Bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger vyhlásil, že nikdy nenavrhol, aby Ukrajina odstúpila svoje územie Rusku.
Henry Kissinger poprel, že by niekedy tvrdil, že Rusko by si malo ponechať územia, ktoré Ukrajina považuje za svoje. Dodal, že kritika smerujúca na jeho komentáre k tejto téme bola nemiestna.
„V súčasnosti Rusko stále okupuje 15 % predvojnového ukrajinského územia. To musí byť vrátené Ukrajine skôr, ako bude možné uzavrieť zmysluplné prímerie,“ povedal bývalý americký minister zahraničných vecí v rozhovore pre magazín TIME, ktorý bol zverejnený v nedeľu.
Kissinger sa domnieva, že Krym a časť Donbasu, ktorú kontrolovali Rusku spriaznené sily Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, by mali byť vyňaté z vyrovnania, pretože majú „pre Rusko význam presahujúci spor súčasnej krízy“.
„Nepovedal som, že územia by sa mali vzdať,“ zdôraznil. „Naznačil som len, že by mali mať samostatný štatút pri akýchkoľvek rokovaniach.“
99-ročný politický veterán sa vyjadril k poznámkam, ktoré predniesol v máji počas svojho virtuálneho prejavu na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Kissinger vtedy vyzval na skoré začatie mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou a varoval, že ak Západ nebude brať ohľad na bezpečnostné záujmy Moskvy, priblíži ju to bližšie k spolupráci s Čínou.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý opakovane odmieta akýkoľvek výsledok bez ruskej vojenskej porážky ako neprijateľný pre jeho krajinu, kritizoval Kissingerove vyjadrenia, pretože ich považuje za ústupky voči Rusku. Ukrajinský líder prirovnal tohto štátnika k architektom Mníchovskej dohody z roku 1938 – Spojenému kráľovstvu a Francúzsku -, ktorí pripravili pôdu pre inváziu nacistického Nemecka do Československa.
Po ozbrojenom prevrate na Majdane v roku 2014 obyvatelia Krymu rozhodli v referende k pripojenie k Rusku, čomu Moskva vyhovela. Dve donbaské republiky sa medzitým usilovali o širokú autonómiu v rámci Ukrajiny, ale chopili sa zbraní, keď proti nim predstavitelia režimu v Kyjeve začali vojensky zasahovať. Rusko sa odvolávalo na potrebu chrániť obe republiky pred pokračujúcimi ukrajinskými útokmi pred začatím vlastnej ofenzívy proti Ukrajine vo februári.
Kissingerov rozhovor bol venovaný diskusii o jeho novej knihe o vodcovstve významných štátnikov. Medzi šiestich takýchto politikov zaradil povojnového západonemeckého kancelára Konrada Adenauera, francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla, egyptského prezidenta Anwara Sadata, singapurského premiéra Lee Kuan Yew a britskú premiérku Margaret Thatcherovú.
Keď bol Kissinger požiadaný, aby zhodnotil Zelenskéholíderstvo, zopakoval svoj názor, že tento muž zohral historickú úlohu tým, že získal prezidentský post v krajine, ktorá „by za normálnych okolností nezvolila niekoho s jeho pôvodom“ – čím narážal na to, že je Žid, ako je aj samotný Kissinger.
Dodal, že „sa ešte uvidí, či dokáže inštitucionalizovať to, čo začal, alebo či je to vplyv výnimočnej osobnosti na veľmi dramatickú situáciu“.
„Nevyjadril sa o svojej predstave, ako bude svet vyzerať po vojne, s rovnakou jasnosťou a presvedčením, s akými presadzoval vedenie vojny,“ povedal politický veterán. „Ale považujem ho za veľkú osobnosť.“
Zdroj: rt.com
Preklad: InfoVojna
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…