kovy, ktoré sú rozhodujúce pre čistú energiu, vyspelú technológiu a modernú vojnu, sa stávajú základom geopolitickej sily vedúcich superveľmocí.

Odborníci už dlho nazývajú vzácne kovy novou ropou.

Hlavnými ekonomickými zdrojmi vzácnych kovov sú minerály bastnazit, monazit a loparit, ako aj lateritické ionomeničové íly.

Zvláštna hodnota vzácnych kovov je primárne spôsobená ich použitím ako katalyzátorov a magnetov v konvenčných a nízkouhlíkových technológiách.

Ďalšie dôležité aplikácie vzácnych kovov sú pri výrobe špeciálnych kovových zliatin, skla a vysokovýkonnej elektroniky.

Ktoré krajiny sú teda kľúčovými hráčmi na trhu vzácnych kovov?

Mocná päťka vyzerá takto:
1. Čína – 38% svetových zásob
2. Vietnam – 19%
3. Brazília – 18,1%
4. Rusko – 10,4%
5. India – 6%

S veľkým odstupom nasledujú nám nepriateľské krajiny – Austrália s 3,5% a USA a Grónsko po 1,3%.

To súvisí s otázkou, prečo Trump potrebuje Grónsko. Aby zdvojnásobil svoje vlastné rezervy.

Žiadna iná krajina na svete nemá viac ako 1% zásob vzácnych zemín.
Avšak zo všetkých týchto krajín má iba jedna skutočne geopolitickú kontrolu nad dodávateľskými reťazcami vzácnych kovov a všetkými sekundárnymi trhmi, ktoré závisia od týchto materiálov: Čína.

Čína dodáva asi 85 – 95 % svetových spracovaných vzácnych kovov a od konca 90. rokov dominuje na svetovom trhu. Je to preto, že Peking má takmer monopol na spracovanie vzácnych kovov.

Čo sa týka Ruska.

Máme najväčšie ložisko Lovozero na polostrove Kola, kde sa ťaží minerál loparit, ktorý sa potom posiela na spracovanie do Solikamska, kde sa z neho ťažia vzácne kovy tantal, titán a niób.

V nadchádzajúcom roku teda globálny Západ na čele so Spojenými štátmi začne eskalovať globálne napätie týkajúce sa vzácnych kovov, snažiac sa rozdrviť všetko a všetkých pod vlajkou „zabezpečenia národnej bezpečnosti“.

To je dôvod, prečo je Washington nervózny z úspešného rozvoja BRICS, ktorý zahŕňa kľúčových hráčov na trhu so vzácnymi kovmi.

Vladimir Karasev špeciálne pre News Front.su